Voľby 2023 – oddychová „cikpauza“ pre Slovákov na ich európskom zájazde do progresívneho raja

Branislav Michalka
2. októbra 2023   Politika   Komentár

Niet pomoci, voľby dopadli ako dopadli a ujo šofér bude musieť, k všeobecnému zármutku milovníkov pokroku, nakoniec predsa len na chvíľu zastaviť, pretože niektorí neposlušní účastníci zájazdu si potrebujú dať pauzu. Bolo toho na nich s tým pokrokom zrejme trochu veľa. Slovenský autobus, zvoľna hrkotajúci na ceste do progresívneho raja, preto po voľbách dočasne odparkuje na odpočívadle, kým sa občania zotavia.

Prečo dočasne? Je to zrejmé a výsledky volieb tomu nasvedčujú: na Slovensku dochádza k súvislej a neprerušenej premene ideového a mentálneho vybavenia účastníkov národného zájazdu. Nedajme sa oklamať dojmami. Liberáli nezískali 18 %, oni získali minimálne 30 %, pretože percentá SaS a KDH môžeme rovno prirátať k percentám Progresívneho Slovenska. Liberalizmus ďalej napreduje vo svojom ťažení naprieč dušami Slovákov.

Pod liberalizmom tu samozrejme nemyslíme zvetrané ekonomické formulky Adama Smitha, ktoré u nás s kŕčovitou strnulosťou omieľali rýchlokvasení apologéti kapitalizmu po roku 1989, ale kultúrny, sociálny a náboženský liberalizmus, ako ho veľmi dobre chápala Cirkev ešte v 19. storočí, a ako ho opísal pápež Lev XIII. v známej encyklike z roku 1888 – Libertas praestantissimum.

Títo liberáli, ktorých cieľom je deštrukcia Bohom stanoveného poriadku na Zemi, predstavujú na rozdiel od sterilných ekonomických doktrinárov pestrú zmes, do ktorej sa zmestia svojimi „myšlienkami, slovami a skutkami“ nielen členovia horeuvedených strán, ale aj väčšina členov strán Hlas a Smer, väčšina členov straničiek Za ľudí či OĽaNO, Kresťanskú úniu z toho tiež nemusíme vyňať, no a až na zopár výnimiek, zrejme ani parlamentné osadenstvo SNS nebude zaiste tvoriť príliš nepreniknuteľnú hradbu voči tejto základnej forme liberalizmu.

Už v nedeľu ráno sa dokonale potvrdili očakávania ohľadom liberála Františka Mikloška z KDH, ktorý nezaváhal a utekal dať rozhovor Denníku N. V ňom apeluje na to, že treba zastaviť Fica za každú cenu! Hrdinom v jeho scenári nie je nikto iný, než úchylné baranidlo liberalizmu na Slovensku – PS. Mikloško sa s naivitou (alebo politickou perverznosťou?), ktorá mu nikdy nechýbala zrejme domnieva, že pokiaľ by postavili kresťanskí liberáli progresívnym liberálom v prípadnej koalícii s nimi mantinely, tak nebudú prijaté ich najšialenejšie progresivistické budovateľské štvorročnice a zvíťazí starý dobrý kresťansko-demokratický liberalizmus a nie jeho progresivistická verzia. A Slovensko bude zachránené!

Od čoho? No predsa od Fica, lokálneho Saurona. Čo na tom, žeby sa spolčením KDH s PS legitimizovali na pozadí kresťanstva tie najodpudivejšie rúhania a perverznosti. Na tom predsa žiadnemu skutočnému liberálovi, ktorí kladie pluralitu nad Boha, až tak nezáleží. Dôležité je zachovať liberálnu demokraciu, veď Boh sa už nejako o seba postará.

Lenže mentálna, kultúrna a ideová premena slovenského národa, ku ktorej momentálne dochádza, smeruje nezadržateľne do štádia, ktoré pozorujeme už niekoľko desaťročí na Západe. Nielenže výsledky volieb tomu nasvedčujú, ale nasvedčuje tomu práve to, o čom všetci zúčastnení – nechcú hovoriť.

Oni nechcú hovoriť o rozvodoch, úpadku natality, homosexualizme, pansexualizme, postupnom odkresťančovaní Európy, zániku kresťanskej civilizácie. A to z jedného dôvodu – toto pre nich už nie je problém. Principiálne ani pre jednu stranu, ktorá sa dostala do parlamentu. Len pre niektorých jednotlivcov v týchto stranách, pričom ich pozície a miera zainteresovania na týchto problémoch nemusia byť trvalé. Horeuvedené úpadkové trendy sú pre všetky strany legitímnou súčasťou pluralizmu a liberálnej demokracie, ktorá je ako princíp v hierarchii myslenia všetkých strán nadradená akýmkoľvek záchovným opatreniam na obranu kresťanskej civilizácie, pokiaľ by boli tieto opatrenia v rozpore s ideálmi liberálnej demokracie.

Všetky strany sa zhodujú na tom, že pokiaľ sa občania postupom času stanú pohanmi, s takými či onakými sexuálnymi sklonmi a preferenciami, s takou či onakou podobou neformálneho spolužitia, treba sa im prispôsobiť. Veď aj terajšia averzia niektorých strán k LGBT propagande nespočíva v tom, žeby odsudzovali tieto perverznosti ako objektívne odporujúce Božiemu poriadku, ale v tom, že tieto zvrátenosti sú ešte stále u väčšiny populácie nepopulárne a odmietané. Avšak aj u más sú už odmietané len ako forma nátlaku, nie v princípe.

A dostávame sa k jadru problému – tento stav masového odmietania nebude trvať večne. Svedčí o tom relatívny úspech PS a tichá tolerancia či podpora princípov zo strany ostatných, ktoré umožnili PS vôbec existovať. A aj také strany ako KDH to vedia, že vývoj speje týmto smerom. Nie sú hlúpe, nie až také hlúpe. Napriek tomu sú ochotné svojou kolaboráciou s progresivistickým liberalizmom legitimizovať celé protikresťanské nastavenie týchto trendov, len aby zastavili sociálny (aj keď pohanský) a populistický (čiže závislý na nálade más) konzervativizmus Smeru či SNS, ktorý svojím apelom na ľudskú prirodzenosť a odmietaním progresivizmu súznie s Božími prikázaniami (bez toho, žeby to explicitne tak chcel) viac, než fanatické a modlárske uctievanie liberálnej demokracie zo strany kresťanských demokratov.

Avšak akonáhle sa zmení nastavenie spoločnosti, pričom nadšenie mládeže (ale aj starších, morálne rozložených ročníkov) nad degeneratívnymi trendmi v spoločnosti očividne narastá, tak sa budú, tak ako na Západe, prispôsobovať tejto nálade más aj populistickí „konzervatívci“. Budú podobne ako Trump navštevovať pred voľbami „LGBT konzervatívcov“, budú relativizovať manželskú vernosť, rozvíjať náboženský pluralizmus, to všetko v intenciách globálneho vývoja lemovaného migráciou, sociálnym rozkladom, náboženskou apostázou a vymieraním autochtónnej populácie.

Príklad Maďarska je neúprosný a nepripúšťa žiadny optimizmus. Napriek opakovaným vládam sociálne konzervatívneho Viktora Orbána klesol počet obyvateľov od roku 2011 o 300 000 a počet katolíkov o rekordný jeden milión. Očakávať niečo iné, či dokonca lepšie od Smeru, ktorému chýba elementárny kresťanský náter, ktorým sa aspoň prezentuje Fides, by bolo naivné. Ak niekde platila Spenglerova maxima ohľadom vývoja v spoločnosti – „optimizmus je zbabelosť“, tak sa obávam, že práve tu a teraz.

Preto sa musíme pripraviť na to, že po krátkej „cikpauze“ slovenskí pútnici do progresívneho raja opäť nasadnú do autobusu a budú pokračovať v krasojazde. Nemajú na výber: ich deti už volili PS, žijú v rozvrátených vzťahoch, túžia bytostne po multikultúrnom a pluralitnom cestovaní a obohacovaní, protivia sa im bytostne kresťanské morálne hodnoty, pretože permanentne ukazujú na ich zlyhanie a vyžadujú nápravu.

Suma summarum, aj tí, čo ešte dnes volia sociálny konzervativizmus, nemajúc však objektívne metafyzické kritérium pre svoje rozhodnutie, nakoniec pod tlakom okolností dospejú k záveru, že kvôli ich lesbickej dcére, či vnúčikovi, ktorý má už tretieho otecka, alebo kvôli ich arabskému zaťovi, či kvôli ich vlastnej, už tretej družke bude predsa len asi lepšie voliť progresívnu pluralitu a ešte trošku pritiahnuť kohútiky tomu kresťanstvu. Zo zrejmého dôvodu – kresťanstvo bude totiž predstavovať rozvratný prvok v novom (či starom, ak chcete) pohanskom usporiadaní spoločnosti.

Preto, užite si „cikpauzu“ kým sa ešte dá, je totiž možné, že šofér už nezastaví ani v prípade, že bude hroziť polyúria alebo hnačka.

PDF (formát pre tlač)