Prečo si Cirkev stráži celibát kňazov?

Pavol VI.
30. novembra 2021   Cirkev   Apologetika

Kňazský celibát, ktorý si Cirkev už od vekov stráži ako žiarivý drahokam, zachováva si celú hodnotu aj v dnešnej dobe, charakterizovanej hlbokou premenou myslenia a štruktúr.

V plnom súlade s týmto poslaním Kristus zostal po celý život v stave panenstva, čo znamená jeho úplné odovzdanie sa službe Bohu a ľuďom. Toto hlboké spojenie panenstva a kňazstva v Kristovi odráža sa u tých, ktorých údelom je mať spoluúčasť na dôstojnosti a poslaní večného Prostredníka a Kňaza a táto spoluúčasť bude tým dokonalejšia, čím bude posvätný služobník slobodnejší od zväzkov tela a krvi.

Zasvätené panenstvo posvätných služobníkov je totiž prejavom Kristovej panenskej lásky k Cirkvi a nadprirodzenej panenskej plodnosti tohto spojenia, vďaka ktorému sa Božie deti nerodia z tela a z krvi.

Zasvätenie sa Kristovi z nového vynikajúceho dôvodu, ako je celibát, zodpovedá okrem iného u kňaza, ako je to zjavné aj v praktickej oblasti, maximálnej účinnosti a najlepšiemu psychologickému a citovému prístupu v neustálom uskutočňovaní dokonalej lásky, ktorá mu umožňuje širšie a konkrétnejšie sa rozdávať, keď ide o potreby druhých, a zjavne mu zaručuje väčšiu slobodu a disponibilitu v pastoračnej službe, v jeho činnosti a v láskyplnej prítomnosti vo svete, do ktorého ho Kristus poslal, aby splácal ich dlh za všetky Božie deti.

Nemožno bez výhrad veriť, žeby čírym zrušením cirkevného celibátu v značnej miere vzrástol počet posvätných povolaní. Zdá sa, že súčasná skúsenosť cirkví a cirkevných spoločenstiev, ktoré svojim služobníkom dovoľujú manželstvo, hovorí iné. Príčinu úbytku kňazských povolaní treba hľadať inde, najmä: v strate alebo v oslabení zmyslu pre Boha a pre posvätno u jednotlivcov i v rodinách, v strate úcty k Cirkvi ako k ustanovizni spásy prostredníctvom viery a sviatosti, pre ktorú bude treba študovať skutočný koreň problému.

Prevzaté z Encykliky Sacerdotalis Caelibatus pápeža Pavla VI.

PDF (formát pre tlač)