Svätý Klement Rímsky, štvrtý pápež a mučeník

Branislav Krasnovský
7. februára 2025   Cirkev História

Život sv. Klementa Rímskeho

Dlhší čas som nenapísal článok o katolíckej osobnosti, dnes by som teda čiastočne chcel tento dlh splatiť a venujem svoju pozornosť sv. Klementovi Rímskemu, štvrtému pápežovi v poradí a mučeníkovi (po svätom Petrovi, Línovi a Klétovi), ktorý patril ku generácii najstarších kresťanských spisovateľov majúcich blízky kontakt aj s apoštolmi, ktorí osobne poznali Nášho Pána Ježiša Krista.

Narodil sa v 1. stor. po Kr. v Ríme a pápežský úrad zastával približne v rokoch 88 – 99, takže je možné, že sa narodil niekedy medzi rokmi 30 až 40 po Kr.

Nepriamym dôkazom ohľadom môjho tvrdenia je skutočnosť, že bol učeníkom svätého Petra a Pavla a časť bádateľov je tiež presvedčená, že o sv. Klementovi Rímskom sa hovorí aj v liste Filipanom (Flp 4,1–5): 1 A preto, bratia moji milovaní a vytúžení, moja radosť a moja koruna, takto pevne stojte v Pánovi, milovaní! 2 Evodiu prosím aj Syntychu prosím, aby rovnako zmýšľali v Pánovi. 3 Aj teba, verný spolupracovník, prosím, pomáhaj im, veď ony sa so mnou borili za evanjelium spolu s Klementom a s ostatnými mojimi spolupracovníkmi, ktorých mená sú v knihe života. 4 Ustavične sa radujte v Pánovi! Opakujem: Radujte sa! 5 Vaša miernosť nech je známa všetkým ľuďom. Pán je blízko.

Ak bol sv. Klement Rímsky učeníkom sv. Petra a Pavla, bol s najväčšou pravdepodobnosťou od nich mladší, List Filipanom vznikol pravdepodobne počas Pavlovho rímskeho väzenia (60–62 po Kr.), väčšina bádateľov je presvedčená, že vznikol v roku 62 po Kr. Len na doplnenie – počas svojho väznenia v Ríme, kým čakal na súd, mohol sv. Pavol slobodne kázať a vyučovať. Žil ďalej vo svojom dome, odkiaľ pokračoval v kresťanskej misii. Keď ho vybrali na pápežský stolec v roku 88, znamená to, že musel byť podstatne skúsenejším a zrelším mužom, ako v rokoch 60 – 62. Pravdepodobne sa stal pápežom vo veku 50 – 60 rokov, a to znamená, že sa musel narodiť niekedy okolo roku 30 až 40 po Kr.

Ako pápež stál v čele katolíckej Cirkvi v čase prenasledovania za cisára Domiciána (81 – 96 po Kr.). Jeho najznámejším dielom je List pápeža Klementa Rímskeho korintskej cirkvi, ktorý bol napísaný niekedy okolo roku 96 po Kr. Ide o najstarší dochovaný pápežský dokument. Sv. Klement Rímsky v ňom rieši rozkol v korintskej cirkvi, vyzýva na jednotu a poslušnosť voči legitímnym predstaveným a volá po pokore, ktorá je jedným z dôležitých znakov skutočnej katolíckej viery.

List pápeža sv. Klementa ukazuje dôležitosť autority rímskeho biskupa už v prvom storočí, tak by som predstavil čitateľom trošku podrobnejšie. List obsahuje množstvo starozákonných odkazov na príklady poslušnosti Abraháma a Mojžiša, vyzýva na pokoj a pokánie. Toto množstvo odkazov na Starý zákon ukazuje, že list bol písaný so zreteľom na skutočnosť, že veľkú časť vtedajších kresťanov tvorili kresťania zo židovstva, ktorí boli so spismi Starého zákona dokonale oboznámení (netreba zabúdať na fakt, že súčasný kánon Starého zákona sa v terajšej podobe sformoval neskôr).

Zaujímavou je aj skutočnosť, že prvá generácia kresťanov mala tento list v nesmiernej vážnosti a dokonca ho vnímali ako súčasť Nového zákona, mnohí Cirkevní Otcovia ho považovali za inšpirovaný a často ho citovali vo svojich spisoch.

Legenda o smrti sv. Klementa Rímskeho obsahuje tiež niekoľko zaujímavých informácií. Podľa tradície ho Rimania utopili, pričom mu na krk pripútali lodnú kotvu. Tá sa stala neskôr nielen jeho ikonografickým symbolom a pripomienkou jeho mučeníckej smrti, ale aj dôležitým symbolom katolíckej viery (podobne ako kríž, ryba).

Kotva ako silný symbol v katolíckej ikonografii

1. Kotva je symbolom nádeje. Inšpiráciou pre používanie kotvy ako symbolu je biblický verš z Listu Hebrejom, kde sa nádej prirovnáva ku „kotve duše, pevnej a bezpečnej“. Táto metafora vyjadruje, že nádej na Božiu spásu a večný život ukotvuje a stabilizuje veriacich, aj keď prechádzajú ťažkými obdobiami. Citát zo Svätého Písma (Hebr 6,16–20): 16 Ľudia totiž prisahajú na niekoho väčšieho od seba a prísaha je pre nich potvrdením ukončenia každého ich sporu. 17 A pretože Boh chcel dedičom prisľúbenia presvedčivejšie dokázať nezmeniteľnosť svojho rozhodnutia, zaručil sa prísahou, 18 aby sme v týchto dvoch nezmeniteľných veciach, v ktorých Boh nemôže klamať, mali silné povzbudenie my, čo sme našli útočište v tom, že dosiahneme ponúknutú nádej. 19 Máme ju ako istú a pevnú kotvu duše, ktorá preniká až do vnútra za oponu, 20 kam za nás vošiel ako predchodca Ježiš, keď sa stal naveky veľkňazom podľa radu Melchizedechovho.

2. Kotva je symbolom pevnosti a stability viery. Rovnako ako kotva udržiava loď pevne ukotvenú aj v búrlivom mori, aj katolícka viera je vnímaná ako základ, ktorý zabezpečuje duchovnú stabilitu a neotrasiteľnosť v čase skúšok a neistôt.

3. Kotva ako symbol ukotvenia v Kristovi. Pre katolíkov predstavuje kotva aj pripomienku, že ich život a spása sú pevne ukotvené v Kristovi, ktorý je zdrojom života a svetla. Tento obraz povzbudzuje veriacich, aby zostali verní svojej viere aj v ťažkých časoch.

4. Kotva ako symbol sv. Klementa Rímskeho a jeho mučeníckej smrti. V ranom kresťanstve bola kotva využívaná ako tajný symbol, najmä počas prenasledovaní, aby kresťania medzi sebou komunikovali svoju vieru a nádej bez priameho ohrozenia. Navyše, kotva je úzko spojená s ikonografiou svätého Klementa Rímskeho, ktorý je podľa tradície považovaný za mučeníka. V jeho prípade kotva symbolizuje aj utrpenie, ale zároveň i nezlomnú vieru a nádej.

Celkovo kotva v katolíckom umení a symbolike vyjadruje myšlienku, že aj v búrkach života má každý veriaci katolík pevný základ – nádej a vieru, ktoré mu poskytuje Božia milosť a láska.

Existuje niekoľko legiend o jeho smrti. Podľa najznámejšej verzie poslal cisár Traján pápeža Klementa do vyhnanstva na Krym pri Čiernom mori. Keďže ani tam neprestal sv. Klement Rímsky hlásať katolícku vieru, hodili ho do mora s kotvou uviazanou okolo krku. Krymskí kresťania jeho telo vytiahli z vody, pochovali ho a nad jeho hrobom vystavali kaplnku.

Svätý Konštantín (Cyril), druh sv. Metoda v roku 861 našiel jeho ostatky i kotvu, s ktorou ho utopili a priniesol ich do Ríma. Roger, biskup z Chalonu, ktorý v roku 1048 navštívil Kyjev, aby dohodol sobáš Henricha I. s Annou Kyjevskou potvrdil, že mu vtedajšie knieža Jaroslav Múdry ukázal lebku sv. Klementa Rímskeho, ktorú získal pri svojom vojenskom ťažení na Krym.

Podľa druhej tradície boli ostatky sv. Klementa Rímskeho objavené v Ríme a nachádzajú sa v Bazilike San Clemente v centre Ríma. Sv. Klement bol podľa tejto tradície utopený v rieke Tiber. Počas moderného archeologického prieskumu baziliky (o ktorej sa v blízkej dobe tiež chystám napísať trochu viac) sa objavilo viacero stratifikovaných vrstiev – najstaršie kresťanské nálezy pochádzajú práve z prelomu 1. a 2. storočia, obdobia mučeníckej smrti pápeža sv. Klementa Rímskeho.

Existuje tiež teória, že sv. Klement Rímsky nezahynul mučeníckou smrťou, ale umrel v požehnanom veku. To by znamenalo, že sa katolícka Cirkev mýlila, keď ho ako mučeníka vyhlásila za svätého. Táto teória je všeobecne odmietaná.

Sv. Klement Rímsky teda bol mučeníkom, ktorý podobne ako jeho učitelia sv. Pavol a Peter, obetoval svoj krv život za katolícku vieru. Jeho mučenícka smrť podčiarkuje jeho odhodlanosť a vernosť, s akou bránil katolícku vieru a Kristovo učenie aj v náročných a nepriaznivých podmienkach protikresťanského teroru zo strany rímskej štátnej moci. Sv. Klement Rímsky je uctievaný ako patrón jednoty katolíckej Cirkvi a jeho sviatok sa v tradičných spoločenstvách slávi podľa starého kalendára, teda 23. novembra.

Svätý Klement Rímsky je uctievaný ako patrón jednote a cirkevnej disciplíny. Jeho listy sa stále študujú ako cenný prameň ranokresťanskej literatúry. Okrem Listu korintskej cirkvi je zdrojom štúdia aj Druhý Klementov list, ktorý je najstaršou kresťanskou kázňou.

V liste sv. Klement Rímsky kára zlé mravy kresťanov a nabáda ich, aby žili tak, aby ich smrť a koniec sveta neprekvapila. Okrem toho existovali aj tzv. pseudoklementínske listy, ktoré mu boli pripisované, tieto sa týkali asketických praktík, či apokryfných skutkov apoštolov a homílií. Texty však vznikli až v 4. stor. po Kr.

Sv. Klement Rímsky patril k prvej generácii kresťanských duchovných vodcov, ktorí mali možnosť čerpať priamo z apoštolskej Tradície. Jeho spisy poskytujú dôležitý pohľad na to, ako sa formovala cirkevná organizácia, disciplína a teológia v období, keď bola Cirkev ešte na počiatku svojej existencie.

List pápeža sv. Klementa Rímskeho korintskej cirkvi

List pápeža sv. Klementa Rímskeho korintskej cirkvi patrí k najznámejším katolíckym spisom 1. stor. Je súčasťou zbierky spisov apoštolských Otcov. List sv. Klementa Rímskeho korintskej cirkvi a najmä jeho učenie o jednote a disciplíne mali trvalý vplyv na formovanie cirkevnej autority a teológie. Jeho výzva k poriadku a pokore v Cirkvi rezonovala nielen v jeho dobe, ale aj neskôr v stredoveku, kedy bol často citovaný pri riešení vnútorných sporov a rozkolov.

List bol pravdepodobne napísaný okolo roku 96 po Kr., v období, keď v cirkvi v Korinte vznikali rozkoly a vnútorné neporiadky. V tomto čase sa korintská komunita ocitla v stave rozdelenia, čo vyvolalo potrebu zásahu zo strany autorít z Ríma.

Sv. Klement Rímsky vo svojom liste vyzýva veriacich v Korinte, aby ukončili svoje vnútorné spory, vrátili sa k jednote a poslušnosti voči cirkevnej autorite. Zdôrazňuje, že rozkol a nepokoj ohrozujú celú Cirkev a odcudzujú veriacich od apoštolskej Tradície.

Ako som uviedol v úvode, list obsahuje množstvo príkladov zo starozákonných príbehov (napríklad zo života Abraháma, Mojžiša či Dávida), ktoré majú slúžiť ako vzory pokory, poslušnosti a oddanosti Bohu. Sv. Klement Rímsky týmto spôsobom poukazuje na to, že aj v starších časoch existovali podobné problémy, no ich správne riešenie zabezpečilo pokračovanie Božieho plánu.

V úvodných častiach listu sv. Klement vyzýva veriacich v Korinte, aby si pripomenuli dedičstvo, ktoré im zanechali apoštoli, a tým pádom zachovali jednotu Cirkvi. Pripomína im, že „naši apoštoli, ktorí boli poslaní priamo od Pána, nám zanechali pevný základ viery“. Zdôrazňuje, že je dôležité udržiavať jednotu, pretože rozdelenie vedie k oslabeniu celého cirkevného spoločenstva. Vyzýva členov cirkvi, aby preukázali pokoru a podriadili sa vedeniu, ktoré bolo ustanovené na základe apoštolskej Tradície.

Často odkazuje na príklady utrpenia a obetavosti tých, ktorí šírili vieru, aby povzbudil Korinťanov k vytrvalosti a zmiereniu. „Spomeňte si, bratia, na utrpenia našich svätých, ktorí za svoju vieru podstúpili neľahké skúšky…“ Tento úsek obsahuje aj upozornenie, že rozkol a vnútorné spory neprinášajú nič iné, než ďalšie utrpenie a oslabujú svedectvo Cirkvi. Klement týmto apelom chcel, aby veriacich inšpirovali príklady tých, ktorí svojím životom a utrpením potvrdzovali silu viery. Vyzýval ich, aby sa nedali rozptýliť vnútornými spormi, ale pridŕžali sa spoločnej viery a lásky k Pánovi.

Sv. Klement Rímsky povzbudzoval veriacich v Korinte, aby dosiahli duchovnú zrelosť a prevzali zodpovednosť za svoje konanie a za jednotu celej Cirkvi. „Nech vás vedie duch múdrosti, ktorú vám zanechali naši svätí predkovia, a nech preukazujete úprimnú lásku a zodpovednosť voči svojmu bratstvu.“ Poukázal na to, že každý člen cirkvi má svoju úlohu v zachovaní a posilňovaní jednoty. Touto výzvou Klement apeloval na individuálnu zrelosť a vzájomnú podporu medzi veriacimi. Bol to podnet, aby si každý uvedomil, že jednotu nie je možné dosiahnuť len z vonkajšieho poriadku, ale aj z vnútornej, duchovnej zrelosti a lásky.

List patrí k najdôležitejším dokumentom raného kresťanstva. Ako jeden z najstarších dochovaných kresťanských spisov poskytuje cenný pohľad na duchovný a organizačný stav Cirkvi na prelome 1. storočia. Významný je tiež z hľadiska formovania cirkevného práva a disciplíny. Jeho výzva k jednote a poslušnosti neskôr ovplyvnila spôsob, akým sa riešili vnútorné spory a rozkoly v rôznych cirkevných spoločenstvách. List potvrdzuje, že už v prvom storočí mali rímski biskupi významnú úlohu vo vedení a usmerňovaní ďalších, miestnych cirkví. Toto posilňovanie autority je dôležitým predpokladom pre neskorší vývoj pápežstva.

List je písaný ako úprimná a láskavá admonícia adresovaná komunite, ktorá sa dostala do vnútorných sporov. Obsahuje teologické argumenty, etické poučenia a historické príklady, ktoré majú slúžiť na nápravu správania veriacich. List je napísaný je v gréckom jazyku, čo bolo bežné pre literatúru v tejto časti Rímskej ríše. Jazyk je formálny, ale zároveň aj pastoračný – jeho cieľom je nielen poučiť, ale aj povzbudiť a zmieriť členov komunity.

List svätého Klementa Rímskeho Korinťanom však nielenže poskytuje historický obraz o stave Cirkvi na prelome 1. storočia, ale zdôrazňuje aj význam jednoty, pokory a poslušnosti v rámci cirkevnej komunity. Jeho apel na rešpektovanie apoštolskej Tradície a cirkevnej autority mal dlhodobý vplyv na formovanie cirkevnej disciplíny a hierarchie, čo neskôr prispelo k upevneniu úlohy rímskeho biskupa v celom kresťanskom svete.

PDF (formát pre tlač)