Ustanovenie výboru pre „ľudské bratstvo“ – ďalší krok k zjednoteniu náboženstiev?
pch24.pl
17. septembra 2019
Politika
V pondelok 26. augusta arabské krajiny, ako aj Taliansko a Španielsko ustanovili medzináboženský výbor pre uplatnenie Dokumentu o ľudskom bratstvepodpísaného 4. februára tohto roku pápežom Františkom a veľkým imámom káhirskej univerzity Al Azhar Dr. Ahmadom Al-Tayyebom v Abu Dhabi.
Výbor zložený zo zástupcov Spojených arabských emirátov, Egypta, Španielska a Talianska bude vytvárať rámec na zaistenie realizácie cieľov dokumentu na regionálnej a medzinárodnej úrovni. Členovia výboru sa budú stretávať s náboženskými vodcami, vedúcimi medzinárodných organizácií a inými svetovými „osobnosťami“ s cieľom podporovať a šíriť posolstvo vyhlásenia.
Nový výbor bude povzbudzovať miestne autority, aby v rámci národnej legislatívy podporovali hodnoty tolerancie voči iným náboženským vyznaniam. Novovytvorená inštitúcia bude zabezpečovať aj dohľad nad Abrahamic Family House – „budove zasvätenej medzináboženskej harmónii“. Členmi výboru sa môžu stať aj zástupcovia iných náboženských vyznaní na základe jednomyseľného súhlasu všetkých členov.
V pondelok šejk Mohammed bin Zayed, korunný princ Abu Dhabi a zástupca vrchného veliteľa ozbrojených síl Spojených arabských emirátov (SAE) povedal, že výbor pomôže implementovať iniciatívy zamerané na podporu tolerancie, spolupráce a mierového spolužitia. Šejk zdôraznil, že SAE „podporujú všetky snahy o dosiahnutie mieru a šíria zásady bratstva a mierového spolunažívania po celom svete“. Deklaráciu o ľudskom bratstve podpísal počas tohtoročnej návštevy Abu Dhabi pápež František spolu s veľkým imámom šejkom Ahmadom Al-Tayyebom z káhirskej univerzity Al-Azhar.
Vatikán tvrdil, že spoločné vyhlásenie je vyjadrením úsilia zjednotiť ľudstvo a pracovať na dosiahnutí svetového mieru, aby budúce generácie mohli žiť v atmosfére vzájomného rešpektu a zdravého spolunažívania.
Členmi výboru sú: Biskup Miguel Guixot, predseda Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg; prof. Mohamed Mahrasawi, dekan univerzity Al-Azhar; Monsignor Yoannis Gaid, osobný tajomník pápeža Františka; sudca Mohamed Abdel Salam, poradca veľkého imáma; Mohammed Al Mubarak, predseda odboru kultúry a cestovného ruchu v Abu Dhabi; Dr. Sultan Al Rumaithi, generálny tajomník Moslimskej rady starších; a Yasser Al Muhairi, spisovateľ a mediálna osobnosť SAE.
Dokument o ľudskom bratstve pre mier a spolužitie vo svete poukazuje na to, že: „Na základe viery v Boha, ktorý stvoril svet, všetko stvorenstvo i všetky ľudské bytosti – ktoré sú si pred jeho milosrdenstvom rovné – sú veriaci povolaní toto ľudské bratstvo prejavovať tak, že budú chrániť stvorenstvo a celý svet a pomáhať každému človeku, zvlášť tým, ktorí najviac trpia núdzou a chudobou.“
„Z týchto bratských a otvorených diskusií a zo stretnutia plného nádeje na svetlú budúcnosť pre všetkých ľudí sa zrodila myšlienka napísať tento Dokument o ľudskom bratstve. Dokument náležite uvážený, srdečný a jasný, ktorý má byť spoločnou deklaráciou dobrej vôle a úprimnej snahy. Je pozvaním pre všetkých ľudí, ktorí v srdci nosia vieru v Boha a vieru v ľudské bratstvo, aby sa spojili a spolupracovali na tom, aby sa toto bratstvo stalo pre nové generácie návodom ku kultúre vzájomného rešpektu, vychádzajúc z vedomia, že vďaka veľkej Božej milosti sú všetci ľudia bratmi a sestrami“ – čítame vo vyhlásení.
„V mene spravodlivosti a milosrdenstva, ktoré sú základmi prosperity a oporami viery (…) V mene Boha a všetkého, čo sme uviedli, Al-Azhar al Sharif – s moslimami Východu a Západu – a katolícka Cirkev – s katolíkmi Východu i Západu – spoločne vyhlasujú, že chcú prijať kultúru dialógu ako cestu; vzájomnú spoluprácu ako pravidlo správania; vzájomné pochopenie ako metódu a normu“, stojí v dokumente.
A ďalej: „My, ktorí veríme v Boha a v konečné stretnutie s ním a jeho súdom, na základe našej náboženskej a morálnej zodpovednosti, prostredníctvom tohto dokumentu požadujeme od nás i od svetových vodcov, architektov medzinárodnej politiky a svetovej ekonomiky, aby sme sa vážne usilovali o šírenie kultúry tolerancie a pokojného spolužitia; aby sme, čo možno najskôr zasiahli, pokiaľ ide o zastavenie vylievania nevinnej krvi, ukončenie vojen, konfliktov, ničenia životného prostredia a proti kultúrnemu a morálnemu úpadku, ktorý svet aktuálne prežíva.“
Vyhlásenie uvádza: „Potvrdzujeme tiež, že nato, aby bolo možné čeliť individualistickým, egoistickým a konfliktným tendenciám, sklonu k radikalizmu či slepému extrémizmu vo všetkých jeho formách a prejavoch, je dôležité znovu prebudenie zmyslu pre náboženstvo a oživenie tohto zmyslu v srdciach nových generácií prostredníctvom zdravej výchovy a prijatia morálnych hodnôt a správnych náboženských náuk.“
„Prvým a najdôležitejším cieľom náboženstiev,“ uvádzajú autori vyhlásenia, „je veriť v Boha, ctiť si ho a pozývať všetkých ľudí, aby verili v to, že tento svet závisí od jedného Boha, ktorý ho riadi. Je Stvoriteľom, ktorý nás stvárnil svojou božskou múdrosťou a dal nám dar života, aby sme ho chránili. Dar, ktorý nik nemá právo odobrať, ohroziť alebo zneužiť pre svoje potešenie, ba všetci musia tento dar života chrániť od jeho počiatku až po prirodzenú smrť. Preto odsudzujeme všetky praktiky, ktoré ohrozujú život, ako sú genocídy, teroristické činy, násilné presídlenia, obchod s ľudskými orgánmi, potrat a eutanázia, a tiež politické opatrenia, ktoré toto všetko podporujú. Rovnako jasne vyhlasujeme, že náboženstvá nikdy nenabádajú k vojne (ani islam?, pozn. red.) a nevyvolávajú pocity nenávisti, nepriateľstva, extrémizmu, ani nevyzývajú k násiliu a krviprelievaniu.“
„Preto žiadame všetkých, aby prestali používať náboženstvá na podnecovanie nenávisti, násilia, extrémizmu a slepého fanatizmu, aby nepoužívali Božie meno na ospravedlnenie aktov vraždenia, vyhosťovania, terorizmu a utláčania. Žiadame to na základe našej spoločnej viery v Boha, ktorý nestvoril ľudí nato, aby boli zabíjaní, alebo aby medzi sebou bojovali, ani nato, aby boli mučení alebo ponižovaní vo svojom živote a vo svojej bytosti.
Všemohúci Boh v skutočnosti nepotrebuje, aby ho niekto bránil, a nechce, aby jeho meno bolo zneužívané na terorizovanie ľudí.“
Dokument vyzýva k „dialógu, pochopeniu, šíreniu kultúry tolerancie, akceptovania druhého a pokojného spolužitia medzi ľuďmi“. „Dialóg medzi veriacimi značí stretávať sa v obrovskom priestore spoločných duchovných, ľudských a spoločenských hodnôt a zapojiť ich do šírenia najvyšších morálnych cností, ku ktorým povzbudzujú náboženstvá; značí to tiež vyhýbať sa neužitočným diskusiám,“ čítame.
V deklarácii sa hovorí o „plnoprávnom občianstve“ založenom na rovnakých právach a povinnostiach a o tom, že je potrebné vzdať sa diskriminačného používania termínu „menšina“, ktorý so sebou nesie zárodky pocitu izolovanosti a menejcennosti.
„S týmto úmyslom katolícka Cirkev a Al-Azhar vo vzájomnej spolupráci oznamujú a sľubujú, že tento dokument doručia autoritám, vplyvným vodcom, prívržencom náboženstiev v celom svete, národným a medzinárodným kompetentným organizáciám, organizáciám občianskej spoločnosti, náboženským inštitúciám a myšlienkovým vodcom; a že sa zasadia za rozšírenie princípov tejto deklarácie na všetky národné úrovne i na medzinárodnú úroveň, povzbudzujúc k ich pretlmočeniu do politických opatrení, rozhodnutí, legislatívnych textov, študijných programov a komunikačných materiálov“, uvádza sa v deklarácii podpísanej v Abu Dhabi.
Dokument sa stretol s tvrdou kritikou katolíkov poukazujúcich na to, že začína „v mene Božom“, ktorý – ako zdôraznil napríklad prof. Roberto de Mattei – „ak má byť Bohom, ktorý je spoločný všetkým, nemôže byť nikým iným, než Alahom moslimov. Boh kresťanov je v skutočnosti jeden vo svojej podstate a zároveň v troch osobách, ktoré sú rovnako večné a navzájom rovné: Otca, Syna a Ducha Svätého.“
Taliansky historik a publicista pripomenul, že „Cirkev od čias Ária bojovala proti antitrinitárom a deistom spochybňujúcim alebo odmietajúcim tajomstvo, ktoré je pre kresťanov najväčšie. Islam ho však, naopak, s hrôzou odmieta, ako stojí v súre „Oddanosť“: „Povedz: On, Boh je jeden jediný! Nesplodil a nebol splodený! A niet toho, kto by sa Mu vyrovnal! “ (Korán 112,2-4) “.
De Mattei poznamenal, že v deklarácii Abu Dhabi nie je vzdávaná úcta Bohu kresťanov ani bohu islamu, ale sekulárnemu božstvu, „ľudskému bratstvu“, ktoré „zahŕňa všetkých ľudí, zjednocuje ich a robí ich rovnými“. Samotná deklarácia – podľa jeho názoru – je chválospevom indiferentizmu.
Naozaj nikde nepoukazuje na metafyzický základ hodnôt pokoja a bratstva, na ktoré sa stále odvoláva. „Keď dokument uvádza, že pluralizmus a rozličnosť náboženstiev, farby pleti, pohlavia, rasy a jazyka existuje, lebo ho Boh chcel vo svojej múdrosti, s ktorou stvoril ľudské bytosti, nie je to ekumenizmus, ktorý odsúdil Pius XI. v Mortalium animos (1928), ale indiferentizmus, ktorý odsúdil Lev XIII. v encyklike Libertas praestantissimum (20. júna 1888), a ktorý ho definuje ako doktrinálny systém, podľa ktorého „každý má slobodnú vôľu vyznávať akékoľvek ľubovoľné náboženstvo, alebo aj vôbec žiadne.“
„Vo vyhlásení Abu Dhabi sa kresťania a moslimovia podriaďujú základnému princípu slobodomurárstva, podľa ktorého hodnoty Francúzskej revolúcie sloboda a rovnosť, musia nájsť svoju syntézu a realizáciu v univerzálnom bratstve,“ uvádza taliansky historik a spisovateľ.
Pripomína, že „Ahmad Al-Tayyeb, ktorý spolu s pápežom Františkom písal tento text, je dedičným šejkom Bratstva Sufi Horného Egypta a v islamskom svete je Al-Azhar a univerzita, ktorej je rektorom, charakterizovaná tým, že sufický ezoterizmus považuje za “most“ medzi východným a západným slobodomurárstvom (porovnaj Gabriel Mandel, Federico II, il sufismo e la massoneria, Tipheret, Acireale 2013).
