Izrael nepovolil 70 učiteľom a zamestnancom kresťanských škôl vstup do Jeruzalema – vyučovanie bolo zrušené, školský rok sa nezačal

2. septembra 2026   Cirkev Politika   Prenasledovanie kresťanov

Generálny sekretariát kresťanských vzdelávacích inštitúcií v Jeruzaleme od utorka 1. septembra prerušil vyučovanie v kresťanských školách vo Svätom meste po tom, ako izraelské úrady neobnovili povolenia na vstup viac ako 70 učiteľom a pracovníkom pochádzajúcim zo Západného brehu Jordánu. Opatrenie sa dotýka viac ako 8 500 žiakov a potrvá dovtedy, kým nebudú povolenia opätovne vydané.

Rozhodnutie bolo oznámené v pondelok vzhľadom na nemožnosť riadne začať školský rok 2026 – 2027. Podľa vyhlásenia kresťanských inštitúcií neboli povolenia obnovené „náhle a bez predchádzajúceho upozornenia“, čo znemožnilo učiteľom, administratívnym a pomocným pracovníkom dostať sa na svoje pracoviská.

Viac ako 70 učiteľov a pracovníkov nemôže vstúpiť do Jeruzalema

Opatrenie sa týka pedagogického, administratívneho aj pomocného personálu. Školy upozorňujú, že neprítomnosť týchto pracovníkov ovplyvňuje nielen vyučovanie, ale aj zdravotné a administratívne služby, upratovanie a bezpečnostné opatrenia v školách.

Vzhľadom na túto situáciu a po konzultáciách s príslušnými autoritami a zástupcami rodičov sa vedenia škôl rozhodli od utorkového rána prerušiť vyučovanie až do obnovenia povolení.

„Neprítomnosť takého veľkého počtu zamestnancov ovplyvňuje rôzne oblasti fungovania škôl,“ uvádza sa vo vyhlásení, podľa ktorého za týchto podmienok nie je možné zaručiť žiakom „bezpečný a stabilný začiatok“ školského roka.

Kresťanské inštitúcie zároveň obhajujú historickú úlohu svojich škôl v Jeruzaleme. „Kresťanské školy v Jeruzaleme už stovky rokov plnia hlboko zakorenené vzdelávacie a humanitárne poslanie,“ pripomínajú a zdôrazňujú, že tvoria „neoddeliteľnú súčasť identity mesta a jeho kultúrnej a sociálnej štruktúry“.

Vyhlásenie ďalej upozorňuje, že opakovanie podobných opatrení „podkopáva stabilitu našich škôl“ a sťažuje plnenie ich vzdelávacieho poslania. Predstavitelia škôl požadujú rýchle riešenie, ktoré zabezpečí právo žiakov na pravidelné a bezpečné vzdelávanie a zabráni tomu, aby sa podobná situácia v budúcnosti opakovala.

Problém, ktorý sa vlečie už od minulého školského roka

Kríza sa nezačala tento pondelok. Na začiatku predchádzajúceho školského roka nedostalo potrebné povolenia na prácu v kresťanských školách v Jeruzaleme až 171 učiteľov pochádzajúcich zo Západného brehu Jordánu, čo školy priviedlo k vyhláseniu štrajku. Po týždni úrady povolenia vydali a učitelia sa mohli vrátiť do tried.

Situácia sa následne ešte zhoršila. V júli 2025 schválil Výbor pre vzdelávanie Knesetu (izraelský parlament) opatrenie, ktorého cieľom bolo zabrániť zamestnávaniu palestínskych učiteľov s diplomami získanými na Západnom brehu Jordánu a vo Východnom Jeruzaleme s odôvodnením, že tieto kvalifikácie nespĺňajú požadované akademické kritériá.

Dňa 10. marca izraelské ministerstvo školstva navyše oznámilo riaditeľom kresťanských škôl v Jeruzaleme, že v školskom roku 2026 – 2027 budú môcť zamestnávať iba učiteľov s trvalým pobytom v meste a s izraelskými osvedčeniami. Podľa vtedajších informácií organizácie Pomoc trpiacej Cirkvi by toto opatrenie mohlo pripraviť o prácu viac ako 200 palestínskych kresťanských učiteľov žijúcich na Západnom brehu Jordánu.

Zástupca Generálneho sekretariátu kresťanských škôl už vtedy varoval, že ak sa toto rozhodnutie začne uplatňovať, školy sa dostanú do situácie ohrozujúcej ich ďalšiu existenciu a ich „kresťanské poslanie“.

Školy obhajujú kresťanskú prítomnosť v Jeruzaleme

Teraz zverejnené vyhlásenie zasadzuje vzdelávaciu krízu do širšieho kontextu zachovania kresťanskej prítomnosti vo Svätom meste. Školy zdôrazňujú, že ich činnosť je súčasťou ich „identity, kultúry a prítomnosti v meste Jeruzalem“ a jej cieľom je vychovávať generácie založené na „poznaní, hodnotách, spolupatričnosti a zodpovednosti“.

Nový spor o povolenia prichádza len niekoľko dní po tom, ako Latinský patriarchát Jeruzalema upozornil na rastúce ťažkosti spojené so zachovaním kresťanskej prítomnosti vo Svätej zemi, predovšetkým v dôsledku obmedzení pohybu, straty pracovných povolení a zhoršujúcich sa ekonomických podmienok kresťanských rodín v Jeruzaleme, Betleheme, na Západnom brehu Jordánu a v Gaze.

Školy teraz očakávajú, že povolenia budú čo najskôr obnovené, aby sa učitelia a žiaci mohli vrátiť do tried, a požadujú, aby sa podobné opatrenia už neopakovali. „Dúfame, že všetci pochopia toto rozhodnutie,“ uzatvárajú svoje vyhlásenie a vyjadrujú nádej, že krízu sa podarí rýchlo vyriešiť.

Pohľad katolíckej tradície

Kresťanská prítomnosť vo Svätej zemi nie je novodobým politickým či kultúrnym projektom. Je zakorenená v samotných počiatkoch kresťanstva a Jeruzalem má pre katolíkov nenahraditeľné miesto ako mesto Kristovho utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania. Kresťanské školy sú jedným z prostriedkov, ktorými sa táto živá prítomnosť odovzdáva ďalším generáciám. Ohrozenie ich fungovania preto nemožno vnímať iba ako administratívny spor o pracovné povolenia.

Katolícka tradícia zároveň vždy pripisovala vzdelávaniu mimoriadny význam. Kresťanská škola nemá iba odovzdávať vedomosti, ale formovať človeka a odovzdávať vieru, kultúru a morálne hodnoty ďalšej generácii. Ak administratívne opatrenia znemožnia desiatkam palestínskych kresťanských učiteľov prichádzať do Jeruzalema a stovkám ďalších hrozí strata zamestnania, dôsledky môžu ďaleko presiahnuť jeden školský rok. Oslabovanie kresťanských škôl totiž môže znamenať aj ďalšie oslabovanie už beztak zraniteľnej kresťanskej komunity vo Svätej zemi.

Práve preto treba rešpektovať legitímne bezpečnostné záujmy izraelského štátu, ale zároveň požadovať, aby sa bezpečnosť nestala univerzálnym odôvodnením opatrení, ktoré neprimerane zasahujú do každodenného života miestnych kresťanov. Ak títo ľudia postupne stratia možnosť pracovať, vzdelávať svoje deti a dôstojne žiť vo svojej vlasti, výsledkom bude pokračujúci odchod kresťanov zo Svätej zeme. A Svätá zem bez živých kresťanských komunít by sa postupne stávala iba súborom kresťanských pamiatok bez ľudí, ktorých viera ich po stáročia udržiavala živými.

A napokon sa ponúka trochu ironická otázka: Izraelské úrady sa azda začali obávať kresťanských učiteľov? Ak áno, je to pre kresťanské školstvo svojím spôsobom až príjemné zistenie – zrejme ešte stále dokáže vychovávať ľudí natoľko presvedčených o svojej identite, že ich prítomnosť niekomu stojí za administratívne komplikácie. A je namieste pýtať sa, či je skutočne múdre sťažovať život jednej z najstarších kresťanských komunít sveta práve v meste, v ktorom sa kresťanstvo zrodilo, pretože ako hovorí známe príslovie „nakoniec ten, kto seje vietor, zožne búrku“.

Branislav Krasnovský

Zdroj: infovaticana.com, sprievodný obrazový ilustračný materiál, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)