O ťažkej ceste ku kresťanskej dokonalosti, pokušeniach a hriechoch

Branislav Krasnovský
26. decembra 2023   Cirkev

Kresťanská dokonalosť, láska k Bohu a blížnemu

Každý kresťan by sa mal počas svojho života morálne a duchovne rozvíjať a zdokonaľovať. Mal by sa snažiť, aby sa stal lepším a dokonalejším, mal by Boha prosiť, aby mu pomohol dosiahnuť tento cieľ. Pokiaľ podstata a princípy kresťanskej dokonalosti sú každému na prvý pohľad jasné a zrejmé, ukazuje sa, že dosiahnuť tento ideálny stav nie je za žiadnych okolností jednoduchou záležitosťou.

Všetci duchovní učitelia a svätci svorne tvrdia, že kresťanská dokonalosť je postavená na dvoch základných pilieroch:

– na láske k Bohu a
– na láske k blížnemu.

Láska k Bohu a láska k blížnemu sú úzko späté. Náš Pán Ježiš Kristus nazýva lásku k Bohu najväčším prikázaním a lásku k blížnemu stavia hneď na druhý stupeň, ako povedal v Evanjeliu podľa Matúša: 34 Keď sa farizeji dopočuli, že umlčal saducejov, zišli sa 35 a jeden z nich, učiteľ zákona, sa ho spýtal, aby ho pokúšal: 36 „Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie?“ 37 On mu povedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! 38 To je najväčšie a prvé prikázanie. 39 Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“ (Mt 22,34–38)

Kto teda nosí v srdci pravú a skutočnú lásku k Bohu? Nosí ju ten, kto svoju lásku dokazuje aj svojimi skutkami. Ten, kto pravú lásku k Bohu nosí v srdci; ten, kto sa sústavne zdokonaľuje v cnostiach a láske k blížnemu, kto rozhodne bojuje nielen proti smrteľným hriechom, ale snaží sa zbaviť aj náklonnosti k všedným hriechom a rozhodne bojuje proti pokušeniam. Veľmi dôležitú úlohu zohráva v tomto boji činnosť ľudskej vôle. Kto si myslí, že kresťanská dokonalosť sa prejavuje dlhými modlitbami a veľkým množstvom kajúcnych skutkov, ten sa mýli. Modlitby a skutky kajúcnosti sú prostriedkom k dosiahnutiu kresťanskej dokonalosti, nie sú však jej cieľom.

Tri stupne k dosiahnutiu kresťanskej dokonalosti

Kresťanská dokonalosť sa buduje postupne a na ceste ku kresťanskej dokonalosti rozoznávame tri základné fázy. Tieto fázy nemusia nasledovať jedna po druhej, môžu koexistovať súbežne a navzájom sa môžu vhodne dopĺňať a prelínať.

Pre prvý začiatočnícky stupeň dosiahnutia kresťanskej dokonalosti je charakteristický boj proti smrteľným hriechom. Tento boj je determinovaný strachom z Božieho trestu. Začiatočníci sa snažia zo strachu očistiť svoju dušu od smrteľných hriechov, zbaviť sa náklonnosti k svetu a umŕtviť svoje nezriadené vášne. Strach a bázeň pred Bohom sú síce v poriadku, je to však len prvý krok, pretože k láske k Bohu a blížnemu majú stále veľmi ďaleko.

V druhom, pokročilom stupni, veriaci vedie rozhodný boj so všednými hriechmi. Už sa dokáže viac-menej vyvarovať smrteľných hriechov, značne oslabil svoje nezriadené vášne. Vo svetle Božej milosti vidí svoj duchovný vývoj a stav a je na tom podstatne lepšie ako kresťan-začiatočník, ktorý musí sústrediť svoju pozornosť na boj proti smrteľným hriechom. Kto už dokáže úspešne bojovať aj voči všedným hriechom, vie čo potrebuje k spáse, vrúcne sa modlí a darí sa mu získavať čoraz viac Božích milostí.

V treťom, rozvinutom stupni, sa podarilo veriacim viac-menej úspešne odpútať od lákadiel sveta a od vlastného ega. Víťazne zvládli boj so všednými hriechmi, na prvé miesto vo svojom živote kladú Boha a Božiu vôľu. Láska k Bohu a blížnemu je hnacím motorom ich života. Stále však musia bojovať proti pokušeniam, ktoré sa nevyhýbajú nikomu z kresťanov žijúcich v tomto svete a ktoré sa nevyhýbali ani svätcom.

Hriech – urážka Boha a jeho stupne (smrteľný a všedný hriech)

K tomu, aby veriaci dokázali úspešne bojovať proti hriechu je potrebné vedieť, čo je hriech a aké sú jeho stupne. Hriech je previnenie proti Bohu, proti rozumu, proti pravde a proti správnemu svedomiu. Hriech je urážka Boha, hriech sa stavia proti láske Boha k ľuďom a odvracia od Boha ľudské srdcia.

Hriechy možno rozlišovať podľa ich predmetu, ako sa to robí pri každom ľudskom čine, alebo podľa čností, ktorým protirečia, alebo podľa prikázaní, s ktorými sú v rozpore. Možno ich zoradiť aj podľa toho, či sa týkajú Boha, blížneho alebo samého hriešnika. Možno ich rozdeliť na hriechy duchovné a telesné alebo aj na hriechy spáchané myšlienkami, slovami, skutkami alebo zanedbaním dobrého.

Koreň hriechu je v srdci človeka, ako je napísané v Evanjeliu podľa Matúša: 19 Lebo zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, krivé svedectvá, rúhanie. 20 Toto poškvrňuje človeka; ale jesť neumytými rukami, to človeka nepoškvrňuje“ (Mt 15,19–20). V srdci sídli aj láska, prameň dobrých a čistých skutkov, ktorú hriech zraňuje.

Smrteľného hriechu sa dopúšťa ten, kto prestupuje Božie prikázanie v dôležitej veci vedome, dobrovoľne a s uváženým súhlasom. Smrteľný je hriech vážnym prestúpením Božieho zákona, ničí v srdci človeka lásku. Odvracia človeka od Boha, ktorý je jeho posledným cieľom a jeho blaženosťou, a to tým, že človek dáva prednosť nejakému nižšiemu dobru pred Bohom. Všedný hriech ponecháva v človeku lásku, hoci ju uráža a zraňuje.

Kto vedome a dobrovoľne porušuje Desatoro, pácha smrteľné hriechy. Smrteľný hriech je najväčším nešťastím pre človeka. Kto spácha smrteľný hriech, zbavuje sa posväcujúcej Božej milosti. Kto žije v stave smrteľného hriechu, riskuje večné zatratenie. Každý, kto pácha smrteľné hriechy, by si mal uvedomiť, že satan a padlí anjeli zhrešili len raz (pýcha a neposlušnosť), rovnako ako len raz zhrešili naši prarodičia Adam a Eva, následkom čoho boli vyhnaní z Raja.

Adam a Eva preniesli na svoje potomstvo ľudskú prirodzenosť zranenú ich prvým hriechom, a teda pozbavenú prvotnej svätosti a spravodlivosti. Toto pozbavenie prvotnej svätosti a spravodlivosti sa volá „dedičný hriech“. Dedičný hriech sa týka všetkých ľudí, ako hovorí sv. Pavol v Liste Rimanom:„Ako skrze jedného človeka vstúpil do tohto sveta hriech a skrze hriech smrť, tak aj smrť prešla na všetkých ľudí, lebo všetci zhrešili…“ (Rim 5,12)

Krst tým, že dáva život v Kristovej milosti, zotiera dedičný hriech a obracia človeka k Bohu. Ale následky prvotného hriechu ostávajú v človeku po celý jeho život a negatívne pôsobia na jeho oslabenú a na zlé náchylnú prirodzenosť. Víťazstvo nad hriechom, ktoré vydobyl Kristus, nám však v konečnom dôsledku darovalo lepšie dobrá, ako boli tie, ktoré nám odňal prvotný hriech. Hovorí o tom opäť sv. Pavol v Liste Rimanom: 20 „Kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila milosť.“ (Rim 5,20)

Rozmanitosť hriechov je veľká a pred hriechom je potrebné chrániť sa, ako pred jedovatým hadom. Pavlov list Galaťanom stavia hriešne skutky tela proti ovociu Ducha: 16 Hovorím však: Žite duchovne a nebudete spĺňať žiadosti tela. 17 Lebo telo si žiada, čo je proti duchu, a duch, čo je proti telu. Navzájom si odporujú, aby ste nerobili to, čo chcete. 18 Ale ak vás vedie Duch, nie ste pod zákonom. 19 A skutky tela sú zjavné: je to smilstvo, nečistota chlipnosť, 20 modloslužba, čary, nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly, 21 závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné. O tomto vám vopred hovorím, ako som už povedal, že tí, čo robia takéto veci, nedosiahnu Božie kráľovstvo. 22 Ale ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť dobrota, vernosť, 23 miernosť, zdržanlivosť. Proti tomuto zákona niet. 24 Tí, čo patria Kristovi Ježišovi, ukrižovali telo s vášňami a žiadosťami. 25 Ak žijeme v Duchu, podľa Ducha aj konajme. Nepachtime po márnej sláve, nedráždime sa navzájom, nezáviďme jeden druhému. (Gal 5,16–25)

Smrteľné hriechy možno poznať aj podľa Ježišovej odpovede bohatému mládencovi v Evanjeliu podľa Mareka: 17 Keď sa vydával na cestu, ktosi k nemu pribehol, kľakol si pred ním a pýtal sa ho: Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život? 18 Ježiš mu odpovedal: Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý, jedine Boh. 19 Poznáš prikázania: Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Nebudeš podvádzať! Cti svojho otca i matku! (Mk 10,17–19)

Závažnosť hriechov môže byť väčšia alebo menšia: vražda je závažnejšia ako krádež. Treba brať do úvahy aj to, že napríklad násilie spáchané na príbuzných je samo osebe závažnejšie ako násilie spáchané na cudzom človeku. Predstieraná nevedomosť a zatvrdnutosť srdca nezmenšujú, ale naopak, zväčšujú dobrovoľný charakter každého hriechu.

Smrteľný hriech je radikálna možnosť ľudskej slobody, podobne ako láska. Smrteľný hriech má za následok stratu Božej lásky a zbavuje posväcujúcej milosti. Ak nie je napravený ľútosťou a Božím odpustením, spôsobuje vylúčenie z Božieho kráľovstva a večnú smrť v Pekle, pretože naša sloboda, daná Bohom, má moc robiť definitívne rozhodnutia.

Veriaci dokážu rozpoznať, čo je smrteľný hriech, lotor na kríži je však dôkazom, že konečné rozhodnutie závisí od Božej spravodlivosti a Božieho milosrdenstva, ako čítame v Evanjeliu podľa Lukáša: 39 A jeden zo zločincov, čo viseli na kríži, sa mu rúhal: „Nie si ty Mesiáš?! Zachráň seba i nás!“ 40 Ale druhý ho zahriakol: „Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté? 41 Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé.“ 42 Potom povedal: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ 43 On mu odpovedal: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.“ (Lk 23,39–43)

Na rozdiel od smrteľného hriechu,všedný hriech spácha človek vtedy, keď v nezávažnej veci nezachová mieru predpísanú morálnym zákonom, alebo keď neposlúchne morálny zákon vo vážnej veci, ale bez plného poznania a úplného súhlasu.

Všedný hriech oslabuje čnosť lásky, poukazuje na nezriadenú náklonnosť k stvoreným dobrám. Prekáža duši v pokroku pri praktizovaní čností a pri konaní mravného dobra a zasluhuje časné tresty. Vedomý a dobrovoľný všedný hriech, ak ho veriaci neoľutuje, pozvoľne môže priviesť až k spáchaniu smrteľného hriechu. Napriek tomu všedný hriech neruší zmluvu s Bohom, nepozbavuje posväcujúcej milosti, priateľstva s Bohom a ani večnej blaženosti.

K najčastejším všedným hriechom patrí podozrievanie blížneho, jeho kritické posudzovanie, pohŕdanie blížnym, ľahkovážnosť, zanedbávanie dobra a pod. Vedný hriech pácha tiež ten, kto sa vo svojej mysli hnevá na blížneho, hovorí o jeho chybách, ohovára svojho blížneho. Všedný hriech pácha aj ten, kto zanedbáva z pohodlnosti modlitbu, nesústredí sa počas svätej omše, neprichádza na svätú omšu včas. Všedných hriechov sa dopúšťa ten, kto nebojuje dôrazne voči nečistým myšlienkam, laxne sa stavia k zdokonaľovaniu sa v kresťanských čnostiach.

Kým človek žije v tele, nemôže nemať všedné hriechy. Ale veriaci nemajú zľahčovať všedné hriechy. Ak k nim zaujímajú takýto postoj, keď ich skúmajú, mali by mať strach, keď ich počítajú. Veľa drobných mincí totiž vytvorí nakoniec veľkú sumu, množstvo kvapiek vytvorí jazero a mnoho zŕn vytvorí hromadu.

Aby sme sa vyvarovali všedného hriechu a dokázali proti nemu úspešne bojovať, nesmieme zanedbávať modlitbu, sviatosť pokánia, musíme rozhodne odmietať záhaľku i lenivosť. Je potrebné neustále kontrolovať svoju myseľ a fantáziu, praktizovať aj umŕtvovanie (začať treba jednoduchými formami) v nepatrných veciach a najmä pozorne počúvať hlas svojho svedomia.

Posledným stupňom na ceste k dosiahnutiu kresťanskej dokonalosti je snaha o zvládnutie boja proti pokušeniam. Pokušenie je vnútorným a vonkajším lákaním a nabádaním na hriech. Pokušenia sa takisto nevyhýbali ani svätcom – napríklad sv. Benedikt, ktorého zlý duch pokúšal zmyselnými obrazmi tak veľmi, že nepomáhali ani modlitby, pôst a pokánie, sa radšej hodil nahý do tŕnia, takže okamžite prišiel na iné myšlienky a hriechu sa vyvaroval.

Pokušenia prichádzajú zo zlých náklonností človeka, zo sveta a od zlého ducha. Milostivý Boh dopúšťa na nás pokušenie, aby nás udržoval v pokore, čistote a rozmnožoval naše zásluhy.

Pokušenie prerastá do hriechu vtedy, keď mu kresťan podľahne. Svätci odporúčali v boji proti pokušeniam vždy vzbudiť si úkon cnosti opačný k pokušeniu – napríklad vykonať úkon pokory pri pokušení nabádajúcom k pýche. Pri lakomstve vykonať skutok dobročinnosti a pod. Boj proti pokušeniam trvá neustále, po celý život.

Slovo na záver

Veľkým nebezpečenstvom, ktoré vedie k pokušeniu a odtiaľ k všednému i smrteľnému hriechu, je spomenutá lenivosť a záhaľka. Každý, kto sa chce duchovne zdokonaľovať a úspešne bojovať proti hriechu a pokušeniu by mal vedieť, že lenivosť a záhaľku treba rázne odmietať a už voči samotným pokušeniam reagovať rozhodne, nekompromisne a rýchlo.

Kto však už podľahol pokušeniu, spáchal všedný či smrteľný hriech, musí sa vyvarovať nezriadeného zármutku a malomyseľnosti, ktoré pochádzajú od zlého ducha. Nesmierny zármutok po páde je spôsobený totiž nezriadenou sebaláskou. Treba mať neustále na pamäti, že neexistuje hriech, ktorý by Kristova smrť na kríži nedokázala vykúpiť.

Ako hovorí apoštol Matúš: 31 Ľuďom sa odpustí každý hriech i rúhanie, ale rúhanie proti Duchu sa neodpustí (Mt 12,31). Božie milosrdenstvo nemá hraníc; ale kto vedome a dobrovoľne odmieta prijať s ľútosťou Božie milosrdenstvo, nekajá sa, odmieta odpustenie svojich hriechov a spásu, ktorú mu ponúka Duch Svätý cez sviatosť pokánia, koná proti sebe. Takáto zatvrdnutosť môže priviesť ku konečnej nekajúcnosti a následne do večného zatratenia.

Kto spácha ťažký hriech, mal by ešte v ten deň ísť na svätú spoveď. Pri všedných hriechoch postačuje aj prejav ľútosti. Svätá spoveď a Eucharistia sú silnou zbraňou, liekom, ktorý kresťanovi pomáha v snahe zdokonaliť sa v duchovnom živote. Všetky pokušenia a hriechy, proti ktorým veriaci musí bojovať, pomáhajú mu uvedomiť si vlastnú slabosť, vedú ho k pokore a vrúcnemu odovzdaniu sa do Božích rúk. Bez Boha sme ničím.

Ak sa veriacemu podarí nad pokušením zvíťaziť a hriech nespáchať, je potrebné poďakovať sa Bohu za to, že mu bol celý čas v tomto jeho boji nablízku a na pomoci.

V nasledujúcej časti si povieme niečo o sviatosti pokánia.

PDF (formát pre tlač)