Origenes, významný ranokresťanský teológ, filozof a biblista, 1. časť

Branislav Krasnovský
12. februára 2025   Cirkev História

Origenes (185 – 253/254 po Kr.) patril k najvýznamnejším ranokresťanským teológom, filozofom a biblistom v dejinách Cirkvi. Jeho názory boli veľmi originálne, no nie všetky boli vnímané ako pravdivé, časť jeho učenia je dokonca heretická. Bol jednou z najvplyvnejších osobností alexandrijskej teologickej školy a položil základy systematickej katolíckej teológie.

Skôr ako sa budem venovať jeho teologickému dielu, uvediem niekoľko informácií o alexandrijskej teologickej škole, ktorej neodmysliteľnou súčasťou Origenes bol. Budem sa snažiť uviesť len tie najzákladnejšie informácie, pre lepšiu orientáciu čitateľa v téme, možno budem miestami trochu podrobnejší, Origenes bol totiž mojím obľúbeným teológom, a to napriek viacerým herézam, ktoré jeho učenie obsahuje – ak si mám vybrať medzi Origenom a jeho herézami a súčasnými modernistami a progresívcami v Cirkvi na strane druhej, vyberám si Origena. 🙂

Origenes, jeho život a dielo

Origenes sa narodil v Alexandrii v kresťanskej rodine niekedy okolo roku 185 po Kr. Jeho otec Leonidas bol kresťanským mučeníkom, zomrel v roku 202 po Kr. počas prenasledovania kresťanov za vlády rímskeho cisára Septima Severa a Origenova matka podľa tradície len s veľkými ťažkosťami zachránila svojho syna, ktorý chcel tiež umrieť mučeníckou smrťou ako jeho otec. Po poprave otca prišlo na základe vtedajších zákonov ku konfiškácii majetku rodiny, takže Origenes začal pracovať, aby uživil svoju matku a členov rodiny, ktorí prenasledovanie prežili.

Origenes bol už od mladosti vynikajúcim znalcom kresťanského učenia a len vo veku 18 rokov, niekedy okolo roku 203 po Kr. ho alexandrijský biskup Démetrios poveril výukou katechumenov a požiadal ho, aby začal pôsobiť na alexandrijskej teologickej škole. Informácie o Origenovom živote čerpáme z Cirkevných dejín od známeho kresťanského historika Eusébia z Cezarey.

V súvislosti s Origenom sa objavujú informácie aj o jeho dobrovoľnej kastrácii, ktorá je však dodnes predmetom živej diskusie medzi historikmi a teológmi. O dobrovoľnej kastrácii Origena ako prvý písal spomínaný Eusébius z Cezarey, podľa jeho slov sa k tomuto radikálnemu kroku odhodlal na základe čítania Matúšovho evanjelia, najmä časti 19,1–12:

1 Keď Ježiš skončil tieto reči, odišiel z Galiley a prešiel do judejského kraja za Jordán. 2 Išli za ním veľké zástupy a on ich tam uzdravoval. 3 Tu k nemu pristúpili farizeji a pokúšali ho: „Smie človek prepustiť svoju manželku z akejkoľvek príčiny?“ 4 On odpovedal: „Nečítali ste, že Stvoriteľ ich od počiatku ako muža a ženu stvoril 5 a povedal: „Preto muž opustí otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele“? 6 A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje.“ 7 Povedali mu: „Prečo potom Mojžiš rozkázal dať priepustný list a prepustiť?“ 8 Odpovedal im: „Mojžiš vám pre tvrdosť vášho srdca dovolil prepustiť vaše manželky; ale od počiatku to nebolo tak. 9 A hovorím vám: Každý, kto prepustí svoju manželku pre iné ako pre smilstvo a vezme si inú, cudzoloží.“ 10 Jeho učeníci mu povedali: „Keď je to takto medzi mužom a ženou, potom je lepšie neženiť sa.“ 11 On im povedal: „Nie všetci pochopia toto slovo, iba tí, ktorým je to dané. 12 Lebo sú ľudia neschopní manželstva, pretože sa takí narodili zo života matky, iných takými urobili ľudia a iní sa takými urobili sami pre nebeské kráľovstvo. Kto to môže pochopiť, nech pochopí.“

Kastrácia Origena mala byť vyjadrením radikálnej oddanosti kresťanskej čistote. Časť bádateľov však spochybňuje tento fakt a argumentujú práve tým, že Origenes ako člen alexandrijskej teologickej školy vo svojich dielach často kritizoval doslovné chápanie Svätého Písma a preferoval alegorické vysvetľovanie. Je teda mätúce, ak by k zvoleniu kastrácie Origenes prikročil. Objavujú sa aj názory, že Eusébius z Cézarey (275 – 339 po Kr.) čerpal z nespoľahlivých prameňov, takúto možnosť však mnohí bádatelia odmietajú.

Objavujú sa tiež názory, že informácia o Origenovej kastrácii je dielom určitej dezinformácie jeho nepriateľov alebo obdivovateľov, ktorí cítili potrebu zdôrazniť Origenovu radikálnu oddanosť katolíckej viere. Napríklad Epifánius zo Salamíny, ktorý bol veľkým kritikom Origena a jeho učenia, mohol využiť Origenovu kastráciu na diskreditáciu Origenovej osoby.

Epifánius zo Salamíny

Teraz trošku odbočím, ale myslím si, že je potrebné čitateľom objasniť, kto bol Epifánius zo Salamíny (310 – 403 po Kr.), pretože tento biskup patril k neúnavným bojovníkom proti vtedajším existujúcim herézam, bol pevným zástancom pravoverného katolicizmu a pomerne často sa dostával do teologických sporov aj s inými teológmi. Pochádzal pravdepodobne zo židovskej kresťanskej rodiny, bol mníchom a pustovníkom, biskupom sa stal v roku 367 v Salamíne (Famagusta na Cypre), kde pôsobil až do svojej smrti v roku 403.

Bol to práve Epifánius zo Salamíny, obhajca katolíckej ortodoxie a nekompromisný bojovník proti herézam, kto poukazoval na heretické časti Origenovho učenia a bol jedným z jeho najväčších kritikov.

O jeho kritike sa možno dočítať v diele Panarion (panarion, gr. liek proti jedovatým hadom), ktoré je súčasne zaujímavou encyklopédiou vtedajších približne 80 heréz; kritizoval nielen časti Origenovho učenia, ale podal zdrvujúcu kritiku aj gnosticizmu, arianizmu či manicheizmu – bludov, o ktorých sme už na našom portáli písali viackrát.

Osobne si myslím, že Epifániovi zo Salamíny Origenes až „príliš ležal v žalúdku“ a spoločne so svätým Hieronymom bol jedným z jeho najväčších kritikov. Na druhej strane však Sv. Ján Zlatoústy, arcibiskup v Konštantínopole Origena bránil a práve tam sa Epifániovi nepodarilo presadiť odsúdenie všetkých „Orignových bludov“ na jeho zozname.

Dielo Panarion však zostáva veľmi dôležitým zdrojom informácií o raných herézach v katolíckej Cirkvi a na obhajobu Epifánia zo Salamíny treba uviesť, že aj vďaka nemu sa udržalo pravoverné kresťanské učenie vo východnej Cirkvi. Bol veľmi nekompromisným a dogmatickým obhajcom viery, často sa dostávajúcim do konfliktov s inými významnými teológmi svojej doby.

Vráťme sa však k Origenovi. Bez ohľadu na to, či bol alebo nebol kastrátom, ostáva faktom, že nikdy nebol vysvätený za kňaza a ostal laikom. Ak vezmeme za pravdivý dátum z Cirkevných dejín Eusébia z Cezarey, že v Alexandrii začal pôsobiť na miestnej teologickej škole v roku 203, tak by to znamenalo, že začal pôsobiť krátko po smrti vynikajúceho bývalého stoického filozofa Pantaina Alexandrijského, ktorý umrel niekedy okolo roku 200 po Kr. a ktorého nahradil vo vedení školy Klement Alexandrijský, ktorý patrí tiež k významným teológom raného kresťanstva.

Pantainos Alexandrijský bol grécko-kresťanský filozof a prvý známy predstaviteľ alexandrijskej katechetickej školy. Bol jedným z prvých veľkých kresťanských učencov, ktorým sa podarilo vytvoriť most medzi kresťanskou vierou a gréckou filozofiou.

Pantainos Alexandrijský

Správ o živote Pantaina Alexandrijského nie je veľa a väčšinou pochádzajú z Cirkevných dejín Eusébia z Cezarey (5. kniha, 10. kapitola). Pred svojou konverziou na kresťanstvo bol stoikom a s určitosťou vieme, že mal veľký vplyv na formovanie Klementa Alexandrijského, svojho žiaka. Podľa Eusébia z Cezarey Pantainos Alexandrijský bol horlivým hlásateľom Kristovho učenia a ako misionár pôsobil v Indii, kde našiel aj hebrejskú verziu Matúšovho evanjelia. Časť bádateľov pochybuje, žeby sa dostal až do Indie, skôr sú presvedčení, že pôsobil v Jemene na Arabskom polostrove a v Etiópii. Svoju misiu medzi pohanmi prežil, vrátil sa do Alexandrie, kde pokračoval vo vyučovaní.

Bol do značnej miery ovplyvnený stoickou filozofiou, jeho konverzia na katolicizmus však bola úprimná a učenie prijal bez výhrad. Zdôrazňoval, že pravé poznanie musí vychádzať z Božieho zjavenia a pravdepodobne on ovplyvnil Klementa Alexandrijského a Origena v tom, že začali pertraktovať alegorický výklad Svätého Písma. Podľa Pantaina Alexandrijského je katolícka viera naplnením a korunovaním gréckej múdrosti.

Jeho diela sa, žiaľ, nezachovali, jeho myšlienky však poznáme najmä zo spisov Klementa Alexandrijského a Origena. Pantainos Alexandrijský bol kľúčovou postavou pri formovaní kresťanskej akademickej tradície v alexandrijskej teologickej škole a jeho teologické a filozofické vzdelanie bolo nesmierne hlboké. Ak berieme ako fakt, že Klement Alexandrijský prevzal značnú časť jeho názorov, tak môžeme povedať, že Pantainos Alexandrijský mal nesmierny vplyv na mnohých významných katolíckych teológov aj neskoršieho obdobia.

Spoločne s Klementom Alexandrijským položili základy prepojenia gréckeho filozofického racionalizmu a katolíckej viery. založil tiež tradíciu katechézy a exegézy v alexandrijskej teologickej škole – Klement Alexandrijský a Origenes následne vďaka nemu rozvinuli katolícku teológiu, filozofiu a najmä hermeneutiku. Určite bol jednou z kľúčových postáv raného kresťanstva a pomáhal formovať intelektuálne kresťanstvo.

Základná informácia o hermeneutike, aby ju čitatelia nemuseli hľadať: katolícka hermeneutika je zjednodušene povedané metóda výkladu Biblie, ktorá sa riadi učením katolíckej Cirkvi. Jej cieľom je správne pochopiť Božie zjavenie, pričom sa využíva Tradícia, Magistérium Cirkvi a rozum.

Klement Alexandrijský

Po smrti Pantaina Alexandrijského sa hlavou alexandrijskej teologickej školy stal Klement Alexandrijský, jeden z najvýznamnejších učiteľov tejto školy, so značným vplyvom na Origena.

Narodil sa pravdepodobne v Aténach okolo roku 150 po Kr. Cestoval po Grécku, Taliansku, Blízkom východe a študoval u rôznych kresťanských učiteľov. Ako bolo spomenuté, bol žiakom Pantaina Alexandrijského, po jeho smrti ho nahradil vo vedení alexandrijskej teologickej školy. Okolo roku 202 po Kr. utiekol z Alexandrie kvôli prenasledovaniu kresťanov a umrel v provincii Kapadócia (dnešné Turecko) niekedy okolo roku 205 po Kr.

Podľa Klementa Alexandrijského je grécka filozofia „praeparatio evangelica“ – príprava na kresťanstvo. Bol ovplyvnený aj Filónom Alexandrijským a Platónom, bol veľkým podporovateľom asketizmu.

Klement Alexandrijský je autorom troch významných diel: Protreptikos (Výzva k pohanom), apologetické dielo vyzývajúce pohanov, aby prijali kresťanstvo; Paidagogos (Učiteľ), opisuje morálny život kresťana pod vedením Krista ako učiteľa; Stromata (Koberce), filozofická a teologická syntéza viery a rozumu, ovplyvnená Platónom. Mal vplyv na Origena, snažil sa zdôrazniť prepojenie Biblie s gréckou filozofiou. Má významné miesto vo vývoji katolíckej dogmatiky a svojím učením nesmierne ovplyvnil nielen kresťanstvo na východe, ale aj na západe Rímskej ríše.

(Pokračovanie)

PDF (formát pre tlač)