V Glasgowe sa koná klimatický samit a prináša uragán alarmizmu, záplavu fráz a apokalypsu zdravého rozumu

Branislav Michalka
3. novembra 2021   História   Ekológia

Posledná šanca pre ľudstvo?

Dlho ohlasovaný a klimatickými aktivistami túžobne očakávaný samit v Glasgowe, sa minulý týždeň konečne začal. Do najväčšieho mesta pod škótskou vysočinou, sa zišli globálni lídri, v deklarovanej snahe zachrániť svet. Podľa bombastických alarmizujúcich vyjadrení politikov a ideologických celebrít, to totiž vyzerá tak, že pokiaľ celý svet nekonvertuje na zelenú ekologickú vieru a nezavedie opatrenia z toho vyplývajúce, tak čoskoro zanikne.

Celý priebeh a atmosféra tohto futurologického veštenia z gule, však pripomínajú skôr scenár lacného sci-fi filmu z 50. rokov 20. storočia, než niečo, o čo by sa dalo reálne oprieť. Možno by bolo vhodné pripomenúť, že na podobnej konferencii v roku 1990, keď sa Saddám Husajn po prvýkrát naťahoval s USA, vyhlásili zrejme tí istí odborníci, ktorí nás zásobujú svojimi katastrofickými scenármi aj dnes, že pokiaľ sa niečo hneď neurobí so skleníkovým efektom, tak do desiatich rokov bude planéta Zem zničená. Dodali tiež, že dym z ropných polí, ktoré vtedy iracký prezident v rámci boja podpálil, zahalí celú planétu hustým mrakom, ktorý ešte viac prispeje k uduseniu ľudstva.

Dym rozfúkal banálny lokálny vietor a desať rokov po prorokovaní z roku 1990, Zem fungovala tak ako predtým. To však klimatických alarmistov a ekologických fanatikov neodradilo a podobne ako iní sektári, napríklad Svedkovia Jehovovi, posunuli koniec zase o pár rokov dopredu. A o tom, že sa rady príslušníkov ich sekty utešene rozrastajú, svedčí aj gigantická alarmisticko – sekulárno – spasiteľská akcia v Glasgowe. Že ide skôr o pseudonáboženský profétizmus, než o nejaké nezvratné vŕšenie faktov, toho dôkazom sú aj ďalšie alarmistické proroctvá ťahajúce sa svetom od 60. rokov. Stále čakajú na svoje naplnenie.

Konferencia Glasgowe bude trvať dva týždne a od začiatku sa na nej ako na orloji strieda jeden svetový (a mnohí nesvetoví) líder za druhým, pričom každý z nich prináša ľudstvu verbálne posolstvo, o ktorom je presvedčený, že je zásadné. Zábrany, ktoré kedysi udržiavali diplomatov a politikov bokom od prehnaných a paniku vyvolávajúcich apelov, či už v snahe nevyvolávať chaos alebo zachovať primeranú mieru skepticizmu a kritického myslenia, evidentne padli. Politici začali pripomínať lacných sektárskych kazateľov, ktorí s vytreštenými očami ohlasujú každoročne pred Vianocami koniec sveta.

Súťaž o najpatetickejšiu omáčku

Ako prvý sa ujal tejto úlohy britský premiér Johnson a vo svojom prejave okamžite navodil atmosféru poslednej príležitosti na záchranu ľudstva. Podľa neho pokiaľ nezakročia krajiny proti klimatickým zmenám dnes, tak „bude príliš neskoro na to, aby to zajtra urobili naše deti“. Samit označil s príznačnou dejinnou skromnosťou za „zlomovú udalosť pre ľudstvo“ a túto frázu po ňom už druhý deň papagájuje jeden svetový papaláš za druhým. A aby v podstate potvrdil komiksovú sci-fi atmosféru, v ktorej sa pohybujú súčasné globálne apely a scenáre (ide o náhodu, či dlho pestovanú kultúrnu infiltráciu plebsu katastrofickými filmami?), vytiahol v prejave britského hrdinu najťažšieho kalibru – Jamesa Bonda. Johnson tvrdí, že celá planéta sa ocitla v pozícii tohto britského špionážneho nadsamca, ktorý je priviazaný k bombe schopnej za pár minút zničiť svet. A dodal: „Toto zariadenie na zničenie sveta je však skutočné.“

S rovnakým pátosom rečnil o záchrane ľudstva aj Johnsonov budúci krajinský pán a vládca, princ Charles, ktorý po svojom otcovi princovi Philipovi zdedil posadnutosť ekologickými témami a mizantropickú averziu k množiacej sa ľudskej populácii. Účastníkom konferencie skromne oznámil: „Oči a nádeje celého sveta sa upierajú na vás.“ Kráľovský potomok sa už v roku 2019 preslávil tvrdením, ktorým oblažil inú konferenciu, že pokiaľ ľudstvo nezakročí, tak mu zostáva pol roka. Po dvoch rokoch má však ľudstvo evidentne ešte dosť síl, aby strávilo dokonca frázy z tejto gigantickej konferenčnej akcie, čo svedčí o jeho mimoriadnej otužilosti. Charlesova matka, kráľovná Alžbeta II. sa ospravedlnila, lebo zdravotný stav jej neumožnil predniesť prejav, avšak vo videoposolstve si dala patetické repete konferenčných fráz o tom, že „nadišiel čas konať. Po čase slov nadišiel čas činov.“

Keď je reč o kráľovnách, skutočných či tých mediálnych, nie je možné vynechať slovenskú prezidentku Čaputovú, ktorá sa v Glasgowe vyhrieva vo svetle konferenčných reflektorov a fotografuje sa vedľa Borisa Johnsona a šéfa OSN Antónia Guterresa. Svet v nej, nanešťastie pre slovenský národ, rozpoznal marionetu vhodnú pre globálne divadlo a tento fakt zrejme umlčí aj mnohých jej domácich kritikov, ktorí budú od jej svetovej prezentácie mylne očakávať nejaký benefit pre Slovensko. Jej prejav v ničom nezaostal za nafúknutou patetickosťou jej hostiteľov. Len niekoľko gýčových lahôdok na ukážku:

„Konferencia v Glasgowe je pre planétu rozhodujúca… Mladá generácia tomu rozumie. V mojej krajine, na Slovensku, sa 42 percent mladých ľudí veľmi obáva klimatickej krízy. … Mladá generácia vie, že nám dochádza čas. A nám politikom už dochádzajú výhovorky. Som rada, že ako Európska únia robíme to, čo je potrebné. … Spája nás jeden spoločný cieľ: zachrániť našu planétu.“

A kuchyňa konferenčných prívarkov varí ďalej…

Šéf OSN Guterres napríklad uviedol, že „ľudstvo si kope vlastný hrob“. Do boja s klímou burcovala aj hviezda ľavicového liberalizmu z USA, Joe Biden. Ten varoval s razantnosťou amerického kovboja: „Nikto z nás neunikne, pokiaľ nevyužijeme túto chvíľu.“ Každopádne jemu sa predsa len podarilo na chvíľu uniknúť, a to do ríše snov, ako to prezradili zábery na podriemkávajuceho prezidenta, ktorý je už svojou senilitou preslávený po celom svete. So vzorne nasadeným rúškom sedí a má zavreté oči. Podľa serveru The Independent, si pán prezident kvôli náročnému programu trošku pospal.

Korunu všeobecnej strate obozretného úsudku, ktorý človeku vždy velí, aby príliš nepreceňoval vlastnú dobu a generáciu v porovnaní s minulosťou, nasadil britský prírodovedec David Attenborough keď povedal: „Sme napokon najväčší riešitelia problémov, akí kedy na Zemi existovali. Ak pracujeme oddelene, sme dostatočne mocná sila na to, aby destabilizovala našu planétu. Ak pracujeme spoločne, sme dostatočne mocní na to, aby sme ju zachránili.“ Svetoví lídri majú podľa neho na samite možnosť zmeniť chod dejín (ako napokon na všetkých konferenciách, že?) a zachovať na Zemi podmienky, ktoré „umožnia ľudstvu prosperovať po desaťtisíce (!) rokov“.

Verím v svätú klímu a jej prorokov…

Po takto vysoko nastavenej latke ľudského blúznenia, preceňujúceho moc človeka a jeho vplyv na planétu, je už ťažké čokoľvek povedať. Tam, kde sa plánuje na „desaťtisíce“ rokov, tam zostávajú v nemom úžase stáť aj súdruhovia z Ústrednej plánovacej komisie. Namiesto vedy, by tu bolo skôr vhodné hovoriť o pseudonáboženskom ekologickom profétizme, ktorého je Attenborough vo svojich 95 rokoch úctyhodným predstaviteľom. Pseudonáboženský kontext podtrhuje aj atmosféra podobná náboženskej púti, ktorá samit sprevádza. Na miesto dorazili tisíce klimatických aktivistov na čele s nič nevediacim a zároveň všetko vediacim ekologickým Parsifalom, vynorivším sa z hlbín švédskych školských zariadení, Gretou Thunbergovou, ktorú musel sprevádzať od glasgowskej hlavnej stanice policajný kordón. Zrejmý to príznak obyčajného človeka.

Niektorí klimatickí pútnici dokonca prichádzajú do Glasgowa pešo tisíce kilometrov, ako na klasickej náboženskej púti, len útrapy svojho presunu neobetujú Bohu, ale svätej Klíme. Napríklad španielska skupina aktivistov Marcha Glasgow. Pútnikom z inej aktivistickej skupiny, s názvom Camino trvala túra z Londýna a Bristolu skoro dva mesiace. Veriaci sa chystajú aj demonštrovať, pričom najväčšia demonštrácia sa má odohrať v sobotu 6. novembra. V centre škótskej metropoly očakávajú otcovia mesta Glasgow okolo 100 000 demonštrantov, čo nepochybne privodí drobné zmeny jeho podoby.

Čiernou ovcou klimatickej konferencie sa stal Andrej Babiš, dosluhujúci premiér Českej republiky. Včera predniesol na samite prejav, ktorý natoľko kontrastoval s ľavicovo-aktivistickou atmosférou, že si ho môže dovoliť len politik, ktorý končí a rozhodne sa za sebou „tresnúť dverami“ a povedať pravdu. Jeho prejav zároveň robí, pre divákov nezainteresovaných v českej politike, zrozumiteľnejšou radosť miestnej kaviarenskej scény z jeho porážky vo voľbách. V prejave¹ skritizoval zelenú politiku Európskej únie a jej plán obnovy nazvaný Fit for 55. Tento plán označil za obsahujúci „nebezpečné návrhy“, ako napríklad zákaz spaľovacích motorov do roku 2035, alebo zavedenie emisných povolení na individuálnu dopravu a individuálne bývanie! Podľa neho „zelená dohoda môže priniesť obrovské sociálne, hospodárske, politické a geopolitické náklady.“

To sú zaiste slová, ktoré žiaden z klimatoveriacich nechce počuť a preto sa o Babišovom prejave médiá príliš nezmieňujú. Navyše prejav prezrádza verejnosti po lopate plány, ktoré sú v eurobyrokratických dokumentoch štandardne zahalené do hustej frazeologickej hmly. Predstava špeciálnych povolení na to, aby človek mohol mať individuálne bývanie zaváňa komunistickým utopizmom natoľko, že môže imponovať len ľavicovým študentom západných univerzít, pochádzajúcim zväčša z bohatých stredostavovských rodín, alebo maniakálnym maoistom. Normálni Európania, s normálnym zdravým rozumom a pamäťou ich určite odmietajú, bez ohľadu na to, čo si o nich myslí Greta a jej klimatickí spoluveriaci.

Ďalšou čiernou ovcou samitu, aj keď nechcenou a v podstate len sa snažiacou vyhovieť čo najviac, sa paradoxne stal anglikánsky arcibiskup Justin Welby, ktorý burácal, že klimatické zmeny prinesú katastrofu, ktorá prekoná aj nacistickú genocídu. Na druhý deň sa už ospravedlňoval a nepomohlo mu ani to, že verí v klimatickú katastrofu možno rovnako skalopevne, ako v pravdivosť kresťanského Zjavenia. Následne bol označený šéfredaktorom denníka The Jewish Chronicle za vyvrheľa nehodného byť ani kňazom, nieto ešte biskupom. A myslel to pritom tak dobre…

Verím v globálne líderstvo, záchrancu klímy…

O dokonalej strate zdravého rozumu, ktorý ak už nepozná miesto človeka na Zemi v zmysle kresťanského Zjavenia, tak aspoň tuší slabosť človeka, vratkosť jeho pozície a plánov, svedčí ďalší výrok, ktorý včera odznel v rámci konferenčných pretekov o diamantovú frázu: „Pokiaľ zlyhá samit, zlyhá všetko.“

Je vôbec možné, že niekto majúci aspoň elementárnu znalosť ľudských dejín, a tú politici väčšinou majú, dokáže prisudzovať takejto banálnej politickej a mediálnej udalosti vplyv, ktorý má zmeniť celé dejiny ľudstva? Defilujú pred nami cynickí politici, pre ktorých ľudský život väčšinou nemá veľkú cenu a predbiehajú sa v sentimentálnom apelovaní na ľudský strach, vo vyhrážaní sa budúcimi katastrofami a vo vydieraní ľudstva, ktoré sa má podľa nich socializovať na spôsob andských indiánskych civilizácií, v ktorých sa tupá otročina snúbila s efemérnym technologickým pokrokom a neexistenciou súkromného vlastníctva. Môžeme im veriť?

Velí nám zdraví rozum, že elity, ktoré sú schopné bez mihnutia oka schváliť zákony umožňujúce zabíjanie nenarodených detí, elity ktoré manipulujú davy často tým najvulgárnejším spôsobom, boli a sú schopné nariaďovať uzavretia celých štátov kvôli sporným nákazám, organizujúce už roky rôzne farebné revolúcie pomocou poloteroristických alebo otvorene teroristických zoskupení, čoho dôsledkom je potom presúvanie miliónov migrantov, nás teraz hodlajú v záchvate ľudomilnosti ochrániť pred prichádzajúcou katastrofou? Elity, na ktoré sa vŕši jeden škandál za druhým, a ktorých morálna integrita je viac ako pochybná? Čo nasvedčuje tomu, že sa natoľko zmenili, aby im mohol priemerný konzument ich politického žonglovania veriť?

Bombastická frazeológia, ktorou sa momentálne títo inak morálne sporní lídri oháňajú, má na človeka so zvyškami zdravého rozumu úplne opačný účinok. O to viac, ak vidí lídrov typu Andreja Babiša (o ktorého morálke si zaiste netreba robiť žiadne ilúzie), necítiacich už potrebu pretvarovať sa v rámci predvolebného boja, vystúpiť s prejavom, ktorý zhmotňuje elementárne obavy bežných Európanov, z umelého transformovania západnej civilizácie na ďalší utopický experiment.

Samit v Glasgowe môže byť skutočne v niečom prelomový, ako môžeme usudzovať z hystérie, ktorá ho sprevádza, a síce v tom, že globálne elity postavia ľudí cynicky pred fakt svojich sociálnych utópií ako pred definitívnu skutočnosť, z ktorej niet úniku. Nasadenie, s ktorým idú do akcie, zaklínanie sa ľudstvom a dejinami, ako vždy, neveští nič dobré.

1 https://neviditelnypes.lidovky.cz/politika/dokument-projev-na-klimatickem-summitu-v-glasgow.A211101_204002_p_politika_wag

PDF (formát pre tlač)