Sv. Venantius z Camerina, mučeník

18. mája 2025   Cirkev

Za vlády rímskeho cisára Décia žil v talianskom meste Camerino bohabojný mládenec menom Venantius. Krutý Décius prenasledoval všetkých tých kresťanov, ktorých jeho vyzvedači pochytali; dal ich potom hrozne mučiť a napokon usmrtiť.

Pätnásťročný mládenec sa nebál mučenia, ani smrti. Neohrozene navštevoval tajné schôdzky kresťanov, aby sa zúčastnil na nekrvavej obete a ďalších pobožnostiach. Bol chytený a u miestodržiteľa Antiocha ako kresťan obžalovaný a postavený pred súd. Pred súdom smelo vyznal, že je kresťanom, že Ježiš Kristus, ktorého nasleduje a vyznáva, je pravý Syn Boha živého, že nemým lžibôžikom neobetuje. Antioch, ktorý mal súcit s jeho mladým vekom, vynaložil všetko úsilie, aby ho po dobrom prehovoril, žeby modlám obetoval a tak si svoj mladý život zachránil. Mládenec však odpovedal neohrozene: «Klaniam sa len pravému živému Bohu, vašimi vymyslenými a smiešnymi bôžikmi opovrhujem.» Keď žiadne hrozby jeho neohrozenosť nezlomili, rozkázal ho bičovať, do železných okov dať a do tmavého žalára hodiť.

Venantius s radosťou znášal ťažké putá, ďakoval Bohu, že bol uznaný za hodného pre Krista Pána trpieť, a prosil o pomoc a milosť Božiu, žeby v nadchádzajúcich trápeniach nepodľahol. Boh ho vyslyšal a zoslal mu svojho anjela, ktorý mu doniesol nebeskú potechu a k budúcemu mučeniu ho posilnil. Hneď na druhý deň rozkázal Antioch, aby odvážneho mládenca zo žalára pred súd doviedli. Keď ho znova márne prehováral, rozkázal ho za nohy dolu hlavou zavesiť, okolo jeho hlavy založiť oheň a dymom z neho dusiť. Venantius vzdával chválu Bohu a vzýval nahlas Ježiša Krista. Keď jeden zo sudcov videl túto mládencovu neohrozenosť pri jeho mučení, sám uveril v Krista Pána. Tento sudca bol neskôr s celou svojou rodinou pokrstený blahoslaveným kňazom Porfyriom a o krátky čas zomrel spolu s ním mučeníckou smrťou.

Antioch poslal Venantia zase do žalára a prikázal akémusi Attalovi, aby ho pokúšal. Tento hovoril mládencovi, že i on bol kresťanom, ale že zaprel Kristovo meno, lebo sa presvedčil, že viera vo večný život je bláznovstvo a že kresťania sa márne zriekajú pozemského života, lebo že niet žiadnej nádeje na budúci blahoslavený život. Svätý mládenec vysmial diabolského pokušiteľa. Rozhnevaný Antioch nato rozkázal katom, aby mu vytrhali zuby, spodnú čeľusť rozbili a hrozne ho zbičovali. Keď ho odvliekli do smradľavého žalára, prišiel k nemu anjel a zahojil mu všetky jeho rany. Keď žalárnik ráno uvidel, že je Venantius opäť zdravý; oznámil to sudcovi. Sudca si ho dal predviesť a spýtal sa ho, aké čary použil pri svojom uzdravení? Venantius odpovedal: «Milosťou a podivnou mocou všemohúceho Boha som uzdravený. A ty ešte zvelebuješ svojich drevených a kamenných bôžikov?» Sudca spadol zo stolca a umierajúc zvolal: «Venantiov boh je pravý Boh; Jemu sa klaňajte a zničte našich ničomných bôžikov!»

Túto udalosť ihneď oznámili miestodržiteľovi Antiochovi. Jeho zlosť vzkypela, i rozkázal katom, aby Venantia predhodili levom. Ale ako sa začudovali zástupy ľudí, ktorí sa prišli na toto obľúbené divadlo zabávať, keď videli, že levy si ľahli k mládencovým nohám a ako malé mačatá sa s ním ihrali a okolo neho sa obtierali. Venantius hlásal teraz povýšeným hlasom vieru v pravého Boha a zveleboval s radosťou Syna Jeho, Ježiša Krista. Pohania videli tento zázrak, preľakli sa a mnohí z nich sa obrátili sa – medzi nimi i úradníci a sluhovia miestodržiteľa; ten dal týchto pochytať, mučiť a zabiť.

Venantia hodili naspäť do väzenia. Keď Antioch na tretí deň súdil kňaza Porfyria, riekol tento sv. mučeník miestodržiteľovi, že videl vo sne ľudí, ktorých Venantius pokropil vodou, ako sa skveli jasnou žiarou; Antiocha však že videl zastreného tmou.

Rozzúrený miestodržiteľ dal Porfyria ihneď zoťať, Venantia však zhodiť dolu z mestských hradieb; a keď sa mu nič nestalo, rozkázal i jemu zoťať hlavu. Keď mu kat hlavu stínal, zatmelo sa slnce, nastalo hrozné zemetrasenie a strašná búrka hrozila zničením celého mesta. Antioch z mesta zutekal, Božia pomsta ho však zastihla – o niekoľko dní zahynul ohyzdnou smrťou.

Svätý Venantius bol sťatý dňa 18. mája roku 250 po Kristu Pánu. Jeho telo, ako aj ďalších mučeníkov, bolo v meste Camerino v tichosti pochované. Keď pominuli búrky prenasledovania kresťanov, jeho nábožní ctitelia vystavali kostol nad jeho hrobom, nad ktorým sa mnoho divov a zázrakov udialo. Pápež Klemens X., ktorý bol predtým biskupom v Camerine, dal tento kostol, v ktorom podnes kosti svätého mučeníka Venantia odpočívajú, opraviť a skrášliť.

Sv. Venantius sa vyobrazuje ako mládenec s mečom v jednej a s palmovou ratolesťou v druhej ruke.

Poučenie

«Svätí a spravodliví radujte sa v Pánu. Vás si vyvolil Boh za svojich dedičov.» Tak spieva Cirkev svätá pri slávení pamiatky sv. mučeníka Venantia. Tento svätý veľa trpel a len o to prosil Boha, aby mu dal silu, žeby vytrval až do konca ako jeho verný vyznavač a sluha. A Boh mu posielal na pomoc svojho anjela, aby ho posilňoval a pri obrátení pohanov napomáhal. Keď bol z hradieb zhodený a katmi po skalách a tŕňoch vláčený, a keď títo veľký smäd pocítili, oznámil mu anjel, aby prežehnal skalu. Z tej skaly začala hneď vyvierať voda a vojaci sa občerstvili a mnohí z nich uverili v Krista Pána. Takou milosťou posilňoval Boh sv. mučeníka na jeho úpenlivú prosbu. Vytrval až do konca vo svätom boji a Boh ho učinil svojím dedičom v sláve večnej.

Kresťan, táto vytrvalosť v boji proti diablovi je zvláštny Boží dar. Žiaden človek si nie je istý, že až do konca v milosti Božej zotrvá, žiaden človek si nemôže byť istý, že príde do Neba; i v poslednom okamihu môže byť pozbavený šťastnej večnosti. Preto sa i sv. Pavol bál, aby nebol zavrhnutý. A Kristus Pán sám hovorí: «Kto vytrvá až do konca, ten bude spasený!»

Preto, kresťan, buď na pozore! Kto stojíš, daj pozor, aby si nepadol! Pros vždy o milosť Božiu, žeby si zotrval v dobrom až do konca.

Modlitba

Bože, ktorý si tento deň víťazstvom sv. Venantia Svojho mučeníka posvätil: vyslyš prosby Svojho ľudu a popraj, aby sme, ktorí jeho zásluhy ctíme, i jeho stálosť vo viere nasledovali. Skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána nášho. Amen.

PDF (formát pre tlač)