Sv. Febronia z Nisibis, panna a mučenica

25. júna 2023   Svätec týždňa

Ku koncu tretieho storočia, presnejšie okolo roku 284, za panovania cisára Diokleciána, narodila sa sv. Febronia v meste Nisibis (mesto nachádzajúce sa dnes v Turecku). Nábožná Bryaena, jej pokrvná príbuzná, bola predstavenou ženského kláštora v Sivapolis (v Sýrii), v ktorom žilo pod jej vedením päťdesiat mníšok. Febroniu vychovávala v kláštore od jej tretieho roku tak prísne, že prekrásnu pannu až do jej sedemnásteho roku nevidelo žiadne mužské oko.

Do kláštora prišla raz bohatá vdova Hieria, aby sa vzdelala vo sv. náboženstve a mohla prijať sv. krst. Keď počula o kráse Febronie, poprosila predstavenú kláštora, aby ju mohla vidieť. Bryaena na mnohé prosby napokon privolila. Láska Febronie k Spasiteľovi rozohriala aj srdce Hierie tak, že nepomyslela viac na vydaj, lež aj ona chcela kráčať cestou dokonalosti. Po dlhom rozhovore opustila sv. pannu, vrátila sa do svojho domu a tam obrátila všetkých svojich vznešených pokrvných príbuzných na Kristovu vieru.

Povesť hovoriaca o tom, že mnohé vznešené rodiny prijímajú Kristovo učenie pobúrila rímskeho miestodržiteľa vo vtedajšej Sýrii, a zaumienil si preto, že kresťanstvo v meste Sivapolis vykorení.

Do mesta prišiel vojvodca Lysimachus so svojím synom a so sebou mal príkaz od miestodržiteľa, aby všetci kresťania, ktorí nechcú obetovať modlám, boli usmrtení. Bryaena dovolila svojim kláštorným sestrám, aby unikli prenasledovaniu. Ona sama spolu s Febroniou a niektorými ďalšími mníškami zostala v kláštore. Sudcom nad kresťanmi bol muž menom Selenus, ktorý už predtým v Palmýre prikázal usmrtiť mnohých kresťanov.

A tak v meste Sivapolis vtrhli jedného dňa vojaci do kláštora pod vedením svojho vojvodcu Lysimacha mladšieho, ktorého matka bola kresťanka a vo svojom srdci nenávidel prenasledovanie kresťanov. Niektorí vojaci chceli Bryaenu zavraždiť, Febronia sa však pred nimi hodila na kolená a prosila ich, aby zabili radšej ju. V tej chvíli zasiahol dôstojník Primus a vydal rozkaz mníšky mučiť. Keď vyšli vojaci z kláštora, obrátil sa Primus ku vtedy len dvadsaťročnému Lysimachovi so slovami: «V kláštore som videl tú, ktorú ti samo nebo určilo za manželku. Je mladá, z dobrého rodu, veľmi krásna a vzdelaná.»

– «Ako som počul od svojej matky», odvetil na to Lysimachus, «mníšky sú nevestami Kristovými, a preto sa neodvážim vziať si niektorú za manželku.» Tieto slová začul pohanský vojak a ihneď ich oznámil sudcovi Selenovi. Ten prikázal Febroniu zajať a priviesť pred súd.

«Choď, dcéra moja», povedala Febronii Bryaena, «preukáž sa ako hodná nevesta Ježiša Krista. Poteš ma pred mojou smrťou, žeby som ťa mohla ako mučenicu ctiť.»

Panna neohrozene predstúpila pred sudcu.

«Ako sa voláš?» pýtal sa Selenus.
«Febronia», odpovedala.
«Či si slobodná?
– «Som slúžka Ježiša Krista, môjho Spasiteľa», odpovedala oduševnená panna, «ktorému som sa zasvätila od malička.»
– «Škoda», riekol, že si sa dala omámiť týmto bludom. Odlož predpojatosť. Poznám mladého dôstojníka, môjho pokrvného Lysimacha, ktorý si ťa vezme za manželku a staneš sa vzácnou paňou, ctenou v celom cisárstve.» A dal jej sňať putá.

Febronia však chytila okovy a zvolala: «Prosím ťa, pane, neodnímaj mi tú najkrajšiu okrasu, akú som dosiaľ nenosila. Ja som už zasnúbená Pánovi nebies a zeme. Nectím si pozemských mužov. Čo mňa hnevá, je, že nám rozkazujete, aby sme sa klaňali vašim modlám, ktoré predstavujú diablov. Hoci som len slabá panna, nemysli si, že sa bojím mučenia. Kresťanka som a to ti môže postačiť ako dôkaz. Ako kresťanka totiž viem, že čím viac ma budeš trápiť pre moju vieru, tým viac budem oslávená a tým väčšie bude moje víťazstvo.»

Zúrivý pohan Selenus prikázal svätú pannu bičovať. Keď ju kati doviedli k nemu naspäť, skríkla: «Presvedčil si sa, Selenus, že som nepremožiteľná?» A dal ju teda opäť ukrutne mučiť. Febronia sa modlila: «Príď mi na pomoc a neopusť ma v tejto hodine, ó Pane a Bože môj! Zhliadni na moju bolesť a prijmi moju dušu do svojich rúk.» Selenus, rozzúrený do nepríčetnosti, dal rozkaz zoťať jej hlavu.

Keď sv. Febronia umierala, pohanský sudca Selenus sa pomiatol na rozume a roztrepal si hlavu o kamenný stĺp. Aj ľud, keď to videl, sa zhrozil a preklínal tých, ktorí kážu mučiť nevinných kresťanov. Lysimachus vidiac čo sa stalo, zvolal: «Choď, priateľ môj, Primus, daj vziať telo mučenice a spolu so zemou krvou postriekanou, položiť do rakvy. A keby to nechcel niektorý z vojakov urobiť, povedz, že som to ja rozkázal.»

Umučené telo sv. Febronie odovzdali vojaci Bryaene a táto zvolala: «Ach, dcéra moja Febronia! Dnes si unikla matkiným očiam. Ako budeš môcť svojim sestrám Sv. písmo predčitovať? Čie ruky budú obstarávať tvoje knihy?»

Jej telo slávnostne pochovali do hrobu (dnes ho možno nájsť v kláštore pomenovanom po nej, v dedine Himo v meste Kamišli v severovýchodnej Sýrii), pri ktorom sa stali mnohé zázraky. Lysimachus a Primus prijali Kristovo učenie a dali sa pokrstiť. Nad jej hrobom bol vystavaný kostol, zasvätený jej pamiatke dňa 25. júna.

Sv. Febronia sa vyobrazuje ako panna s mečom v ruke. Na Námestí sv. Petra v Ríme je jej socha medzi 140 svätými v Kolonáde. Známa je ako svätá panna a mučenica.

-mip-

PDF (formát pre tlač)