Vatikánski predstavitelia oslavujú 70. výročie úmrtia heterodoxného jezuitu Teilharda de Chardin, ktorého diela odsúdil Vatikán ešte v roku 1962

10. apríla 2025   Krátke správy

V roku 1962, 30. júna, vydalo Sväté ofícium vyhlásenie, v ktorom sa uvádzalo:

„Niekoľko diel P. Pierra Teilharda de Chardin, z ktorých niektoré boli publikované posmrtne, sú znovu vydávané a získavajú veľký úspech. … Vychádzajúc z úsudku o tých bodoch, ktoré sa týkajú pozitívnych vied, je dostatočne jasné, že vyššie uvedené diela oplývajú takými nejasnosťami a dokonca aj vážnymi omylmi, ktoré urážajú katolícku náuku. Preto najvýznamnejší a najváženejší otcovia Svätého ofícia nabádajú všetkých ordinárov, ako aj predstavených rehoľných inštitútov, rektorov seminárov a predsedov univerzít, aby účinne chránili mysle, najmä mládeže, pred nebezpečenstvami, ktoré predstavujú diela P. Teilharda de Chardin a jeho nasledovníkov.“

Zdá sa však, že nie je magistérium ako magistérium. To súčasné platí ohľadom každého výroku vyneseného cestou v lietadle a to staršie platí len vtedy, keď sa to súčasným cirkevným progresívcom páči.

Diela P. Teilharda de Chardin samozrejme neboli odsúdené len v roku 1962. On sám mal zakázané svoje diela publikovať už pred II. svetovou vojnou a to tak svojimi rehoľnými predstavenými, ako aj orgánmi Svätej stolice.

To však už neplatí, to už je preč. Náuka je tekutá a flexibilná, pričom záväznosť sa týka zrejme len posledných encyklík a opatrení typu – požehnávanie homosexuálnych párov. Inak sa totiž nedá vysvetliť, že oficiálny vatikánsky denník L’Osservatore Romano uverejnil pred vyše týždňom v špeciálne zameranom čísle, hneď v šiestich článkoch o Teilhardovi, ako ho familiárne a bodro nazývajú, oslavné tirády na tohto kňaza, ktorého diela boli Cirkvou oficiálne odsúdené:

https://www.osservatoreromano.va/it/news/2025-03/quo-070/quell-eucaristia-sull-altare-del-mondo.html

Dôvod na oslavu sa našiel. Na dnešný deň (10. apríl) totiž pripadá okrúhle 70. výročie úmrtia tohto jezuitského modernistu a popredného ničiteľa tradičnej cirkevnej náuky a filozofie, oplývajúceho neprebernou zásobou bizarných teologických, filozofických, antropologických a sociologických nápadov.

Takže sa bude oslavovať, keďže ako píše píše Edward Pentin na portáli National Catholic Register:

„70. výročie smrti otca Pierra Teilharda de Chardin, kontroverzného francúzskeho jezuitu, ktorého diela v roku 1962 Vatikán formálne odsúdil, poskytlo 10. apríla ďalší dôvod na oslavu jeho života a odkazu pre tých, ktorí sympatizujú s jeho myšlienkou – vrátane pápeža Františka a vysokých predstaviteľov Vatikánu.“

V článkoch vo vatikánskom denníku sa nešetrí na heterodoxného jezuitu superlatívmi a bombastickými prirovnaniami. Bol tam označený ako „brilantný a stimulujúci mysliteľ“, či dokonca ako „Mojžiš 20. storočia“!

Zdá sa, že pri výročí jeho úmrtia sa rozbieha masívna kampaň za úplnú rehabilitáciu (ešte v roku 1981 potvrdil Jan Pavol II. platnosť dokumentu z roku 1962) kontroverzného jezuitu a jeho „teologických fikcií“, ako ich nazval katolícky filozof Étiene Gilson. Iniciatíva vychádza prevážne z jezuitských kruhov a to aj napriek tomu, že to boli ich rádoví predstavení, ktorí ho kedysi odsúdili na mlčanie ako prví. Teraz však modernizmus, evolucionizmus a progresivizmus udáva tón a to navyše prikrytý plášťom sv. Ignáca, takže viacerí vplyvní jezuiti si považovali za česť a povinnosť Teilharda oslavovať.

Jezuitský páter Antonio Spadaro, blízky dôverník pápeža Františka a podsekretár Dikastéria pre vzdelávanie a kultúru, bol v posledných rokoch v popredí tohto trendu. Minulý týždeň vystúpil s príspevkom na prezentácii novej Teilhardovej biografie v Ríme a na diecéznom stretnutí vo Verone opísal Teilharda ako básnika, ktorý hovorí, „čo je a čo bude jazykom budúcnosti“.

https://www.chiesadiverona.it/wd-appuntamenti/incontro-su-teilhard-de-chardin/

Vatikánske noviny pokračovali v pozitívnom spravodajstve o Teilhardovi aj 29. marca, keď uverejnili článok o sympóziu v rímskej Bazilike svätého Jána v Lateráne, kde ako rečník vystupoval aj páter Spadaro. Citovali Giuseppeho De Rita, zakladateľa Censis, talianskeho sociálno-ekonomického výskumného inštitútu, ktorý sa počas podujatia priaznivo odvolával na Teilharda. Podľa De Ritu presadzoval jezuita výrazne pokrokový pohľad na Cirkev a spoločnosť a obhajoval prijatie „subjektivizmu“.

https://www.osservatoreromano.va/it/news/2025-03/quo-072/il-lavoro-dello-spirito-e-il-ruolo-dei-cristiani-nella-societa-c.html

Ďalším vplyvným milovníkom Teilhardovej teológie, rútiacej sa do bodu „omega“ je kardinál José Toletino de Mendoca z Portugalska, prefekt Dikastéria pre kultúru a vzdelávanie. Ten sa vyjadril, že Teilhardovo dielo „leží na priesečníku vedy, teológie a filozofie“ a predstavuje „odvážny pokus integrovať kozmickú evolúciu s duchovnou víziou vesmíru“. Jeho myšlienky opísal ako „originálnu syntézu“, ktorá spochybňuje „tradičné dichotómie medzi vierou a rozumom, prírodou a duchom, časom a večnosťou“.

Kardinál nám aj v skratke predostrel de Chardinove fantazmagórie a tak aj katolík nie príliš oboznámený s teológiou a filozofiou môže z niekoľkých viet vypozorovať v týchto pseudoučených floskulách evidentné stopy panteizmu, potvrdeného nechtiac (?) kardinálom.

„Teória evolúcie“ bola ústredným bodom Teilhardovho myslenia, uviedol kardinál a dodal, že evolúciu nepovažoval len za biologický proces, „ale za kozmický pohyb, ktorý zahŕňa celé stvorenie“. Francúzsky jezuita, ako dokladá kardinál, veril, že vesmír „je oživený vnútornou silou, ktorá ho posúva smerom k bodu Omega, čo je termín, ktorý vytvoril Teilhard na označenie vrcholu evolúcie, kde sa ľudské a božské vedomie spája v harmónii“.

Pokiaľ vám toto akademické bľabotanie pripomína klasika novodobého panteizmu Georga Friedricha Wilhelma Hegela, tak ste zrejme ešte stále príliš rigidný a byrokratický.

Branislav Michalka

Zdroj: L’Osservatore Romano, National Catholic Register, titulný ilustračný obrázok, zdroj – flickr.com

PDF (formát pre tlač)