Mons. Tomáš Halík sa najnovšie transformoval z liberálneho progresivizmu na dogmatický progresivizmus. Tolerancia skončila – zadefinoval nové hriechy a nové herézy!!!

2. septembra 2024   Krátke správy

Cirkevný liberalizmus, modernizmus a progresivizmus sa udomácnil v Cirkvi na tri fázy. V prvej ako revolučná, deštruktívna a rozkladná sila, v druhej ako tolerantný nový vládca, ktorý túži po vypočutí všetkých názorov a v práve prebiehajúcej, ktorá podľa všetkých príznakov prináša nový, progresívno-liberálny dogmatizmus, ktorý stanovuje nové hriechy a nové protiprogresívne herézy.

Koncepcia názorovej pestrosti bude asi odložená do konceptuálnej almary a do naftalínu, pričom sa vynárajú nové definície hriechu a porušovania pravidiel, odzrkadľujúce dogmatizáciu bývalých revolučných myšlienok.

Minulý týždeň pápež František napríklad označil za hriech cielenú reguláciu migrácie:

https://christianitas.sk/papez-frantisek-najnovsie-tvrdi-ze-branenie-migracii-je-smrtelny-hriech-zrejme-teda-aj-jej-regulacia-a-strazenie-hranic-hoci-predosli-papezi-hovorili-nieco-ine/

Predtým tu už boli jeho výroky, v ktorých označil za hriech prozelytizmus, čiže obracanie na vieru, hovoril o hriechoch proti životnému prostrediu a podobne. Postupne sa tak vytvára podklad pre inovované spovedné zrkadlo a sumu heréz, ktoré majú zrejme progresívnym katolíkom napomôcť aspoň pri spytovaní svedomia, keď už teda do spovednice ako do dobového prežitku nechcú príliš chodiť.

Minulý týždeň sa v rámci koncipovania nového dogmatizmu usiloval aj Mons. Tomáš Halík, známy filoslovák, odborný radca pre slovenských politikov a voličov, láskavý ale spravodlivý mentor zaostalých slovenských klérofašistov a bačov. Na pracovnom stretnutí európskych delegátov celosvetovej synody v rakúskom Linzi, za účasti predstaviteľov Generálneho sekretariátu synody, Rady európskych biskupských konferencií a Rady biskupských konferencií krajín EÚ a ďalších významných aktérov synodálneho putovania, bol Mons. Halík poverený školením synodálnych kádrov (duchovné sprevádzanie), podobne ako to bolo pri školení budúcich biskupov v Ríme, pri európskej kontinentálnej synode v Prahe a na celosvetovej synode farárov v Ríme. Ako vidno, heterodoxné úvahy Mons. Halíka sú v kurze a vývoj ho za 40 rokov pilnej literárnej činnosti posunul z teologického okraja priamo do stredu.

Vzhľadom na to, že ctení čitatelia sú z nekonečných hegeliánsko-rahnerovsko-dechardineovských súm otca Tomáša už trochu unavení, posúvame tým otužilejším čitateľom odkaz na Vatican News, kde si môžu text prečítať celý:

https://www.vaticannews.va/cs/cirkev/news/2024-08/synoda-tomas-halik-cirkev-doprovazejici.html

a pre tých, ktorí sú unavení zo začiatku školského roka alebo práce, máme len krátke resumé. V ňom heslovito privoniame k už aj tak stokrát (krvopotne) prežutej duchovnej potrave otca Tomáša, aby sme nestrácali čas a zapíšeme si do spovedného zrkadla ním označené nové hriechy a herézy.

Heslá sú nasledovné: rigidný klerikálny systém verzus flexibilná sieť komunikácie v Cirkvi; synodálna obnova = dialóg s Bohom; predsudky a kultúrne stereotypy – odložiť; dialóg s ostatnými náboženstvami a kultúrami aj s planétou = pokračujúca symfónia stvorenia; dôraz na ekologickú zodpovednosť = obohatenie katolicity a ekumenicity (zrejme už rovnocenné termíny); Semená Božieho Slova (s veľkým S, čiže Logos, čiže Ježiš Kristus, viď Ján 1,1–18) – sú bohato rozosiate do polí rôznych kultúr, vo filozofiách, náboženstvách (!), umeleckej tvorbe po celej planéte; synodálna reforma = misia cirkvi v postmodernej dobe radikálnej plurality etc. etc.

Teraz nové hriechy, pretože Mons. Halík s brilantnosťou jemu vlastnou definuje nové dogmy permanentného cirkevného revolucionára:

„Považovať nejaký konkrétny stav spoločnosti a Cirkvi, teologického a vedeckého poznania za konečný, dokonalý a nezmeniteľný znamená podľahnúť pokušeniu (sic!) triumfalizmu.“

Nasleduje rozšírenie definície hriešneho konania a dobrý páter Tomáš začína odrazu používať doposiaľ ním ostrakizované slovo – heréza. Čítajme a učme sa:

„Herézu triumfalizmu často sprevádza paternalizmus, klerikalizmus, fundamentalizmus a tradicionalizmus.“

Počuli alebo čítali ste už, žeby nejaký koncil alebo pápežský dokument definoval podobné herézy? Nevadí, to bolo kedysi a pokiaľ nechcete prijať tieto nové zásady, tak ste práve heretický triumfalista. Bodka.

Najhorší je podľa Halíka tradicionalizmus (Pozor, nemyslí „tradicionalizmus“ odsúdený začiatkom 19. storočia, čo bola heréza popierajúca ľudskú schopnosť tvorenia pojmov skrze zmysly a rozum, považujúc ich za zdedené, čiže tradované. Páter Halík pod tradicionalizmom rozumie lipnutie na cirkevnej tradícii.):

„Tradicionalizmus je popretím zmyslu tradície ako živého, tvorivého odovzdávania viery. Je herézou v pôvodnom zmysle tohto slova, svojvoľným vyberaním – vytrháva určitú dejinne podmienenú podobu Cirkvi alebo jej náuku z kontextu a absolutizuje ju.“

Ale, ale, kam sa nám podela tá tolerancia, dialóg a otvorenosť? Zdá sa, že sa to tu hemží samými herézami a odsudzovaním?

No a na záver trochu toho Politického školenia mužstva (PŠM), ako sme mávali na vojne. Synodalita má slúžiť demokracii:

„Princíp synodality by naopak mohol byť inšpiráciou k obnove politickej demokracie, k starostlivosti o to, čo dnešnej demokracii chýba a prečo je taká zraniteľná populizmom a atraktivitou autoritatívnych systémov, úspechmi diktátorov ako Putin či populistov a demagógov ako Orbán a Fico, ale tiež Trump a americká aj západoeurópska nacionalistická pravica, často zneužívajúce náboženskú rétoriku.“

Takže, to by boli hriechy politické.

Všetko si riadne zapíšte a keď nabudúce náhodou omylom zablúdite do spovednice, nezabudnite sa vyspovedať z triumfalizmu, paternalizmu, fundamentalizmu, tradicionalizmu a zlého politického rozhodovania.

BM

Zdroj: Vatican News, titulný obrázok, zdroj – youtube.com

PDF (formát pre tlač)