Slávnosť Premenenia Pána

6. augusta 2023   Svätec týždňa

Dnešná slávnosť nám pripomína jeden z najskvelejších výjavov v celom živote Nášho Pána Ježiša Krista. Láskavý Spasiteľ poberal sa pri konci tretieho roku svojho učiteľského úradu do Jeruzalema, z ktorého sa nemal viac vrátiť, lebo sa chcel dobrovoľne vydať do rúk svojich nepriateľov a dokonať tak veľké dielo nášho vykúpenia.

Na ceste pokarhal Petra, že mu chcel zabrániť v tomto bolestnom kroku a riekol: «Kto chce za mnou prísť – zapri sám seba, vezmi svoj kríž a nasleduj ma!» Pretože je však tento kríž trpký, potešoval učeníkov tým, že im sľúbil večnú odmenu. A povedal: «Syn človeka príde v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi a vtedy odplatí každému jednému podľa jeho skutkov.» A slávnostne doplnil: «Zaiste hovorím vám, sú niektorí z tu stojacich, ktorí neokúsia smrť, až uzrú Syna človeka prichádzajúceho vo svojom kráľovstve.»

Toto proroctvo sa vyplnilo zanedlho. Niektorí apoštoli mali byť tí šťastní, ktorí mali vidieť Ježiša, v akej sláve príde niekedy na Zem, aby odmenil každého podľa jeho skutkov.

Prv než vstúpil do Jeruzalema, aby dokonal svoje dielo, asi šesť dní po tomto rozhovore s učeníkmi, «vzal Ježiš Petra a Jakuba (Väčšieho), a Jána, jeho brata so sebou a viedol ich na vysoký vrch menom Tábor, aby sa s nimi modlil. Tento vrch, z ktorého sa otvára prenádherný výhľad na okolie, leží vo Svätej zemi. A tam na temene vrchu stal sa ten radostný výjav, ktorý nám sv. Evanjelium (druhej pôstnej nedele) a dnešná slávnosť tak živo na spomienku uvádza. Sv. Matúš o tom píše: «Tam sa pred nimi premenil: tvár mu zažiarila sťa slnko a odev mu zbelel ako svetlo. Vtom sa im zjavil Mojžiš a Eliáš a rozorávali sa s ním. Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Pane, dobre je nám tu. Ak chceš, urobím tu tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ Kým ešte hovoril, zahalil ich jasný oblak a z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.“» (Mt 17,2–5)

Ježiš Kristus skvel sa tou slávou pred svojimi apoštolmi, ktorú má na pravici svojho Nebeského Otca. V takej sláve uzrel Ho už v Starom zákone prorok Daniel vo svojom videní pri rieke Hidekel (Tigris). Prorok opisuje svoje videnie takto: «Telo Jeho bolo ako chryzolit, Jeho tvár ako pohľad na blesk a Jeho oči ako horiace lúče, jeho ramená a čo je dolu až po nohy, ako pohľad na žeravú rudu.» Podobne opisuje prorok Habakuk zjavenie Syna Božieho: «Jeho skvelosť bola ako samé číre svetlo a lúče vychádzali z Jeho rúk.» V tej istej sláve zjavil sa neskôr Ježiš sv. Štefanovi pri jeho mučeníckej smrti a sv. Pavlovi na ceste do Damasku.

A Boh Otec oslávil na vrchu Tábor tak svojho jediného Syna Ježiša Krista, aby Jeho sväté človečenstvo posilnil a potešil k nastávajúcemu utrpeniu. To potvrdzuje aj sv. apoštol Peter, keď vo svojom liste píše: «Veď sme nesledovali vymyslené bájky, keď sme vás oboznámili s mocou a príchodom nášho Pána Ježiša Krista, ale sami sme boli očitými svedkami jeho veleby. On dostal od Boha Otca česť a slávu, keď mu z velebnej slávy zaznel hlas: „Toto je môj Syn, môj milovaný, v ktorom mám zaľúbenie» (2Pt 1,16–17). Pri tomto oslávení zjavili sa i proroci Starého zákona, Mojžiš a Eliáš, ako predstavitelia celého Božieho zjavenia; začiatok toho zjavenia predstavoval Mojžiš, jeho dokončenie Eliáš, ktorý má prísť na svet pred všeobecným súdom. A Ježiš Kristus stojí medzi nimi uprostred a spája začiatok a ukončenie Božieho zjavenia. A rozpráva sa s nimi, čo všetko má sa s Ním v Jeruzaleme diať, aby dokončil dielo spásy (pozri Lk 9,31).

Sv. apoštoli Peter, Jakub a Ján boli ohromení týmto nadpozemským zjavom tak, že ostali celkom bez seba. Keď prišli opäť k sebe a Peter videl, že proroci Starého zákona odchádzali od Ježiša Krista, zvolal vo vytržení: «Pane, dobre je nám tu!» Chcel tým trom v nebeskej kráse a svetle skvejúcim sa osobám stánky stavať; nebol si však vedomý, čo hovorí. Chcel, aby sláva nebeského Majstra trvala večne, a chcel byť navždy takto vo vytržení. A on skutočne vystaval večný stánok pre božského Spasiteľa vo svätej Cirkvi, ktorej základným kameňom je sám Ježiš Kristus a ktorá je naším útočiskom a Nebom na Zemi.

A keď sv. Peter hovoril, zatienil ich svetlý oblak, v ktorom zjavil sa Boh Otec a svojmu Synovi svedectvo vydal: «Toto je môj milý Syn; Jeho počúvajte!» Hlas Boha Otca ohromil apoštolov, že na svoje tváre od strachu padli. Veď už Adam v Raji zvolal: «Počul som Tvoj hlas a strach na mňa prišiel!» Smrteľným strachom triasol sa prorok Izaiáš, keď uzrel Pána a počul modliť sa Serafínov a zvolal: «Beda mne, lebo som človek nečistých úst!» A prorok Daniel padol omámený na svoju tvár a ležal tak bez vlády, kým sa ho nedotkla ruka a na kolená ho nezdvihla. Tak dotkol sa teraz aj Ježiš apoštolov a povedal im:

«Vstaňte a nebojte sa!» A pozdvihli svoje oči a nevideli viac nikoho, len samého Ježiša. A keď z vrchu dolu zostupovali, riekol im Pán Ježiš: «Nikomu nerozprávajte o videní, kým Syn človeka z mŕtvych nevstane.»

Ježiš Kristus poprial uzrieť svoju nebeskú slávu len trom apoštolom, Petrovi, Jakubovi a Jánovi, keď sa pred nimi premenil.

Chcel mať troch svedkov, ktorí stačili k potvrdeniu pravdy. Zakázal im oznámiť svetu svoje oslávenie pred svojím vzkriesením, aby nespyšneli a nad iných apoštolov sa nepovyšovali, žeby nepriatelia Kristovho učenia neboli ešte viac proti apoštolom pobúrení a konečne, aby boli mnohí držaní v neistote, či je Kristus opravdivý Syn Boží, lebo by boli vo svojej slabosti pochybovali, keby Ho boli videli na kríži zomierať a neboli by verili potom apoštolom. Preto bolo veľmi múdro nariadené, že apoštoli mali až po Spasiteľovom vzkriesení Jeho slávne premenenie oznámiť svetu. A sv. Peter bol preto za svedka Ježišovho oslávenia povolaný, lebo bol hlavou apoštolov a Spasiteľa najviac miloval; sv. Ján preto, lebo ho Ježiš najviac miloval; sv. Jakub Väčší preto, lebo on bol medzi prvými, ktorí Pána nasledovali a za vieru v Neho bol najviac oduševnený a bol prvý z apoštolov, ktorý za svätú vieru svoj život položil. Týchto troch apoštolov vzal so sebou na Olivovú horu, aby boli svedkami aj Jeho smrteľnej úzkosti.

Dnešnú slávnosť zaviedol na Západe pápež Kalixt III. roku 1457, pri príležitosti víťaznej bitky nad Turkami pri Belehrade, ktorú úspešne viedol uhorský vojvodca Ján Huňady, s pomocou svätého Jána Kapistránskeho. Turci vtedy napádali kresťanské krajiny a nivočili mečom a ohňom kresťanov. Zbožný pápež chcel v tomto súžení touto slávnosťou od Boha pomoc dosiahnuť. Tento sviatok je veľmi významný pre každého pravoverného kresťana, lebo sv. Peter hovorí: «PrekIiaty buď, kto Ježiša nemiluje!»

Poučenie

Sv. Peter zvolal na Tábore: «Pane, dobre je nám tu!» Taký bol bez seba od radosti, keď uzrel časť nebeskej slávy. A toto nadšenie a nadpozemská radosť naplnili jeho srdce a myseľ tak, že ešte aj po mnohých rokoch pripomínal túto česť, že bol hodný vidieť na okamžik Božiu slávu a počuť hlas Nebeského Otca. Hrdý bol tento inak pokorný apoštol, že mohol vo svojom druhom liste ku kresťanským obciam písať a svedectvo vydávať, že aj on bol na tom svätom vrchu, kde premenil a oslávil sa Ježiš Kristus.

A predsa to bola len sláva a veleba určená oku a sluchu ľudskému. Aká radosť, aká rozkoš to bude v Nebeskom kráľovstve, keď bude dopriate spravodlivým vidieť Pána Boha z očí do očí? Toto blahoslavenstvo prevyšuje všetky ľudské zmysly. Sv. písmo hovorí o Nebeskom kráľovstve v podobenstvách – ono nám o Nebi len to hovorí, čomu môžeme porozumieť, lebo Nebeské kráľovstvo je celkom niečo nové a iné, než všetko, čo tu na zemi poznáme.

Keď hovorí Sväté písmo k trpiacim, takto predstavuje Nebo: «Zotrie im z očí každú slzu a už nebude smrti ani žiaľu; ani náreku ani bolesti viac nebude, lebo prvé sa pominulo» (Zjv 21,4). Sv. Matúš: «Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi» (Mt 22,2). A na inom mieste hovorí: «Veru, hovorím vám: Pri obnovení sveta, keď Syn človeka zasadne na trón svojej slávy, aj vy, čo ste išli za mnou, zasadnete na dvanásť trónov a budete súdiť dvanásť kmeňov Izraela» (Mt 19, 28). O svätých dušiach sv. Pavol v Sv. písme hovorí: «Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle; no potom z tváre do tváre» (1Kor 13,12). A vo sv. Matúšovi Kristus Pán volá: «Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha» (Mt 5,8). A na inom mieste hovoril Pán Kristus: «Zase uzriem vás, a vašej radosti nebude konca.» A sv. Pavol vo svojom liste Korinťanom píše: «Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpil, čo Boh pripravil tým, ktorí Ho milujú» (1Kor 2,9).

A táto radosť, toto blahoslavenstvo bude trvať večne!

Kresťan, spytuj sa, či Ježiša Krista skutočne miluješ? Nasleduj veľkých služobníkov Božích, keď meno Božieho Spasiteľa s najväčšou úctou často vyslovovať budeš. Rozjímaj o učení a skutkoch Božieho Syna, a priučíš sa tomu, že budeš hovoriť a činiť to, čo On hovoril a činil. A často rozjímaj: «Ukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo a daj nám svoju spásu.» (Ž 85,8)

Modlitba

Bože, ktorý si tajomstvá viery v slávnom premenení jednorodeného Syna Tvojho skrze svedectvo otcov potvrdil a dokonalé vyvolenie synov Svojich hlasom z neba znejúcim v jasnom oblaku podivne predznamenal: popraj milostivo, aby stali sme sa spoludedičmi Kráľa slávy a boli účastnými Jeho blahoslavenstva. Skrze tohože Pána Nášho Ježiša Krista. Amen

PDF (formát pre tlač)