Sv. Ľudovít Grignion z Montfortu
Plinio de Oliveira
21. apríla 2019
Svätec týždňa
Svätec na apríl
Životopisné dáta:
Keď sv. Ľudovít Grignion (1673-1716) robil v Poitiers duchovné cvičenia pre sestry od Sv. Kataríny, miestny, jansenizmom zasiahnutý biskup, ho okamžite vykázal z diecézy. Svätec poslúchol. Pri odchode, pretože už nemohol obyvateľom Montbernage nič povedať, nechal im list, hodný apoštolskej horlivosti sv. Pavla.
“Pamätajte teda, moje drahé deti, že moja radosť, moja sláva a moja koruna, je vrúcne milovať Ježiša Krista a milovať ho skrze Máriu. Nech je naozajstná zbožnosť k našej milujúcej Matke zjavná všade a každému, aby ste tak všade šírili ľúbeznú vôňu Ježiša Krista. Neste svoj kríž vytrvalo a nasledujte kroky nášho dobrého Pána a tak získajte korunu a kráľovstvo, ktoré na vás čakajú. Neprestávajte verne plniť svoje krstné sľuby a všetko čo k nim náleží, modlite sa denne ruženec, verejne či v súkromí a aspoň raz mesačne prijímajte sviatosti.“
“Prosím svojich vzácnych priateľov z Montbernage, ktorí vlastnia sochu Našej Panej, mojej dobrej Matky a môjho srdca, aby pokračovali v modlitbe ešte horlivejšie a vo svojej spoločnosti netolerovali nikoho, kto kľaje, rúha sa, spieva nemravné piesne a opíja sa… ”
“Čelím mnohým nepriateľom. Všetci tí, ktorí milujú a cenia si pominuteľné a skazu berúce veci tohoto sveta mnou pohŕdajú, vysmievajú sa mi a prenasledujú ma a mocnosti zla sa sprisahali aby všade proti mne popudili mocných. V tomto zovretí som veľmi slabý, slabosť sama. Som nevediaci, ba dokonca nevedomosť sama, možno ešte horšie a ani sa neodvažujem o tom hovoriť. Takýto osamelý a biedny by som zaiste už bol zhynul, keby ma nepodporovala sv. Panna a modlitby dobrých ľudí, najmä tie vase. Tie mi od Boha vyprosili dar reči a Božskej múdrosti, ktorý je liekom na všetky moje neduhy a mocnou zbraňou proti všetkým nepriateľom.”
“S Máriou ide všetko ľahko. V ňu vkladám všetku svoju dôveru, napriek úkladom sveta a hromženiu pekla. So sv. Bernardom hovorím: “V ňu som vložil neobmedzenú dôveru, len ona je dôvodom mojej nádeje.” Skrze Máriu hľadám a nachádzam Ježiša. Rozdrvím hlavu hada a porazím všetkých nepriateľov i seba samého, pre väčšiu slávu Božiu.”
“Zbohom teda, ale nie navždy. Ak ma Boh ušetrí, pôjdem toto cestou opäť…”
Komentár Prof. Plinia:
Tieto slová sv. Ľudovíta Grigniona sú mimoriadne nádherné, lebo ukazujú isté aspekty, ktoré hlboko korešponduje s naším kontrarevolučným povolaním.
Je takmer zbytočné spomínať jeho oddanosť Panne Márií, ktorá preniká celý jeho list a všetko, čo kedy napísal, a ktorá je jeho veľkou slávou. Tiež mal dar priťahovať veľa nepriateľstva, inšpirovať nenávisť mnohých, ktorí proti nemu spájali sily. Mocní tohoto sveta, tí ktorí mali mať na jeho kázaní ten najväčší záujem, sa skrze poblúdenie paradoxne stali tými, ktorí proti nemu najviac bojovali. Preto povedal, že mocní sa spojili a sprisahali proti nemu. Títo mocní, to boli kráľovská rodina, aristokracia, cirkevná hierarchia a klérus. A títo takto ukázali nenávisť k tým princípom a zásadám, ktoré bránili a budovali ich vlastné postavenia a inštitúcie.
Pretože sv. Ľudovít bránil tieto princípy, pretože ich vykladal veľmi hlboko a dôkladne ako boj proti pýche a zmyselnosti, pretože kázal a ukazoval pravú úctu k Panne Márii, mocní tohoto sveta ho nenávideli. Výsledok poznáte. Miesta, kde sa náuka sv. Ľudovíta uchytila, ako Vendeé a Bretónsko, to boli jediné miesta, ktoré o pár generácii neskôr, počas Francúzskej revolúcie, povstali na obranu oltára a trónu. Jediní obrancovia oltára a trónu boli duchovné deti človeka, ktorého oltár a trón kruto perzekuoval. Tu vidíte, že národ môže zošalieť a vydať sa v ústrety vlastnému zničeniu. To sa stalo vo Francúzsku.
Úspech Francúzskej revolúcie nemožno vysvetliť silou partizánov ale slabosťou tých, ktorí proti revolúcii mali bojovať. Táto slabosť je dôsledkom toho, že nepočúvali sv. Ľudovíta Grigniona z Montfortu a nepočúvali posolstvo Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, ktoré skrze sv, Margarétu Máriu Alacoque žiadalo, aby sa na francúzsku zástavu umiestnil obraz Srdca Ježišovho a aby Ľudovít XIV zasvätil Francúzsko tomuto Srdcu. Dostali Revolúciu. Revolúciu privodila vnútorná nevera dobrých ľudí.
Chápeme poslanie sv. Ľudovíta ako odmietnutého proroka. Vztýčil vysoko zástavu a viedol do boja, ale zároveň bol odmietnutý, nenávidený a prenasledovaný. Tak ako dnešní kontrarevolucionári. Zlí sa mu smiali a opovrhovali ním, tak ako sa vysmievali a opovrhovali Ježišom Kristom, naším Pánom. Dostal zákaz kázania, vyhnali ho z kraja. Poslúchol. Neodradilo ho to. Zakázali mu verejne hovoriť a poslúchol. Ale neprestal písať.
Čo odporúčal? Odporúčal bojovať. Neprijať pasívne tých ktorí sa rúhajú a preklínajú, spievajú oplzlosti a opíjajú sa. Svojim žiakom radil reagovať, protestovať a postaviť sa zlým ľuďom. Vidíme, že to bol bojovník.
Prosme teda sv. Ľudovíta Grigniona z Montfortu, aby rozmnožil našu úctu k Panne Márii, aby z nás urobil bojovníkov proti zlu, aby nám vyprosil duševnú silu nasledovať jeho kroky a vytrvať v protirevolučnom kurze a nikdy sa nenechať poraziť sarkazmom, nenávisťou, či prenasledovaním.
