Zopár postrehov z korunovácie Karola III.

6. mája 2023   Krátke správy

V sobotu napoludnie bol korunovaný britský kráľ Karol III. Možno povedať, že korunovácia bola skutočne hlboko kresťanským ceremoniálom, pričom nechýbali ani elementy a úkony staré celé stáročia.

Okrem samotného položenia koruny na hlavu panovníka patrili k najsilnejším momentom prísaha vernosti jeho najstaršieho syna Williama, princa z Walesu, ako aj pomazanie olejom posväteným v Jeruzaleme, čo však pre posvätnosť úkonu nebolo ukázané a vykonalo sa za zástenami zakrývajúcimi trón so sediacim kráľom.

Podobne, ako pohrebe kráľovnej Alžbety, aj teraz sa celá ceremónia niesla v prekvapivo otvorene kresťanskom duchu. Meno Ježiša Krista – „Kráľa kráľov“ – bolo neustále invokované a Jeho zobrazenia sa taktiež podchvíľou dostávali do záberov kamier.

Korunovácia teda bola z väčšej časti obradom pridržiavajúcim sa dejín, no zamrzelo niekoľko pridaných „woke“ prvkov ako to, že evanjelium čítala „biskupka“ a niekoľko úkonov pripadlo aj moslimským duchovným. Neustále sa tiež pripomínalo, že kráľ je kráľom „všetkých vier“, čo sa „tak trochu“ bilo s inými vyhláseniami počas ceremoniálu, ktoré prízvukovali, že panuje z Vôle Krista a v Kristovom mene. Na druhej strane sa medzi kresťanských zástupcov, ktorí ho požehnávali, dostal aj katolícky kardinál.

Pri odchode z Westminsterského opátstva nezabudol kráľ pozdraviť podivne vyobliekaných predstaviteľov cudzokrajných vier.

Pri sledovaní tejto poslednej skutočnej korunovácie si človek uvedomil jednu vec: v tých nádherných katedrálach, ktoré nám tu naši predkovia zanechali, sa kedysi konali rovnako nádherné obrady. Všetky tie spevy, chóry, symbolické úkony a vyhlásenia („Nedôveruj vlastnej sile, ale milosti Božej!“) skutočne odzrkadľujú veľkosť a vznešenosť Boha na Nebesiach, ale aj krajiny, národa a človeka ako takého – stvoreného na Boží obraz.

Nečudo, že mnohí stratili hrdosť na svoju vieru, na svoj národ, na našu západnú – a kresťanskú – civilizáciu, keď nás pripravili o takúto nadpozemskú nádheru, ktorá dokonale vystihuje výnimočnosť západnej katolíckej a kresťanskej civilizácie nad kvázi barbarstvom ostatných častí sveta. My sami sme sa stali modernými barbarmi a „vystúpenia“ našich „predstaviteľov“ to len dokazujú. Všetko je v úpadku: našou kultúrou počnúc a našou vládou končiac.

Preto, keď Matovičovia, Hegerovia, Šimečkovia a Čaputové nakoniec všetko zničia – pretože nič iné ani nedokážu – možno si aj Slováci opäť spomenú, že aj my sme kedysi mali nádherné obrady a svätých kráľov, ktorí náš národ povznášali a privádzali k jeho Stvoriteľovi.

A v tej chvíli azda začneme volať k Bohu o „Ním vyvoleného správcu nášho národa podľa Jeho srdca“ a dobrý Boh sa azda opäť raz nad nami zľutuje a niekoho takého nám pošle (mladý Ferdinand Habsburský pôsobí, mimochodom, veľmi sľubne). Pretože bez svätých kráľov tento národ a táto civilizácia už nemajú svetlú budúcnosť. A „Agendu 2030“ za svetlú budúcnosť naozaj nemožno pokladať.

MG

Titulný ilustračný obrázok, zdroj – fb The British Royal Family

PDF (formát pre tlač)