Novou prezidentkou a viceprezidentom Talianskej teologickej asociácie pre štúdium morálky sú radikálni progresívci: LGBT, rodové štúdie, eutanázia…
28. augusta 2026
Cirkev
Cirkevná kríza, LGBT
Taliansky katolícky denník Aavenire, ktorý vznikol v roku 1965 ako programový hlas koncilu a permanentného cirkevného reformizmu, uverejnil počas tohto týždňa rozhovor s dvoma významnými predstaviteľmi súčasnej morálnej teológie, otcom Martinom M. Lintnerom OSM a Gaiou De Vecchiovou, ktorí boli krátko predtým zvolení za viceprezidenta a prezidentku Talianskej teologickej asociácie pre štúdium morálky (ATISM). De Vecchiová, ako to už tak v posledných rokoch býva – ako prvá žena vo funkcii prezidentky na čele asociácie.
zdroj: snímka obrazovky, youtube.com
Podľa modelu, ktorý sa teraz používa pri ustanovovaní väčšiny „rodovo vyrovnaných“ šéfov rôznych cirkevných inštitúcií, aj tentokrát bude na čele žena a bude jej radiť kňaz ako viceprezident. Nemusíme sa však obávať, žeby otec Lintner príliš brzdil prezidentku De Vecchiovú v pokrokovom rozlete. Všetko nasvedčuje tomu, že obaja majú na veci zhodný názor a plánujú pole katolíckej morálky dôsledne preorať. Rozhovor je preto dôležitý ako dôkaz toho, akým smerom sa chcú uberať a už aj uberajú súčasné cirkevné inštitúcie, pričom by mohol otvoriť oči tým, ktorí ešte stále dúfajú v akúsi spontánnu sebaočistnú „perestrojku“ a precitnutie samotných aktérov morálnej deštrukcie v Cirkvi. Nič také evidentne nie je v dohľade a naopak – s jedlom rastie chuť.
Denník Aavenire, ktorý má nepochybne kvalitné informácie z prvej ruky o progresívnom zameraní nového vedenia, hneď v úvode píše:
„Nové vedenie Asociácie pre štúdium morálky vyzýva na prekonanie prísnej ideologickej pozície. Od konca života až po rodovú identitu a ochranu stvorenia je výzvou skutočne formovať svedomie a budovať priestory pre diskusiu.“
– Šírka prehodnocovania (prekonania) rigidnej katolíckej morálky je teda jasne daná. Bude zahŕňať všetky okruhy tém: smrť – koniec života (eutanázia), rodovú identitu (sexualita) aj ochranu stvorenia (ekológia).
Revolučná taktika, ktorú prezentuje nové vedenie je zrejmá a v podstate už priehľadná. Má vždy rovnaký dialektický postup. Najprv voči nemenným zásadám katolíckej morálky postaví revolučné antitézy, potom narieka, že vznikla polarizácia a zároveň ignoruje fakt, že revolučná strana je skutočným pôvodcom polarizácie. Následne sa „umiernený“ revolucionár prezentuje ako „neutrálny“ mediátor medzi dvoma „extrémami“, ktoré už nie sú vnímané ako: dobrá strana obhajoby tradičnej morálky a zlá strana revolúcie, ale ako rovnocenné, v zmysle radikálnosti, ideové prúdy. Ako výsledok tu máme potom toto:
„Musíme vrátiť reflexiu o ľudstve späť do priestoru dialógu a úctivej debaty, pričom odložíme logiku protichodných síl. V tomto úsilí môže morálna teológia zohrávať dôležitú úlohu, pretože ponúka etické argumenty pokojným a konštruktívnym spôsobom vo verejnej sfére. To platí aj na cirkevnej úrovni, ktorá naďalej zostáva mostom medzi magistériom a bežným životom ľudí, ich potrebami, ich nádejami, ich skúsenosťami svedomia.“
zdroj: snímka obrazovky, youtube.com
Otec Lintner je profesorom na Teologicko-filozofickej fakulte v Brixene a Gaia De Vecchiová prednáša morálnu teológiu na Teologickej fakulte Laurentianum v Miláne, na Katolíckej univerzite Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v Neapoli a na Regionálnom teologickom inštitúte v Apúlii. Nejde teda o nejakých lokálnych, zanedbateľných kverulantov, ale o osobnosti so značným vplyvom na formovanie vedeckého diskurzu v oblasti katolíckej morálky.
Aké je zameranie novej prezidentky, to sa môžeme ľahko dozvedieť z jej veľavravného článku, ktorý uverejnila na stránkach Aavenire ešte v roku 2024: Sex a etika vzťahu sú dôležitejšie ako pravidlá a zákazy.
De Vecchiová je ideálnou modernou teologičkou: podporuje inkluzívnu pastoráciu LGBT a otvorene zdôrazňuje, že Cirkev musí prestať označovať rodové štúdie a „vedecké“ fakty o LGBT+ komunite za ideologické. O tom, že je feministka a bojuje proti mužským stereotypom v Cirkvi snáď ani netreba hovoriť.
Otec Lintner je v tomto smere ešte známejší káder. Svetovo známy sa stal vďaka bizarnej kauze, v ktorej Vatikán (Dikastérium pre kultúru a vzdelávanie) najprv zablokoval jeho vymenovanie za dekana Teologickej fakulty v Brixene, aby ho o rok, zrejme po masívnom progresívnom nátlaku, do funkcie potvrdil. Predmetom pohoršenia bola vtedy Lintnerova bezprecedentná podpora homosexuálnych občianskych zväzkov a výroky ako: „Homosexuálny vzťah nestráca svoju dôstojnosť kvôli nedostatku plodnosti“.
https://www.ewtnnews.com/world/europe/vatican-overturns-own-decision-on-seminary-dean
O tomto pozoruhodnom veletoči sa pozitívne rozpísal aj katolícky LGBT portál New Ways Ministry:
Karty sú teda rozdané, nikto nepochybuje aké persóny sa usadili na čele tejto dôležitej inštitúcie a rozhovor v Aavenire to plne potvrdzuje. Najprv sa bude dialogicky bádať o sexuálnej identite a eutanázii, pričom ako bolo povedané vyššie – revolučná metóda z toho spraví mediáciu medzi dvoma extrémami:
„Dnes cítim drsné, rozdeľujúce tóny, ktoré nikomu neprospievajú, napríklad v otázke asistovanej samovraždy a transgenderovej otázky. Namiesto toho, aby sme sa rozdeľovali, položme si otázku, aký etický prístup by mohol pomôcť posunúť diskusiu vpred a naplniť existenčné potreby človeka. Pokiaľ ide o otázku identity, odložme bokom odporujúce extrémizmy a pozrime sa, ako týchto ľudí podporiť, ako vybudovať priestory slobody, a to z hľadiska jazyka, ale predovšetkým svedomia. Dnes toľko hovoríme o ľudskej dôstojnosti, ale spoločné chápanie ľudskej dôstojnosti sa vytráca. Čo teda znamená ľudská dôstojnosť, keď sa ponárame do otázok, ako je asistovaná samovražda alebo rodová identita?“
Začne sa zrejme relativizovať aj sexuálne zneužívanie. Ako inak, keď niektorí údajní aktéri boli zároveň aj mimoriadne pokrokoví v teologických otázkach (Rupnik, McCarrick):
„Musíme sa však na násilníkov pozerať aj inak. Cieľ ubližovať druhým často skrýva formu sebaobrany, ktorá pramení z neschopnosti efektívne zvládať vlastnú zraniteľnosť.“
Redaktor sa otvorene pýta aj na „vývoj sexuálnej morálky“ a na morálnu teológiu ako na „most“ medzi magistériom a živými ľuďmi. Otec Martin odpovedá s nádejou vo vývoj:
„Medzi tých, ktorí sú najotvorenejší dialógu, patria tí, ktorí majú zodpovednosť za vzdelávanie a chcú sa učiť a rozumieť, aby neboli vytlačení z priestoru volieb, slov a budúcnosti mladých ľudí. A to je znamenie nádeje pre všetkých, ale aj epistemologická cesta pre nás. Treba povedať, že hoci existuje malá skupina, ktorá vníma akúkoľvek reflexiu o vývoji sexuálnej morálky ako útok na doktrínu, existuje veľká väčšina, ktorá chápe, že veľkú priepasť medzi tradíciou a skutočným životom jednotlivcov a párov možno preklenúť osobnými rozhodnutiami, ktoré napriek tomu posilňujú kresťanskú víziu. Je to pomalý, ale nevyhnutný prechod. Etické kritériá sa musia tiež prehodnotiť, aby sa dospelo k morálnemu úsudku o správaní ľudí.“
V podstate už niet čo dodať. Teológ, ktorý bol ešte v roku 2023 pre staré štruktúry v Dikastériu pre kultúru a vzdelávanie (predtým Kongregácia pre katolícku výchovu) neprijateľný, sa stáva spolu s feministickou pro-LGBT teologičkou hlavou vplyvnej teologickej inštitúcie v Taliansku, kde sídli vedenie Cirkvi. Vplyv a postavenie talianskeho kléru preto netreba podceňovať.
Títo oznamujú, že sa idú meniť etické kritériá a bude sa diskutovať o všetkom, čo bolo predtým mimo akejkoľvek diskusie. Čo by ešte niektorí chceli vidieť viac, aby pochopili hĺbku cirkevnej krízy a vyvodili z toho dôsledky? To, keď už skutočne niekto oficiálne vyhlási, že eutanázia je z hľadiska katolíckej morálky možná? Čo budú potom robiť? To, čo pri Fiducia supplicans? Budú sa tváriť ako mŕtvy chrobák a nachádzať hermeneutiku kontinuity?
Branislav Michalka
Zdroj: Aavenire, sprievodný obrazový materiál, zdroj – snímky obrazovky, youtube.com
Najnovšie články
Na konzervatívnej strane internetu
