Listy otca synovi, list druhý: Šťastie
Prof. Dominik Pecka
8. októbra 2023
Cirkev
Milý môj syn!
V predchádzajúcom liste som ti vysvetlil, prečo si bol až doteraz šťastný. Ukázal som ti, ako Boh piatym a šiestym prikázaním chránil tvoj život a tvoje blaho. Teraz ti poviem, ako si máš počínať, aby si bol šťastný aj v budúcnosti. Boh stvoril svet pre človeka. Čo na svete existuje, je učinené pre človeka.
Človeku má všetko slúžiť a byť mu takmer rebríkom k šťastiu. Hovorieva sa, že bez práce nie sú koláče. Zaiste vieš, prečo. Človek je síce pánom zeme a kráľom tvorstva, ale panstvo nad prírodou si musí vydobyť vlastným úsilím. Šťastie nikomu nepadne samo do lona. Človek si ho musí vybojovať.

Prírodné sily sú obrovské a slepé. Človek sa od dávna snažil, aby ich ovládol. Inak sú mu tie sily na škodu, nie na prospech. Keď sa rieka rozvodní, strháva a ničí všetko, čo jej stojí v ceste. Ale ľudia môžu jej živelnú silu ovládnuť. Vykopú nové, priame koryto a zvedú do neho rieku. A voda tečúca novým riečiskom poháňa elektrárne. To je sila ovládaná človekom.
Oheň je dravý živel. Ak nie je ovládnutý, ničí. Ak ho ovládneme, aby horel, kde a ako chceme, stáva sa užitočným živlom. Čo iného je oheň v kozuboch horiaci ako spútaný a ovládnutý živel? Avšak také živelné sily nie sú len v prírode, sú takisto aj v nás. Sú od Boha. Boh sa nimi stará o náš život.
Prvá sila sa prejavuje tým, že pociťujeme hlad a smäd. Jej účelom je zachovať telesný život človeka. Táto sila nás núti, aby sme jedli a pili. S uspokojením hladu a smädu spojil Boh pocity tak príjemné, že je potrebné, aby sme boli opatrní a nejedli a nepili viac, ako naozaj potrebujeme. Silu, ktorá nás núti, aby sme jedli a pili, musíme ovládať, aby sme sa neprejedali a neupili a aby sme tak neuškodili svojmu zdraviu.
Druhá sila má iný účel. Nie zachrániť život jedinca, ale zachrániť život ľudského pokolenia vôbec. Touto silou sa Boh stará o trvanie a zachovanie ľudstva.
Človek sa skladá z tela a duše. Tým, že máme dušu, podobáme sa anjelom. Tým, že máme telo, podobáme sa zvieratám a rastlinám. Ako povstali anjeli? Nie od iných anjelov. Anjeli nemajú rodičov. Pochádzajú priamo od Boha. Rovnako tak aj ľudská duša. Duša nemá ani otca, ani matku, pochádza od Boha.
Boh tvorí duše z ničoho. A odkiaľ je telo? Telo nepochádza iba od Boha, ale tiež od rodičov. Inak povedané, Boh tvorí telo dieťaťa pomocou rodičov. Preto utvoril Boh inak telo muža a inak telo ženy. Preto sú niektoré časti tela iné u mužov a iné u žien. To sú mužské a ženské telesné orgány. V nich sú skryté bunky, ktorých spojením môže vzniknúť zárodok detského telíčka. Ak vznikne taký zárodok, dáva mu Boh dušu. Potom sa vyvíja po deväť mesiacov, až je tak silné, že môže žiť samo.
Milý môj syn, aj ty si bol takto ukrytý pod srdcom svoje matky. Tam ťa živila zo svojej krvi a opatrovala ťa ešte skôr ako si sa narodil. Po deviatich mesiacoch si vyšiel na svet z jej tela. Pri tom trpela veľkými bolesťami, nedbala však na ne a tešila sa, že si sa narodil a starala sa o teba s láskou, aby si nezomrel. Vtedy si potreboval zvláštnu potravu.
Tu ti dávala matka zo svojich pŕs. Ak sa narodí matke dieťa, tvorí sa v jej prsiach materské mlieko. To je tá najlepšia potrava pre dieťa. Matka kŕmi touto potravou svoje dieťa niekoľko mesiacov. Aký musíš byť vďačný svojej matke, že sa takto starala o tvoj život a toľko pri tom zakúsila!
Moje starosti a matkino utrpenie – hľa, to je cena, za ktorú si sa stal naším drahým dieťaťom. Nemôžeš zaiste pochybovať, že sme chceli a chceme len tvoje dobro. Každý otec a každá matka pre dieťa trpí. To je povinnosť uložená im od Boha. Povinnosť síce ťažká, no Boh je dobrý a neukladá ľuďom bremená, ktoré by nedokázali uniesť alebo snáď len veľmi ťažko. Preto každá povinnosť, ktorú človek činí, je spojená aj s radosťou. Vedomie, že sme konali správne, nás obšťastňuje.
Keby si bol povolaný na súd za svedka a od tvojho svedectva by záviselo, či bude nevinný človek oslobodený alebo nie, určite by si tam hovoril pravdu, aby onen nevinne obžalovaný človek bol oslobodený. A odchádzal by si potom zo súdnej siene s radostným pocitom, že si konal správne a že si sa neprevinil voči Bohu, ktorý káže: Nepreriekneš krivého svedectva proti blížnemu svojmu!
Pravda, bola by to radosť duševná. Avšak aj telesnú radosť spojil Boh splnením niektorých povinností. Keď jeme a pijeme, máme príjemné pocity. Našou povinnosťou je starať o svoj život a Boh nám túto povinnosť spríjemnil príjemnými pocitmi, ktoré cítime, keď jeme a pijeme.
Takto aj spomínané ťažké povinnosti, ktoré majú rodičia, uľahčuje Boh rozličnými radosťami duševnými a telesnými. Čisto duševné radosti plynú rodičom zo spoločného života, zo vzájomnej lásky a podpory, z dobrého správania ich detí. Duševné i telesné radosti potom zažívajú najmä pri manželskom objatí.
Boh dal všetkým ľuďom túžbu po týchto radostiach. A táto túžba je tou druhou veľkou silou v nás. Prejavuje sa obzvlášť príťažlivosťou medzi mužmi a ženami. Cieľom tejto príťažlivosti je, aby ľudia vstupovali do stavu manželského a boli Božími pomocníkmi v starostlivosti o trvanie ľudského pokolenia a jeho zachovanie. A táto sila je veľmi mocná. Pociťuje ju v sebe každý človek, keď prestane byť dieťaťom. Ak mu má však priniesť blaho, musí ju ovládať.
Ako to dokáže a prečo tak má činiť, ti prezradím v ďalšom liste.

