Katolícka Cirkev v Nemecku a ďalší kresťania vyzývajú hlasovať za krajinu „otvorenú svetu“. Hlásajú aj politickú dogmu: „Demokracia je nespochybniteľná!“

11. februára 2025   Krátke správy

Čím viac sa blíži termín nemeckých parlamentných volieb, tým okatejšie sa vynára na povrch jednostranná politická angažovanosť nemeckých biskupov, kňazov a laických predstaviteľov Cirkvi. Agitovanie politikov ako je Scholz, alebo náhle a zo zabudnutia sa vynárajúca Merkelová, autorka imigračného cunami, sa už od toho cirkevného ani nedá rozlíšiť.

Najnovšie sa tamojšia katolícka Cirkev podpísala pod výzvu Za demokraciu a ľudskú dôstojnosť – proti extrémizmu. Tým extrémizmom je samozrejme myslený ten pravicový. Ľavicový už nemecká cirkev príliš kritizovať nemôže, pretože jeho aktérov a aktivistov má priamo vo svojich inštitúciách. Počnúc environmentálnym jezuitom, ktorý líha pri protestoch na chodníku a kardinálom slúžiacim LGBT omše končiac.

Tento jednostranný politický aktivizmus vzbudzuje dojem, že pre nemeckú cirkev, preslávenú relativizovaním dogiem a tradície, už existuje len jedna nespochybniteľná dogma – liberálna demokracia.

Zrejme preto sa vo výzve píše: „Pre kresťanské cirkvi je naša demokracia nespochybniteľná.“

To je v každom prípade v katolíckej filozofii, tak ako ju poznáme s jej dvetisícročnou históriou zaujímavý a trochu obmedzujúci regres. Donedávna sa totiž katolícke politické myslenie v nadväznosti na Platóna, Aristotela, Augustína a Tomáša Akvinského pohybovalo na trochu širšej politickej báze. Avšak chápeme, že pre tých, ktorým je politika náboženstvom, sú alternujúce politické systémy herézou a naopak, náboženstvo je pre nich politikou a množinou alternatív.

Podľa politickej dogmatiky, obsiahnutej vo výzve, Nemecko musí pokračovať v „posilňovaní Európy ako spoločného priestoru slobody (viď: cenzúra, zablokované weby a trestné stíhanie alternatívnych výkladov dejín; pozn. red.), práva (viď: právo na zavraždenie nenarodeného; pozn. red.), bezpečnosti (viď: nárast imigrantskej zločinnosti; pozn. red.) a prosperity (viď: ekonomická kríza v EÚ; pozn. red.).

Podľa tohto opisu by sa zdalo, že v predstavách nemeckých katolíkov a ich pastierov, podobne ako v predstavách nemeckého básnika Stefana Georga a jeho poetickej družiny, existuje akési paralelné a neviditeľné, tajomné Nemecko, ktoré nikto nikdy nevidel. Prípadne ak aj videl, tak zmizlo a stalo sa neviditeľným. Podobne ako mesto Kitež v opere Rimského-Korsakova.

O to viac však zrejme treba dogmaticky bojovať za jeho zachovanie:

„Naša krajina musí zostať odhodlaná presadzovať humanitárne orientovanú utečeneckú politiku a dobrú integráciu imigrantov.“

A ešte trochu agitácie:

„Choďte a voľte v spolkových voľbách strany a zástupcov, ktorí sú oddaní Nemecku, ktoré je založené na právnom štáte, je slobodné, kozmopolitné, solidárne a chráni stvorenie!“

Signatármi výzvy sú biskup Georg Bätzing ako predseda katolíckej Nemeckej biskupskej konferencie, biskupka Kirsten Fehrsová ako predsedníčka Rady evanjelickej cirkvi v Nemecku (EKD) a arcibiskup Radu Constantin Miron ako predseda Združenia kresťanských cirkví v Nemecku (ACK).

BM

Zdroj. Kathpress.at, titulný ilustračný obrázok, zdroj – Pickpik

PDF (formát pre tlač)