Smútok a poníženie v Bruseli: Island v referende odmietol vstup do EÚ. Smútok je však len dočasný – dovtedy budú referendá, kým sa to nepodarí…
31. augusta 2026
Aktuality
Európska únia
Slovenské europoslankyne Lucia Yar(-ová) z Progresívneho Slovenska, Miriam Lexmann(-ová) z KDH a Katarína Roth Neveďaľová zo Smeru-SD ešte v piatok dúfali, že Island vykročí na cestu pokroku a v referende požiada o vstup do EÚ.
Pokiaľ sú však výsledky referenda poprením toho, čo malo ukázať potenciálne víťazstvo, v ktoré dúfali tie pokrokovejšie zložky slovenských europoslancov, tak to s EÚ nevyzerá až tak dobre, ako to zvyknú prezentovať režimové médiá.
Poslankyňa Yar(-ová) o vstupe Islandu do únie pokroku totiž vyriekla toto:
„Jeho vstup by tiež ukázal, že EÚ je aj v dnešných neistých časoch stále atraktívna a schopná rásť.“
Veľmi ju tiež potešilo, že Island sa snaží práve na tom poli, ktoré považujú všetci zodpovední euroobčania za najdôležitejšiu vec, pretože Island „patrí medzi najlepšie krajiny sveta v obnoviteľnej energii, rodovej rovnosti a transparentnosti verejnej správy“.
Nepochybne by ochota relatívne rozvinutého Islandu, pomohla odstrániť škvrnu, ktorá ešte stále ľpie na hrdo plápolajúcej eurozástave po brexite a ukázala Britom, že majú čo ľutovať.
Radostné očakávanie však vystriedal zármutok. Islanďania odmietli vstup do EÚ v pomere 52,8 % hlasov verzus 47,2 %. V absolútnych číslach to znamená, že proti obnoveniu rokovaní s EÚ sa v referende vyjadrilo 118 040 voličov, kým za bolo 105 399 ľudí. Neplatných hlasov je 1 652.
Nepomohlo ani to, že Brusel bol ochotný prijať kompromisy, čo malo islandský ľud navnadiť. Samozrejme, nie v tom, čo je najdôležitejšie: LGBT, ľudské práva, potraty, rodová rovnosť, imigrácia a pod. Ide o menej dôležité veci v súvislosti s islandským rybolovom. Ten je síce pilierom islandského hospodárstva, avšak čo je to hospodárstvo oproti rodovej rovnosti? Preto Brusel naznačoval, žeby mu neprekážalo, ak by si Island ponechal kontrolu nad rybárskym sektorom.
Víťazstvo euroskeptikov na Islande rezonovalo okamžite medzi európskymi euroskeptikmi. Nigel Farage z Británie napísal: „Gratulujem Islandu k hlasovaniu za zachovanie nezávislosti.“ Marine Le Penová na sieti X uviedla: „V čase, keď niektorí presadzujú väčší federalizmus a presun suverenity na Európsku komisiu, nám toto hlasovanie pripomína, že je možná iná Európa, Európa slobodných, suverénnych národov, ktoré dobrovoľne spolupracujú na záležitostiach spoločného záujmu.“
Naopak, pokroková islandská profesorka politológie Hulda Pórisdóttirová uviedla, že víťazstvo euroskeptikov bolo spôsobené (aké invenčné) šírením dezinformácií a ekonomickým sebectvom Islanďanov. Ktorý z národov a štátov EÚ presadzuje dobrovoľne ekonomické nesebectvo, to neuviedla. Každopádne je to čudné, pretože nás celý čas učili, že v rámci voľného trhu sú hlavným motorom ekonomického úspechu individualizmus a ekonomické sebectvo, čiže neustále prihliadanie k vlastnému profitu, takže – v čom je problém?
Problém je v ponížení EÚ a facke, ktorú jej uštedril malý ostrovček, ktorý by podľa všetkých propagandistických eurofráz mal radostne utekať do náručia bruselského molocha. Portál Euronews uvádza:
„Úradníci a diplomati v Bruseli videli v Islande päťhviezdičkového kandidáta, ktorý mohol skeptikom rozširovania dokázať, že sa mýlia. Severská krajina mala takmer zaručené, že sa stane favoritom, vzhľadom na jej rozsiahlu mieru integrácie s blokom.“
Portál Politico to vidí podobne. Island sa mal stať propagandistickou vzpruhou pre chradnúci obraz EÚ vo svete a v Európe:
„V Bruseli bude výsledok sklamaním. Krok Islandu k členstvu by vyslal svetu signál európskej jednoty – a uprostred napätia medzi USA a Európou a rastúceho vplyvu autoritárskych mocností na čele s Ruskom a Čínou by bol takýto signál viac než vítaný.“
Takže, signál bol vyslaný. Teraz je len na chápavosti ľudí, či mu správne porozumejú, alebo budú ďalej veriť, že všetok euromarazmus majú ma vine dezinformácie, konšpirácie a všadeprítomný Putin.
Avšak zodpovední bruselskí činovníci nevešajú hlavu. Z minulosti dobre vedia, že vďaka nekonečnému opakovaniu referend až do úplného spracovania myslí, sa to nakoniec musí podariť. Koľko štátov vstúpilo do EÚ až na x-tý pokus, koľko štátov prijalo LGBT legislatívu či potraty až po dôkladnej mentálnej masáži. Treba len poriadne namazať propagandistickú mašinériu a pôjde to. Podarilo sa to inde, podarí sa to aj na Islande. Pokiaľ samozrejme ešte bude existovať EÚ…
Branislav Michalka
Zdroj: EUbrief.sk, Euronews, The Guardian, titulný ilustračný obrázok, zdroj – PickPik
Najnovšie články
Na konzervatívnej strane internetu
