Filozofia - - Strana 4
❯

Filozofia

Nárůst egoismu (Nominalizmus a jeho důsledky, VII. díl)

Nárůst egoismu Nominalismus zpřetrhává vazby mezi jsoucny a absolutizuje jejich individuální výlučnost. Moderní pojem autonomie je nemyslitelný bez pozadí filosofického nominalizmu. Člověk přesvědčený o své nesrovnatelné jedinečnosti se nesmíří...

Ztráta celostní perspektivy a obsese specializace (Nominalizmus a jeho důsledky, VI. díl)

Ztráta celostní perspektivy a obsese specializace Další důsledek převládnutí nominalistické mentality v poválečné západní společnosti je R. Weaverem reflektován v kapitole s názvem Fragmentace a posedlost. Obsahuje zásadní obžalobu...

Demokratická nivelizace (Nominalizmus a jeho důsledky, V. díl)

Demokratická nivelizace Nominalistický empirismus se musí projevit i na politické úrovni. Politika je přitom spojena s autoritou. Jak ale legitimizovat autoritu v době bezbřehého rovnostářství? Weaver rovnostářstvím nemíní pouhou...

Krizové momenty pod lupou – Pád do bezprostřednosti (Nominalizmus a jeho důsledky, IV. díl)

predchádzajúce časti: Nominalizmus a jeho důsledkyOd principů k důsledkům – etapy postupného úpadku (Nominalismus a jeho důsledky, II. díl)Průlom nominalizmu do vzdělávacího procesu (Nominalizmus a jeho důsledky, III. díl)...

Víra je žízní po věčném životě. Kdo žízní, nemůže být spokojený

Kdo se zamýšlí nad rozumností katolické víry, může tak činit z vícero úhlů pohledu. Nestačí jen poukázat na to, že víra ve vtělený Logos je nejzazší odpovědí lidského rozumu...

Průlom nominalizmu do vzdělávacího procesu (Nominalizmus a jeho důsledky, III. díl)

predchádzajúce časti:Nominalizmus a jeho důsledky Od principů k důsledkům – etapy postupného úpadku (Nominalismus a jeho důsledky, II. díl) *** Průlom nominalizmu do vzdělávacího procesu K zakořenění stavu, o...

Od principů k důsledkům – etapy postupného úpadku (Nominalismus a jeho důsledky, II. díl)

predchádzajúca časť:Nominalizmus a jeho důsledky *** Od principů k důsledkům – etapy postupného úpadku V prvním díle pojednání o důsledcích nominalismu jsme upozornili na určité nedostatky, které vykazuje myšlení...

Nominalizmus a jeho důsledky

Ve stále rostoucím počtu analýz stavu současné západní kultury a civilizace se o problému tzv. nominalizmu prakticky nic nedočteme. Pisatelé těchto textů většinou nesestupují do hlubších filosofických rovin, kde...

Josef Pieper: Prorok pietas

Pred päťdesiatimi rokmi Josef Pieper presne predpovedal najvážnejšie dilemy nášho veku a poukázal na cnosť pietas, ktorá ich má vyriešiť. Konzervativizmus nemá núdzu o obvinenia – neraz presné a...

Epidémia nekritickosti a jej dôsledky (2. časť)

predchádzajúca časť:Epidémia nekritickosti a jej dôsledky (1. časť) *** Filozofiou proti revolučnému rozkladu Touto zbraňou je filozofia, s ktorou dokázali bravúrne zaobchádzať už niektorí starogrécki myslitelia. Ich slávnym predstaviteľom...

Epidémia nekritickosti a jej dôsledky (1. časť)

Temné mraky nad západným svetom Možno nie je práve najlepšie začínať filozofickú rozpravu lamentáciou, ale situácia, v ktorej sa dnes nachádzame, je taká alarmujúca, že obvyklá výčitka z planého...

Je zabíjanie nevinných ľudí zločin?

Akú odpoveď môžeme očakávať na otázku: „Je úmyselné zabitie nevinného človeka vždy vraždou (zločinom)?“ Pravdepodobne jednu z nasledujúcich: „Samozrejme!“, „Nepochybne!“, „Prirodzene!“ Zdá sa, že ide o záležitosť, ktorá nepredstavuje...

Rozumnosť ako štrukturálny znak katolíckej viery

Ako sme mohli vidieť v minulom príspevku, katolícku vieru si nemožno predstavovať bez vzťahu k rozumu. Boh od človeka nevyžaduje, aby veril slepo a nerozumne. To by totiž znamenalo...

Katolícka viera – barlička pre slabých?

Tomáš Akvinský v jednom zo svojich traktátov definuje katolícku vieru ako „habitus mysle, ktorým sa v nás začína večný život a vďaka ktorému prijímame so súhlasom to, čo nie...

Nepragmatickosť a neužitočnosť kresťanstva?

Stará filozofia učí, že každý človek chce byť šťastný. Dnes sa už o šťastí toľko nehovorí, pretože toto slovo utrpelo veľké škody jeho bezmyšlienkovitým nadužívaním. Naši súčasníci radšej poukazujú...

Nie každá viera lieči

Je jasné, že len čo sa ukázalo, že o svete možno hovoriť aj inak než prostredníctvom mýtov, nebolo už možné od takéhoto prístupu k realite ustúpiť. Mýty sa už...

Je človek len vyvinutejší živočích?

Jednou z najvýraznejších vlastností, ktorou sa ľudia odlišujú od zvierat, je ich schopnosť pôsobiť rôznymi spôsobmi na svoje prostredie. Na rozdiel od nich nie je determinovaný na to, aby...

Kto je „človek“ v tomto kolosálnom vesmíre?

V mnohých našich príspevkoch sme mali možnosť si uvedomiť, že naša minulosť obsahuje zaujímavé historické paralely, ktoré by nebolo múdre ignorovať. Uvažovali sme o kríze základov matematizovanej vedy, ktorej...

Humanizmus na hlinených nohách

predchádzajúca časť:Vznešený étos starého materialistu *** V minulom príspevku sme sa zamýšľali nad Démokritovým filozofickým pohľadom na človeka. Všimli sme si, že napriek svojmu materializmu prichádza s prekvapivo hlbokými...

Vznešený étos starého materialistu

1. Precitnutie rozumu Ak by sme personifikovali ľudský rozum, mohli by sme povedať, že sa v gréckych predsokratovských mysliteľoch prebudil z dlhého spánku, počas ktorého sníval mýtické sny. Po...

Prirodzenosť myslenia nemožno potlačiť

1. Len idiot má svoju pravdu Samotná filozofia sa zrodila z boja – z polemiky vedenej proti mýtu (grécke slovo polemos znamená boj). Opakom mýtu je logos. Hérakleitos naň...

Hérakleitos z Efezu a jeho moderný „comeback“

Jeden z najzaujímavejších starogréckych mysliteľov, ktorý sa radí medzi tzv. predsokratikov, je Hérakleitos z Efezu. Jeho vplyv ďaleko presiahol dobu, v ktorej žil. Ak niet sporu o tom, že...

Antonio Gramsci a jeho dlhý boj

Je zvláštne uvažovať o tom, že niekto, kto zomrel v roku 1937 vo veku štyridsaťšesť rokov, pričom toho po sebe veľa nezanechal, má väčší kultúrny vplyv ako väčšina jeho...

Pytagorov odkaz a povaha západnej racionality

1. Realita – dar, ktorý sa nám ponúka Podľa starej tradície to bol Pytagoras, kto ako prvý rozdelil ľudí na filozofov a nefilozofov. Lovec pravdy, filozof, vidí ľudský život...

Prekonávanie materialistického naturalizmu a sloboda filozofa

Limity primitívneho naturalizmu Grécka filozofia bola vo svojej prvej fáze naturalistická. Podľa rôznych mylétskych mysliteľov spočívala vlastná povaha skutočnosti (fysis, natura) v niečom hmotnom. Niektorí považovali za základ reality...

Prečo sa boj za slobodu často končí novým otroctvom?

Sloboda je jeden z najcennejších statkov človeka. Je to najhlbší výraz jeho duchovnej prirodzenosti. Stratiť slobodu znamená stratiť niečo zo svojej podstaty. Ľudia, ktorí si uvedomujú svoju osobnú dôstojnosť,...

Staré nemusí vždy znamenať prekonané

Ak by sa niekto čudoval, prečo sa výrazne zaoberáme svetom antických filozofov, mohli by sme odpovedať, že „návraty k počiatkom“ sú zvyčajne celkom užitočné. Dynamika „návratu k počiatkom“ nie...

(neo)Modernizmus

Modernizmus je filozoficko-teologický smer, slovami Pia X. syntéza všetkých heréz, ktorý prenikol v priebehu 19. storočia do Katolíckej cirkvi a zasial semeno toho, čo dnes so slzami žneme. V modernizme...

Komunizmus je úplné otroctvo

Komunizmus (ktorý je iba jedným, a pravdepodobne prechodným prejavom novovekého útoku) hlása, že je zameraný k istému dobru, teda odstráneniu chudoby. Ale už vám nepovie, v čom ono dobro...

Čo je zlé na personalizme? Katolícke a personalistické poňatie manželskej lásky

Personalizmus patrí medzi smery modernej filozofie a vznikol čiastočne, ako reakcia na odľudšťujúce materialistické a kolektivistické teórie, ktoré v 20. storočí umožnili vznik najsurovejších a najkrutejších ideológií a následne...

Aktuality
Najčítanejšie 24h   7d   30d