Sv. Richard, biskup z Chichestru -

Sv. Richard, biskup z Chichestru


2. apríla 2023
  Svätec týždňa

Životopisné údaje

Richard sa narodil roku 1197 v mestečku Wyche v Anglicku rodičom síce vyššieho, avšak už schudobnelého stavu. Keď rodičia zomreli a jeho starší brat kvôli nevyliečiteľnej chorobe sa o majetok starať nemohol, vykonával takmer všetky práce aj na poli, aj okolo domu Richard. A Pán Boh požehnával prácu jeho rúk, takže im statok hojne vynášal a chorý brat napokon za najlepšie uznal, dať ho prepísať na príčinlivého Richarda s podmienkou, aby ho doživotne opatroval.

Keď sa toto stalo, snažili sa priatelia Richarda, aby ho šťastne oženili – i našli mu nevestu cnostnú, pracovitú, ba aj majetnú. Vtedy Richardov brat oľutoval, že mu svoje dedičstvo postúpil, lebo sa naľakal, že keď sa brat ožení, prestane sa o neho starať. Sotva to však Richard zbadal, vrátil bratovi všetok jeho statok, rozlúčil sa nielen s ním, ale aj so snúbenicou a priateľmi, a opustil domov.

Šiel študovať na vysoké školy, najprv do Oxfordu a potom do Paríža. V oboch mestách sa s takým zápalom venoval svojmu vzdelávaniu, že sotva stihol pomyslieť na jedlo a odev. Ako neskôr sám spomínal, traja bývali v jednej izbe a všetci traja mali len jeden kepeň (dlhý plášť) a spávali na holej dlážke. Keď jeden z nich odišiel v kepeni do školy, druhí dvaja museli zostať doma – tak sa striedali. Živili sa chlebom, ktorý si máčali do vína a iba v nedeľu a vo sviatok si dopriali kúštik mäsa alebo ryby. A napriek tomu všetkému Richard hovorieval, že tak veselý a príjemný život nemal potom už nikdy.

Socha sv. Richarda pred katedrálou v Chichestri
zdroj: geograph.org.uk / wikimedia commons

Keď svoje štúdiá v Paríži ukončil s vyznamenaním, vrátil sa z cudziny domov a stal sa profesorom v Oxforde. Tu však Richardov duch zatúžil po nových, ešte rozsiahlejších vedomostiach. V Oxforde a v Paríži sa učil filozofii, a potom, keď už bol učiteľom, rozhodol sa odísť do slávnej Bologne študovať právo – rímske aj cirkevné. Sedem rokov venoval sa tým náukam a dosiahol v nich taký pokrok, že svojho chorľavého učiteľa v škole neraz zastupoval, a tento si ho veru zamiloval, že mu aj svoju dcéru ponúkol za manželku, ak len zostane v Itálii.

Richard si však zvolil vrátiť sa radšej do Oxfordu, kde sa už zakrátko z vysokováženého profesora stal kancelárom vysokých škôl a neskôr aj kancelárom arcibiskupa z Canterbury, sv. Edmunda. Keď ten vo Francúzsku roku 1240 zomrel, vzdal sa Richard svojho náročného úradu a odišiel do Orleans vo Francúzsku k dominikánom študovať teológiu. Neskôr, po vysvätení za kňaza, sa vrátil do vlasti, aby prevzal správu skromnej fary, a venoval sa plne svojmu novému povolaniu: modlieval sa k Pánu Bohu a obetúval za veriacich nekrvavú obetu na oltári, podával im duševný pokrm, chlieb života večného pri stole Pánovom, a snažil sa vštepiť im do srdca nebeské učenie sv. Evanjelia – posilňoval ich láskavým napomínaním na ceste kresťanského života, zarmútených a biednych tešil lepšou budúcnosťou a vo všetkých protivenstvách pomáhal im slovom aj skutkom. Ctený a milovaný všetkými, nič inšie si nežiadal, len dni svojho života zakončiť medzi nimi, ako otec medzi svojimi dietkami.

Avšak Božia Prozreteľnosť vyviedla sv. Richarda z tohto úkrytu a postavila ho na svietnik, aby svietil všetkým, ktorí sú v dome Pánovom. Nový arcibiskup ho povolal opäť za kancelára. Zakrátko nato zomrel biskup v Chichestri a na jeho miesto bol vyvolený človek blízky kráľovi Henrichovi III., nehodný však biskupskej hodnosti, takže arcibiskup túto voľbu zavrhol a jednoducho vyhlásil za biskupa v Chichestri Richarda. Kráľ Henrich sa kvôli tomu veľmi nahneval a nielenže dal zatvoriť pred Richardom biskupský palác, ale mu tiež odňal všetky dôchodky z biskupských statkov.

Ikona sv. Richarda v Chichesterskej katedrále
zdroj: wikimedia commons

Richard odcestoval do Ríma, kde ho sám pápež potvrdil a vysvätil za biskupa. Po návrate do Anglicka prevzal správu biskupstva, no ešte dva roky musel prebývať pod cudzou strechou a jedávať pri cudzom stole, až potom mu kráľ vrátil biskupské statky. Ak sv. Richard po tieto dva roky, keď nemal vôbec nič, so všetkou námahou plnil svoje biskupské povinnosti, teraz ich vykonával ešte horlivejšie, lebo už mohol aj viac almužny udeľovať, ako aj ďalšie skutky milosrdenstva konať.

Chodieval celkom jednoducho, bol vytrvalý a trpezlivý v nešťastí, láskavý k poddaným, horlivý v modlitbe, dobrý ku všetkým, aj k nepriateľom, avšak tiež prísny na zlostných priestupníkov prikázaní – Božích aj cirkevných a zvlášť bol prísny na nezriadených kňazov. Jedného duchovného z vysokého rodu pozbavil úradu preto, že sa ťažko previnil proti mravnosti; sám kráľ, ba aj (avšak nie veľmi dobre o veci poučený) arcibiskup na prosbu príbuzných zosadeného kňaza doliehal na sv. Richarda, aby odpustil ľahkomyseľnému priestupníkovi, on však oznámil, že dokiaľ on žije, v Chichesterskom biskupstve kňaz, ktorý spôsobil tak veľké pohoršenie, slúžiť nebude.

Stále rozjímal a veľa čítal, aj vtedy, keď bol niekde na cestách, a nikdy nejedával mäso. – Raz bola veľká drahota v biskupstve sv. Richarda, a oznámili mu, že aj jeho sýpky sú už všetky vyprázdnené a peniaze minuté. Vtedy rozkázal predať kone, ako aj všetky svoje drahé veci a za utŕžené peniaze prikázal nakúpiť obilie a rozdať ho chudobným. Pre seba potreboval iba málo.

Pre starých a chorľavých kňazov dal postaviť dom, v ktorom mali úplné zaopatrenie. Pretože bol vychýreným kazateľom, vyzval ho Sv. Otec, aby v Anglickej hlásal križiacku výpravu k opätovnému dobytiu Svätej zeme z rúk nevercov. Kážuc prišiel do Doveru, kde k úcte sv. Edmunda vysvätil nový Boží chrám aj cintorín. Tu však následkom prechladnutia vážne ochorel, a hneď sa začal pripravovať na smrť. Svojim dôverným priateľom predpovedal, kedy zomrie. Keď sa ten čas priblížil, vzal do rúk kríž, objal ho, vybozkával sv. rany Pána Ježiša a riekol:

«Vďaka Ti Pane Ježišu Kriste za všetky dobrodenia, ktoré si mi preukázal, za muky, ktoré si pre mňa podstúpil. Ty vieš, Pane, že som pripravený, ak je to Tvoja vôľa, podstúpiť za Teba všetko utrpenie aj smrť. Vieš, že je to pravda, zmiluj sa nado mnou, lebo Tebe odporúčam svoju dušu. Mária, Matka milosrdenstva, ty nás od nepriateľa chráň a v hodinu smrti prijmi.»

Takto hovoriac v prítomnosti kňazstva ľudu, vrátil dňa 3. apríla 1253 sv. Richard svoju dušu Stvoriteľovi.

Jeho ostatky, ktoré zostali čerstvé, neporušené ako za živa, preniesli do Chichestru a tam v starobylom sídelnom chráme pred oltárom sv. Edmunda slávnostne pochovali. Na hrobe sv. Richarda sa stali mnohé veľké zázraky.

Sv. Richard sa vyobrazuje s kalichom, ktorý mu leží pri nohách. Hovorí sa totiž, že mu raz vypadol z rúk kalich so sv. krvou Krista Pána bez toho, aby sa čo i len kvapka z neho vyliala. Často ho predstavujú na obrazoch aj ako dobrodinca chudobných, ktorým rozdáva šaty.

Sv. Richard, biskup z Chichestru
zdroj: flickr.com / Lawrence OP

Poučenie

Sv. Richard študoval na mnohých školách, len aby sa čo najviac naučil; a tieto nazhromaždené vedomosti potom ako farár, aj ako biskup usilovne odovzdával druhým.

Od teba, drahý čitateľ, sa nevyžaduje, aby si prešiel mnohými vysokými školami a tam, aby si zbieral poklady všemožných vedomostí a potom ich druhým odovzdával. Ale sa od teba žiada, ako od rozumného tvora, aby si Božie slovo, ktoré sa najčestnejší i najšťastnejší ľudia všetkých čias snažili zachovávať a rozširovať, nenechával bez povšimnutia ako nejaký kamienok, o ktorý zakopneš nohou na ceste, lež aby si ho vždy rád počúval a prijímal. Či si ty kedy videl, aby mladé lastovičky pohrdli pokrmom, ktorý im doniesla stará lastovička? Alebo či si už videl, žeby sa núdzny človek zdráhal prijať dar, ktorý mu podáva dobré srdce? A predsa existujú na stá a stá ľudí neochotných prijímať pokrm a almužnu, čo im sv. Cirkev ponúka pre ich úbohú, biednu, nahú a zamrznutú dušu.

Zaiste, nie je to tak veľa, ak sa od teba žiada, aby si rád prijímal Božie slovo a kresťanské náuky, ako sa ich pozorne učil a aj druhých v nich vyučoval sv. Richard. Každú nedeľu a každý sviatok ohlasuje ti Cirkev sv. ústami kňaza Božie slovo Nového zákona, každú nedeľu a sviatok a snáď niekedy aj v robotný deň máš večer čas čítať knihu, ktorá ťa poučí vo veciach sv. náboženstva.

Nejedna osôbka v meste alebo aj na dedine v nedeľu šije alebo pletáva, a pritom je jej hlava prázdna alebo prepletená pavučinou všelijakých hriešnych a bláznivých myšlienok. A zase nie jeden človiečik v meste aj na dedine ide do poľa alebo si sedí v krčme, aby mu rýchlejšie prešiel deň – a keby si sa takejto čeliadky v meste alebo na dedine opýtal: K čomu je na svete? neviem, či by ti vedela odpovedať.

Zo života sv. Richarda vezmi si príklad, ako starostlivo máš nabudúce vyhľadávať a osvojovať si kresťanské učenie. Ver mi, ktokoľvek si, že vždy sa nájde niečo v kresťanskej viere a mravouke, čo ešte nevieš, a keby si ústne aj vedel, zaiste si mnohému ešte neprišiel na pravý, hlbší zmysel, bez ktorého nie je nič v našej kresťansko-katolíckej náuke. Chodievaj usilovne na kresťanské vyučovanie, zadováž si dobré knihy, čítaj v nich, premýšľaj i beseduj o všetkom s dobre poučenými kresťanmi. Buď v tom horlivý, a to pre svoje dobro, lebo kresťanské učenie je tak potrebné ku kresťanskému živobytiu, ako je potrebné nemluvňaťu materinské mlieko k telesnému životu.

Modlitba

Všemohúci Bože, ráč nám udeliť milosti, žeby sviatok, ktorý k úcte sv. Richarda, vyznávača tvojho a biskupa, slávnostne konáme, rozmnožoval v nás pobožnosť a nášmu duševnému spaseniu napomáhal. Skrze Krista, Pána nášho. Amen

-mip-


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

PDF (formát pre tlač)

Najnovšie články

Veľkonočné legendy a duchovné tradície východných kresťanov v Rumunsku

Donald Trump: „Urobme Ameriku opäť modliacou sa!“ Bývalý prezident však zároveň predstavil kontroverznú verziu Biblie

Štyri odporúčania pre hlbšie plnohodnotné prežitie Svätého týždňa 2024

Oficiálny vatikánsky denník L’Osservatore Romano uverejnil článok s názvom „Krížová cesta homosexuálneho chlapca“, v ktorom propaguje LGBT