Lev XIV. povýšil pomocného biskupa Lizarda Estradu na arcibiskupa koadjútora. Pred dvoma týždňami sa Estrada zúčastnil na „obete Pachamame“

31. augusta 2026   Aktuality

Lizardo Estrada Herrera, ktorý 13. augusta obetoval listy koky Pachamame pri otvorení cirkevného stretnutia v Cuscu, získava právo nástupníctva na metropolitnom stolci. Nielenže nie sú známe žiadne informácie o začatí kánonického vyšetrovania kontroverzných udalostí, ktoré boli nedávno odhalené, ale doterajší pomocný biskup je teda navyše aj odmenený povýšením do hodnosti arcibiskupa.

Bulletin Svätej stolice zverejnil v sobotu 29. augusta menovanie Mons. Lizarda Estradu Herreru O.S.A., doterajšieho pomocného biskupa Cusca a generálneho sekretára CELAM-u, za arcibiskupa koadjútora tejto peruánskej arcidiecézy. K menovaniu dochádza šestnásť dní po tom, ako sa Estrada zúčastnil na andskom obrade obetovania Pachamame počas otvorenia stretnutia, ktoré vatikánske médiá predstavili ako súčasť príprav na návštevu Leva XIV. v Peru.

Udalosti z 13. augusta

V dňoch 13. a 14. augusta sa v Cuscu konalo Makroregionálne stretnutie Juh „Prepájanie hlasov za dôstojnosť“ (Encuentro Macrorregional Sur „Entrelazando Voces por la Dignidad“), na ktorom sa zišli predstavitelia spoločenských organizácií a domorodých komunít z deviatich regiónov južného Peru. Ako toto médium zdokumentovalo 18. augusta, podujatie sa začalo bez katolíckej modlitby: jedna žena viedla obrad vzývania Matky Zeme, počas ktorého boli účastníkom rozdávané listy koky, nasledovali dychové cvičenia a následne boli listy – spolu s potravinami – ukladané do nádob rozmiestnených na zemi, v súlade s andským rituálom „platby zemi“, typickým pre mesiac august, ktorý je v andskom svetonázore „mesiacom Pachamamy“.

Zábery zverejnené na sociálnych sieťach ukazujú Mons. Estradu, ktorý stretnutie otvoril, ako osobne vkladá svoj list koky do nádoby určenej na obetu. Bezprostredne po ňom tak urobil Mons. Jordi Bertomeu, úradník Dikastéria pre náuku viery a pápežský komisár pre prípad Sodalícia kresťanského života.

Správa, ktorú portál Vatican News venoval tomuto stretnutiu a ktorá ho výslovne zasadila do procesu prípravy pápežskej cesty, nespomína ani otvárací obrad, ani prítomnosť Bertomeua.

Menovanie a čo nebolo oznámené

Postavenie arcibiskupa koadjútora upravuje kánon 403 § 3: je menovaný s právom nástupníctva, takže po uprázdnení stolca automaticky nastupuje po diecéznom biskupovi (kán. 409 § 1). Menovanie Estradu teda určuje za budúceho metropolitného arcibiskupa Cusca, stolca, ktorý Mons. Richard Alarcón spravuje od roku 2014 a na ktorom bol samotný Estrada od roku 2021 pomocným biskupom.

K dnešnému dňu nie sú známe žiadne informácie o začatí predbežného vyšetrovania (kán. 1717) v súvislosti s účasťou biskupa na verejnom úkone kultu nekresťanského božstva, čo VI. kniha Kódexu kánonického práva zahŕňa medzi delikty proti viere a náboženstvu (kán. 1364 a nasl.). Rovnako nie je známe žiadne stanovisko Dikastéria pre náuku viery – pričom jeden z jeho úradníkov sa zúčastnil na tej istej obete –, ani vysvetlenie či oprava zo strany samotného zainteresovaného.

Jediným oficiálnym oznámením Svätej stolice po týchto udalostiach, ktoré sa týka Mons. Estradu, je sobotné oznámenie: jeho povýšenie do arcibiskupskej hodnosti s právom nástupníctva.

Kto je Lizardo Estrada

Lizardo Estrada Herrera sa narodil 23. septembra 1973 v Cotabambas (Apurímac, Peru), na území arcidiecézy Cusco, a má kečuánsky pôvod. Ako rehoľník Rádu svätého Augustína zložil prvé sľuby v roku 1998, slávnostné sľuby v roku 2001 a za kňaza bol vysvätený 7. augusta 2005 v Chuquibambille. Filozofiu študoval v seminári Nuestra Señora de Cocharcas v Abancay a teológiu v seminári San Carlos y San Marcelo v Trujille. Na Alfonsiánskej akadémii v Ríme získal licenciát z morálnej teológie a okrem toho doktoráty z pedagogiky a pastorálnej teológie.

V Peru pôsobil ako profesor morálnej teológie v arcidiecéznom seminári v Cuscu, vyšší predstavený augustiniánov vo vikariáte San Agustín de Apurímac, prior seminárneho kláštora Fray Diego Ortiz a biskupský vikár pre zasvätený život v Trujille, ako aj v ďalších funkciách. Predsedal Federácii augustiniánov peruánskych vikariátov.

Dňa 9. januára 2021 ho pápež František vymenoval za titulárneho biskupa Ausuccury a pomocného biskupa Cusca; biskupskú vysviacku prijal 22. februára toho istého roku z rúk Mons. Alarcóna. Od roku 2023 je generálnym sekretárom CELAM-u na obdobie 2023 – 2027. V marci tohto roku ho pápež Lev XIV. vymenoval za člena Dikastéria pre službu integrálnemu ľudskému rozvoju a v apríli za člena Dikastéria pre komunikáciu.

Lev XIV. čoskoro navštívi Peru. Keď pricestuje do Cusca, určeným budúcim arcibiskupom mesta bude prelát, ktorý otvoril stretnutie z 13. augusta.

Pohľad katolíckej tradície

Obetné obrady s Pachamamou sú prinajmenšom závažným pohoršením, ktoré si vyžaduje jednoznačné vysvetlenie. Prvé Božie prikázanie nepripúšťa vzdávanie náboženskej úcty iným božstvám a Cirkev vždy dôsledne rozlišovala medzi legitímnym rešpektom voči kultúre jednotlivých národov a prijímaním prvkov ich predkresťanského náboženského kultu. Inkulturácia môže prevziať jazyk, hudbu, odev, umenie či spoločenské zvyky, nemôže však znamenať návrat k obetným úkonom adresovaným „Matke Zemi“. Evanjelizácia pohanských národov vždy smerovala k tomu, aby prijali Krista, nie k tomu, aby sa pohanské kulty začleňovali do života Cirkvi.

O to zarážajúcejšie pôsobí skutočnosť, že po medializovaní udalosti neprišlo verejné vysvetlenie, ale povýšenie Mons. Estradu na arcibiskupa koadjútora s právom nástupníctva. Samotná časová následnosť, samozrejme, nedokazuje, že bol povýšený za svoju účasť na obrade. Navonok však vzniká veľmi nešťastný dojem, že udalosť nepredstavovala pre cirkevné autority vážnu prekážku. Ak Cirkev vyžaduje od jednoduchých veriacich vernosť prvému prikázaniu, rovnaký – a vzhľadom na ich pastiersku zodpovednosť ešte prísnejší – nárok musí platiť pre biskupov.

Katolícka tradícia pritom ponúka celkom inú cestu stretnutia s pôvodnými kultúrami Latinskej Ameriky: nie Pachamamu postavenú vedľa kresťanstva, ale Krista ohlasovaného všetkým národom a Pannu Máriu, ktorá ich vedie k svojmu Synovi. Dejiny misijnej Cirkvi ukazujú, že rešpektovanie domorodého človeka nevyžaduje rešpektovanie každého predkresťanského kultu ako náboženskej alternatívy. Práve preto zostáva symbolom autentickej katolíckej inkulturácie Panna Mária Guadalupská: kresťanstvo prijíma človeka a jeho kultúrne dedičstvo, očisťuje ho a premieňa, ale zároveň jednoznačne hlása, že náboženská úcta patrí jedinému Bohu.

A tak nám zrejme nezostáva nič iné, iba trpezlivo čakať na zmenu paradigmy, kým sa vo Svätej stolici trochu neupraví hodnotový kompas. Potom sa možno konečne urobí poriadok aj s Pachamamou – túto zmenu spozorujeme najlepšie, aby som sa zasníval, hneď po otvorení nejakého budúceho spoločného beatifikačného procesu niektorých conquistadorov, zbožných katolíkov s ľudskými hriechmi, chybami a vášňami, ku ktorým však nikdy nepatrili idolatria a ani sodomia.

A aby nebol proces personálne poddimenzovaný, mohol by sa k nim rovno pridať aj inkvizítor Tomás de Torquemada OP, skromný dominikán s krížom v jednej ruke a katechizmom v druhej. Synodálne štruktúry by azda potom definitívne pochopili, že úlohou katolíckej Cirkvi v Latinskej Amerike je obracať pohanov ku Kristovi, a nie skláňať katolíkov pred Pachamamou. 🙂

Branislav Krasnovský

Zdroj: infovaticana.com, sprievodný obrazový ilustračný materiál, zdroj – snímky obrazovky, youtube.com

PDF (formát pre tlač)