Vlády balia covid, začne účtovanie. Kto zaplatí náhrady za následky očkovania?

Branislav Michalka
18. februára 2022   Spoločnosť

Tak ako šibnutím čarovného prútika vlády covid zaviedli, bez akýchkoľvek ohľadov na politickú situáciu či ekonomické skutočnosti, tak ho aj momentálne šibnutím prútika upratujú a zametajú. Rovnako nelogicky a bez ohľadu na akékoľvek reálne dáta. Pokiaľ pominieme samozrejme vyššiu logiku globálnych elít, ktorá presahuje lokálne záujmy.

Teraz už zostáva lokálnym vládam len sa modliť, aby rozvrat nastanuvší týmto dvojročným experimentovaním prežili. Kŕčovitá a komická zmena rétoriky nasvedčuje tomu, že strach sa vznáša nad ich hlavami. Premiér Heger, predtým premiant v panikárení, zaprisahávaní sa k zodpovednosti a vo vyzývaní k očkovaniu, odrazu s výrazom neohrozeného povstaleckého partizána hlási do sveta, že covid nám nebude rozkazovať a určovať pravidlá života! K podobnému ustrašenému kotrmelcu sa odhodlala aj Zuzana Čaputová, keď v sladkobôľnom prejave vyzývala, aby ľudia už nevideli všade konšpirátorov a nepolarizovali spoločnosť. Ona, ktorá minulý rok trúbila doma i v cudzine, že EÚ je zamorená konšpirátormi a dezinformátormi, s ktorými musíme bojovať. Už sa nebude bojovať?

Covidu odzvonilo, páni si nájdu nejakú inú hračku, ktorou nás zamestnajú a tak nastáva v spoločnosti stav, ktorý je nápadne podobný prebratiu sa z „opice“. Ľudia sa budú pomaly obzerať a hovoriť si: Čo sme to vlastne robili, ako to vlastne celé bolo, čo to všetko prinieslo? Budú sa trochu hanbiť a veľmi ich bude bolieť hlava.

Keď prejde tento stav, ako to už u opilcov býva, začnú sa prehľadávať vrecká, aby sa zistilo koľko sa minulo a čo tam vlastne zostalo. No a potom sa bude hľadať vinník, pretože peniaze sa vyparili a navyše sa začnú ozývať ľudia, o ktorých si opilec v delíriu myslel (keď im nadával a kopal do nich), že ich už nikdy neuvidí. A práve títo opilcovi známi či neznámi, pred ktorými sa „zhovadil“, ktorým vynadal, od ktorých si požičal alebo ktorým ublížil, sa začnú hlásiť o svoje práva. Budú ich k tomu podpichovať príbuzní, aj okolostojaci svedkovia a predovšetkým právnici, ktorí už čuchajú sladkú vôňu peňazí.

Opilecká – štátna veselosť a smiech sa zmenia na plač a škrípanie zubov. A kto to v konečnom dôsledku všetko zaplatí? Hrdý občan Európskej únie, samozrejme, a možno aj ďalší osvedčení „fackovací panáci“, o ktorých si ešte povieme. Ale pekne po poriadku.

Ešte v minulom roku bolo lokálnym liberálnym elitám veselo, pretože jednak verili, že spanikárení obyvatelia s radosťou privítajú záchranu v podobe vakcíny ako aj covid-pasov, a zároveň dúfali, že ich globálni bábkoherci neopustia. S vedomím svojej beztrestnosti sa veselo zabávali, keď sa začali ozývať právnici, ktorí im sľubovali nový Norimberský tribunál a vyhrážali sa žalobami za následky použitia experimentálnych látok eufemisticky označovaných ako vakcíny a predovšetkým za nútenie ľudí k ich aplikácii. Za iniciatívou stál Dr. Reiner Fuellmich a ďalších tisíc právnikov, pričom bol tento tím doplnený o viac ako 10 000 lekárskych odborníkov. Preukázali zámerne chybné PCR testy, sfalšované úmrtné listy, uvádzajúce „smrť spôsobená covidom“ a argumentovali experimentálnou vakcínou, odporujúcou 32. a 147. článku Ženevského dohovoru. K nim sa pridávali právnici lokálni: na Slovensku právna kancelária Weis & Partners, v Česku dve senátorky podali žalobu na Medzinárodný trestný súd v Haagu a podobne aj niektorí francúzski a britskí právnici. Nasledoval veselý smiech lovcov dezinformácií a konšpirátorov.

Menej zábavne už vyznela správa z minulého roka, že slovenský rezort zdravotníctva mení podmienky zodpovednosti za poškodenie zdravia covidovými vakcínami. S tým podstatným dodatkom, že táto zmena nemá pomôcť poškodeným, ale v podstate zbavuje lekárov a ich zdravotnícke zariadenia zodpovednosti, pričom ju prenáša na štát. V poslaneckých laviciach Europarlamentu sa zároveň objavil návrh, aby bol zriadený fond na odškodňovanie ľudí, postihnutých následkami očkovania. To ešte vtedy európska agentúra pre liečivá EMA upokojujúco hlásila k 30. septembru 2021, že registruje „len“ 700 000 prípadov vedľajších účinkov vakcín. Vzhľadom na falšovanie a tutlanie je však zrejmé, že toto číslo môže v priebehu nasledujúceho desaťročia narásť do kolosálnych rozmerov.

Ale aj keby nenarástlo, minuloročný príklad z USA, kde firma Johnson & Johnson musela zaplatiť 26 miliárd odškodného (a aj to rada a v rámci mimosúdneho vyrovnania, pretože mala na krku už okolo 4000 žalôb), za distribúciu a predaj lieku proti bolesti v 90. rokoch 20. storočia, ukazuje, že počet priamych obetí nemusí ísť do miliónov na to, aby to všetko stálo veľa. Onen „liek“ sa nakoniec ukázal byť návykovou drogou, o ktorej účinkoch navyše distribútori údajne vedeli a stál v priebehu 30 rokov životy okolo (aká náhoda) 700 000 ľudí. Počet obetí nie je až taký zaujímavý, navyše počet poškodených je omnoho väčší, pretože zahŕňa aj tých čo „liečbu“ zatiaľ prežili. Zaujímavejšie je, že celá kauza bola doriešená až po približne štvrťstoročí.

Preto je nanajvýš pravdepodobné, že v nasledujúcich rokoch, najmä keď sa ukáže ako sa niekomu podarilo vysúdiť za následky vynúteného očkovania značnú sumu, sa podobne ako pri kauzách sexuálneho zneužívania v Cirkvi budú hrnúť žaloby ako na bežiacom páse. Nastane eldorádo pre právnické kancelárie, ktoré budú ako loveckí psi samé čuchať a hľadať potenciálne prípady. Nebude potrebná ani iniciatíva poškodeného.

Na štáty (a nielen na ne) sa budú potom sypať žaloby ako z pekelného rohu hojnosti a pokiaľ budú podoprené ani nie tak konkrétnymi zákonmi, ako hlavne strachom z nepokojov, ekonomickým rozvratom, zdražovaním, skrátka strachom z oprávneného hnevu národa, tak sa bude platiť (z peňazí daňových poplatníkov, samozrejme) a hľadať morálni vinníci.

Posledné informácie z Dánska svedčia o tom, že sa už začínajú hľadať potenciálni previnilci. Nemecký časopis Bild uvádza, že v Dánsku miestna sociálnodemokratická vláda začala preverovať (odrazu) fakty týkajúce sa vyvolávania paniky ohľadom ochorenia covid. Dánske inštitúcie zodpovedné za liečivá a zdravotníctvo RKI a Statens Serum Institut (SSI) sa bránia v médiách a na sociálnych sieťach proti „dezinformáciám“ a dokonca aj proti „falošným správam“ ohľadom vážnosti „pandemickej“ situácie v Dánsku, pričom tieto majú pochádzať „od ľudí nehovoriacich po dánsky“, čo pripomína hľadanie vonkajšieho nepriateľa oficiálnymi predstaviteľmi v téme, kde by sme to doteraz nepredpokladali.

Zahraniční „dezinformátori“ údajne falošne obviňujú dánsku vládu, že prešla do tábora „popieračov koronavírusu“, voči čomu vláda rázne protestuje a sama ich obviňuje z „dezinformácií“. Odrazu sa stavia do pozície „zdravého rozumu“ a dáva na pravú mieru nafúknuté správy záškodníkov o počte hospitalizovaných v nemocniciach či nutnosti opatrení, najmä u detí.

Takéto postojové salto mortale je väčšinou dokladom toho, že niekomu horí pod zadkom a urobí všetko preto (však pán premiér), aby sa mu pod sedacou časťou tela trochu ochladilo. A bude horšie…

Susedné Rakúsko sa napríklad už niekoľko dní zmieta v búrlivej diskusii ohľadom smrti 12-ročného dieťaťa na následky očkovania mRNA vakcínou. To, že správu priniesol verejnoprávny rozhlas Österreich1 (Ö1) a nie alternatívne médium, neveští pre vakcíno-vítačov nič dobré. Christa Wirthumer-Hocheová, šéfka rakúskeho Spolkového úradu pre bezpečnosť v zdravotníctve v Ö1 uviedla, že ohľadom súvislosti s očkovaním proti koronavírusu došlo k približne 260 úmrtiam: „Existuje riziko, ktoré nemožno poprieť. Ale prínos je oveľa vyšší!“

Pokiaľ má na mysli finančný prínos pre farmaceutické firmy a pre poškodených, tak nepochybne. Ten bude pravdepodobne obzvlášť „mastný“. Pretože, nemýľme sa, aj za farmaceutické firmy to nakoniec zaplatia bežní občania. Práve tým napríklad, že boli štátom nútení do očkovania a tento „akt lásky“ za nich hradil štát, čiže oni sami skrze dane. Každopádne, rakúsky štát priznal úmrtia a bude sa platiť.

No a keď už bude musieť občan platiť, bude mu treba predhodiť nejakého morálneho vinníka. Politici, tí onakvejší, utečú do Bruselu alebo budovať lepší svet do OSN, no a tie nižšie šarže si budú musieť ľahnúť na rošt verejnej mienky a nechať sa pomaly opekať. Ďalším potenciálnym a veľmi „vďačným“ morálnym vinníkom bude pravdepodobne Cirkev, ktorá už v prípadoch sexuálneho zneužívania ukázala veľkú ochotu hradiť všetky skutočné aj údajné škody, a to v takej výške, že kvôli tomu musela Bostonská arcidiecéza svojho času vyhlásiť bankrot. A že to nebola diecéza najchudobnejšia, o tom nemusí nikto pochybovať. Nespokojní veriaci, ktorí uverili tomu, že „vakcína je nádej“ sa veľmi radi pokúsia túto „nádej“ speňažiť, už len preto, aby dali najavo svoj hnev a nesúhlas. Pokiaľ sa niekto domnieva, že tomu zabráni, ak sa bude tváriť, že sa vlastne dva roky nič nedialo a bude odvádzať reč bokom, tak sa veľmi mýli. Týmto konaním bude len vytvárať čoraz dusnejšie parenisko a hnilobu, ktorá potom, ako všetky historické „mŕtvoly v špajze“ exploduje „lakovačom na ružovo“ priamo do tváre.

Spoliehať sa na to, že nakoniec ľudí tie súdne procesy nebudú až tak baviť a nebudú mať na ne popri budovaní novej Európy až toľko času, nie je príliš predvídavé. Ako už bolo povedané, o tieto veci sa postarajú právnické firmy, podobne ako v prípadoch sexuálneho zneužívania. Navyše nahromadená zlosť ľudí na to, že boli nielen oklamaní, ale že to stálo ich príbuzných či ich samotných zdravie alebo dokonca život, je dostatočná motivácia, ktorá, pokiaľ je pravidelne zalievaná finančným hnojivom, bude utešene prekvitať roky.

***

Kniha Plinia Corrêu de Oliveiru Revolúcia a Kontrarevolúcia bola po prvýkrát publikovaná ešte v apríli 1959, a po vyše šesťdesiatich rokoch a mnohých prekladoch do svetových jazykov ju má napokon k dispozícii aj slovenský čitateľ. Uvedená práca vychádza z pevného historického a filozofického predpokladu: z nevyhnutnosti dodržiavať Kristov zákon nielen jednotlivcami, ale aj štátmi a všetkými spoločenskými vrstvami. V roku 1960 Plinio Corrêa de Oliveira založil Sociedade Brasileira de Defesa de Tradição, Familia e Propriedade (Brazílska spoločnosť pre ochranu tradície, rodiny a vlastníctva) – organizáciu, ktorá sa neskôr rozšírila do mnohých krajín celého sveta pod názvom TFP (Tradition, Family, Property – Tradícia, rodina, vlastníctvo) a inšpirovala v mnohom aj katolíckych aktivistov na Slovensku, ktorí už od roku 2016 obhajujú kresťanské hodnoty.

Publikáciu si možno objednať na adrese: https://www.christianashop.sk/prof–plinio-oliveira-revolucia-a-kontrarevolucia/

***

PDF (formát pre tlač)