Sv. Abdon a Sennen, mučeníci

30. júla 2023   Svätec týždňa

Roku 249 bol zvolený za rímskeho cisára Décius, narodený v roku 201 v meste Sirmium (Sremska Mitrovica na severozápade dnešného Srbska). Hneď v nasledujúcom roku vydal rozkaz, aby v celej Rímskej ríši kresťanstvo bolo do základu vykorenené. Kresťania mali obetovať bohom a tí, ktorí by tak neurobili, mali byť mučení a usmrtení, biskupi a kňazi jednoducho pozabíjaní a ich chrámy pováľané. Mnohí vlažní kresťania vtedy od strachu pred ukrutným mučením obetovali pohanským bôžikom.

V tých časoch žili v Ríme dvaja zbožní kresťania, Abdon a Sennen. Obaja sa narodili v Perzii a pochádzali zo vznešených a bohatých rodín. Od mladosti sa priznávali ku kresťanskému náboženstvu, vyznačovali sa veľkou nábožnosťou a bohumilými cnosťami. Vo svojej domovine bojovali proti Rimanom. V jednej z bitiek boli zajatí a zavlečení do Ríma. Kresťania sa o nich dozvedeli a sprostredkovali u cisára Julia Filippa, ktorý mal kresťanku, Marciu Otaciliu Severu za manželku, ich prepustenie na slobodu. Usadili sa v Ríme, kde si kúpili dom a viedli bohumilý život.

Keď roku 250 začal nový cisár Décius ukrutne prenasledovať kresťanov a mnohí z nich zo strachu zapreli Krista, Abdon a Sennen verejne a neohrozene vyznávali sv. vieru v Božieho Spasiteľa. Bez strachu navštevovali uväznených kresťanov, povzbudzovali ich k vytrvalosti a stálosti; karhali tých, ktorí zo strachu obetovali modlám; podporovali opustené kresťanské siroty a vykonávali všemožné skutky milosrdenstva.

Jedného dňa zbierali mŕtve telá mučeníkov na mieste popraviska, aby ich mohli počestne a po kresťansky pochovať. Keď to videli zúriví pohania, ihneď išli ku cisárovi Déciovi a oznamovali: «Tí, ktorým víťazný cisár daroval život a slobodu, teraz zbierajú kosti kresťanov a pochovávajú ich v svojom dvore. Neklaňajú sa bohom a ani nedbajú na tvoj rozkaz, aby im obetovali.»

«Kto sú to tí?» – pýtal sa zúrivý nepriateľ kresťanov, cisár Décius. A oznamovatelia odvetili: «Abdon a Sennen, na slobodu prepustení Peržania.» Décius hneď rozkázal vojakom, aby ich chytili a priviedli pred neho.

Keď boli Abdon a Sennen postavení pred Décia, cisár riekol: «Či ste už, vy blázni zabudli na preukázanú milosť? A či ste nepočuli, že tí, ktorí sa neklaňajú bohom, majú byť predvedení pred sudcov, a keď si to zaslúžia, že majú byť potrestaní?» Abdon pokojne odpovedal: «My sme neboli nikým iným oslobodení, jedine milosťou živého Boha, ktorý sa uponížiť ráčil a na zem prišiel, aby nás oslobodil.»

Décius rozkázal, aby boli vhodení do žalára a spútaní okovami. Tento trest však zmužilých obrancov sv. viery nevystrašil, ba naopak, oduševnil ich tak, že sa radovali a vzdávali Bohu chválu, že ich učinil hodných pre Neho trpieť. Takto zvolal Abdon k Sennenovi: «Vidíš, teraz začína oslávenie, v ktoré sme od Pána dúfali!» Svätí vyznávači pobudli dlhší čas vo väzení a odovzdaní do vôle Božej očakávali nastávajúce mučenie a smrť.

Décius viedol nekonečné vojny s Gótmi a ďalšími nepriateľmi Rímskej ríše. Keď sa raz vracal z jednej z vojenských výprav do Ríma, dopočul sa, že senátor Galba zomrel. Zaumienil si, že pri jeho pohrebe sa zavďačí Rimanom zvláštnym divadlom. V tých časoch bolo veľké množstvo kresťanov väznených v Ríme a medzi nimi aj staručký pápež Fabián so všetkým svojím kňazstvom. Kresťania museli byť veľmi početní, lebo Décius sa nechal počuť, že radšej bude trpieť v Ríme ešte jedného cisára, než pápeža. A prikázal, aby pápež, poprední kňazi a Abdon so Sennenom boli vyvlečení z väzenia von z mesta a kráčali pred ním pri jeho slávnom vstúpení do Ríma.

Keď Décius s takýmto sprievodom vstúpil do Ríma, dal zvolať celý senát, predviesť všetkých uväznených kresťanov a k takto zhromaždeným senátorom prehovoril: «Ctihodní otcovia! Nech ma počuje celé zhromaždenie! Bohovia a bohyne mi odovzdali do rúk svojich najväčších nepriateľov a spolunepriateľov našej vlasti a celej Rímskej ríše.» A dal zavolať najvyššieho žreca Claudia, aby priniesol trojnôžku a kadidlo. Keď sa tak stalo, rozkázal vojakom, aby priviedli sv. pápeža Fabiána, Abdona a Sennena, vznešené rímske panny Anatóliu a Viktóriu, Parthenia, kancelára cisárovnej a jeho cisárskeho úradníka Calosera. A obrátil sa ku kresťanským väzňom:

«Obetujte bohom a buďte Rimanmi. Ak to urobíte, môžete užívať všetky svoje majetky v Rímskej ríši, v pokoji môžete rozmnožovať svoje bohatstvá a starajte sa o seba, ako viete.»

Nejeden človek by bol považoval toto cisárske oslovenie za veľkú milosť a šťastie; a bol by veľmi rád splnil cisárovu žiadosť a prijal skvelé dary z jeho rúk. Inak však zmýšľali Kristovi vyznávači! Pre nich bola drahocennejšia večnosť než časnosť, ctili si viac Boha než pozemského cisára, sväté náboženstvo a vieru než bohatstvá a svetskú priazeň. A jedným hlasom svätí mučeníci Abdon a Sennen zvolali: «My sme sa obetovali Nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi. Tvojim bohom nebudeme a ani nemôžeme obetovať!»

Décius ich hneď rozkázal ukrutne mučiť a oznámil, že pre nich chystá divé zvery. Abdon a Sennen mu smelo riekli: «Čože to odkladáš? Čiň ako zamýšľaš. My dôverujeme a dúfame v Boha, Ježiša Krista, ktorý je natoľko mocný, že tvoju námahu, ba aj teba zničí!» To bola reč stálej, nezlomnej viery! Obaja svätí hrdinovia poznali úlohu svojho života, vedeli, že Boh je najvyššie dobro, a k čomu sú stvorení na zemi.

Pohanský cisár prikázal Valeriánovi, aby väzňov Abdona a Sennena ihneď dal priviesť do arény amfiteátra a tam ich nútil, aby sa Slnku ako bohu klaňali a keby odmietli, aby ich divým zverom predhodil. Valerián dal teda priviesť Abdona a Sennena do chrámu boha Slnka, ktorý stál neďaleko amfiteátra, a riekol im: «Rozpamätajte sa na svoj rod a rodičov, a obetujte Slnku predpísanú obetu. Keď to neurobíte, vedzte, že dokonáte svoje životy pod zubami divých zverov.»

Neohrození Boží bojovníci však zvolali: «Veď sme to už povedali, že my sa klaniame jedine Ježišovi Kristovi. Pred modlami, utvorenými ľudskými rukami sa nikdy klaňať sa nebudeme.»

Valerián vydal rozkaz vyzliecť ich, násilne pred oltár slnca zavliecť a všemožne nútiť, aby obetovali modle. Všetko nútenie a mučenie bolo však márne. Dobrotivý Boh neopustil svojich služobníkov a posilňoval ich. A oni volali slávnostne: «Čiň skôr, čo si si zmyslel!» A Valerián ich dal hrozne palicovať, keď to nepomohlo, dal ich do arény amfiteátra zavliecť. Tam už veľké množstvo pohanov očakávalo krvavý výjav. Keď svätí mučeníci vstupovali do preplnenej arény, zvolali k Valeriánovi: «V mene Nášho Pána Ježiša Krista, ktorý teba, nečistý duch, bude trestať, sme pripravení prijať korunu!» A prežehnali sa znamením svätého kríža a postavili sa doprostred arény. Z vyvýšených lavíc vykrikovali na nich zo všetkých strán zdivení pohania, v klietkach revali krvilačné divé zvery.

Valerián zvolal s vyvýšeného miesta: «Vypusťte dva medvede a dva levy!» Divé zvery šľahajúc piesok chvostami a divoko revúc, skočili doprostred arény. Ábdon a Sennen obrátili svoje zraky k nebu a modlili sa. Šelmy si v tej chvíli ľahli ako krotkí baránkovia k nohám svätých, akoby ich boli chceli strážiť a proti útokom brániť. Pohania s úžasom hľadeli na toto zriedkavé divadlo. Valerián vo veľkom zmätku kričal: «Oj, to nie je nič inšie, ako čarodejníctvo!» Nikto sa však neodvážil k sv. mučeníkom prísť bližšie, lebo divé šelmy hrozivo cerili svoje zuby na každého približujúceho sa sluhu. Valerián, keď to videl, stratil hlavu.

O chvíľu sa však spamätal a žeby do nemilosti u cisára neupadol, rozkázal gladiátorom, aby sa vrhli na zvery a na svätých mučeníkov a aby ich svojimi krátkymi mečmi prebodli. Gladiátori boli otroci, ktorí sa museli buď medzi sebou alebo s divými zvermi biť na život a na smrť. Ten, ktorý zvíťazil, mohol byť aj na slobodu prepustený. A títo gladiátori zabili sv. Abdona a Sennena. To stalo sa 30. júla roku 250 po Kristu Pánu.

Ich mŕtve telá vykúpili od gladiátorov kresťania a diakon Quirinius ich tajne pochoval vo svojom dome. Za vlády Konštantína Veľkého boli ich ostatky prenesené na cintorín Pontianus na Via Portuensis neďaleko Ríma, kde ich kresťania slávnostne pochovali. Na ich hroboch sa potom diali mnohé zázraky.

Svätí Abdon a Sennen sa vyobrazujú v perzskom rúchu s korunou pri nohách a mečmi v rukách.

Poučenie

Svätí Abdon a Sennen dokázali svojím svätým životom a svojou bohatierskou smrťou, čo znamená slúžiť Bohu. A Boh ich oslávil svojou milosťou. Na ich modlitbu skrotil divé šelmy a nič im neublížilo, ba proti útokom nepriateľov ich bránili. Na tento očividný zázrak mnoho pohanov uverilo v Nášho Pána a veľký počet vlažných kresťanov bol vo viere posmelený.

Dar činiť zázraky poprial Boh nielen apoštolom, ale aj mnohým svätým. V raných časoch kresťanskej Cirkvi mnohí svätí mučeníci a vyznávači konali rozličné divy znamením sv. kríža, vkladaním rúk na chorých alebo vzývaním najsvätejšieho mena Ježiš. Mnohé tieto zázraky boli príčinou, že tvrdohlaví Židia a zarytí pohania uznali všemohúcnosť pravého Boha, uverili v Neho a klaňali sa Mu. A práve preto udelil Boh túto milosť apoštolom a prvým kresťanom, že mohli činiť zázraky, aby sv. vieru a Cirkev rozšíril a upevnil. Bez týchto zázrakov neboli by sv. apoštoli, ich nasledovníci a iní hlásatelia slova Božieho ani Židov, ani pohanov na vieru nenávideného a potupeného Ježiša Krista, ktorý ohavnou smrťou kríža dokonal, priviedli. Kým slepé pohanstvo panovalo nad celým svetom, kým kresťanstvo nebolo celému svetu známe, boli zázraky potrebné. A Boh ich konal skrze svojich vyvolených, a sv. Cirkev sa rozšírila po celom svete.

Kresťan, často počuješ ľudí okolo seba, vraj múdrosťou osvietených, ľudí bez Boha, ako sa pýtajú, prečo vraj Boh teraz zázraky nerobí? Odpovedz tým ľuďom, že Kristus je aj dnes ten istý všemohúci Boh, ktorý ako neviditeľná hlava žije vo sv. Cirkvi a i dnes robí zázraky, hoci nie tak často a nie všeobecne známe, ako za čias prvých kresťanov.

Pohanstvo v Európe bolo zlomené a katolícka Cirkev, založená na skale sv. Petra, stojí pevne a rozširuje sa po celom svete. Najväčší zázrak, ktorý možno dnes vidieť je, že sa sv. Cirkev tak rozšírila a zachovala sa neporušená napriek všetkým búrkam a bezbožným bludárom, ktorí sa z času na čas od nej odlúčili, a ako časom povstali, tak aj časom zanikli a zanikajú. Aj dnes sa dejú mnohé zázraky tam, kde katolícki vierozvestcovia ohlasujú pohanom sv. Evanjelium. Kto sa o tom chce presvedčiť, nech číta spisy o pôsobení katolíckych misionárov v Číne a Japonsku v Ázii, v Afrike, v Amerike a na ostrovoch Veľkého (Tichého, pozn. red.) oceánu. (Pôvodný text bol uverejnený v roku 1907, napísané teda treba chápať v uvedenom kontexte, pozn. red.)

Modlitba

Ó Bože, prosíme Ťa, popraj nám na príhovor sv. Abdona a Sennena, ktorých si takou bohatou milosťou ozbrojiť ráčil, aby sme i my vo viere posilnení a od všetkého duševného zlého oslobodení boli. Skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána Nášho. Amen

-mip-

PDF (formát pre tlač)