Podpora homosexualizmu v Cirkvi – nebezpečná hra na toleranciu -

Podpora homosexualizmu v Cirkvi – nebezpečná hra na toleranciu

Branislav Michalka
27. mája 2020
  Cirkev  

Zdalo by sa, že po neutíchajúcich cirkevných sexuálnych škandáloch, v rámci ktorých hrala homosexuálna aktivita niektorých duchovných významnú úlohu, budú prijaté zo strany Cirkvi striktné opatrenia, ktoré zabránia opakovaniu podobných nehorázností. Tieto opatrenia by mali zahŕňať jednak aplikáciu už vydaných záväzných dokumentov z doby pontifikátu Jána Pavla II.[1], ako aj zabránenie už vysväteným duchovným (ktorý z nejakého dôvodu – či už z osobných problémov, alebo len z ideologických sympatií – podporujú relativizovanie cirkevného učenia, o hlbokej morálnej nezriadenosti akejkoľvek homosexuálnej aktivity), aktívne vystupovať v Cirkvi.

Bohužiaľ, ako nás o tom presviedčajú nové a nové správy, niektorí vysokí predstavitelia Cirkvi, sa naopak pokúšajú neustále vytvárať atmosféru akceptovania homosexuálneho štýlu života. Pod rúškom zle interpretovanej „bratskej lásky“ dochádza k akceptovaniu aktívneho homosexuálneho konania a k jeho postupnému legitimizovaniu v rámci Cirkvi.

Jedným z typických príkladov je najnovšia aktivita významného predstaviteľa Vatikánu a talianskej cirkvi, arcibiskupa Bologne, kardinála Mattea Zuppiho. V periodiku Talianskej biskupskej konferencie, ktorej je členom, sa najnovšie objavil článok s názvom Zuppi: homosexuáli? Bohatstvo rôznosti.  Názov jasne ukazuje, že kardinál nepovažuje život aktívnych homosexuálov za ťažký hriech, ale za obohatenie pre spoločenstvo, ktoré si zasluhuje rešpekt a porozumenie. Tieto názory prezentoval aj v úvode ku knihe s názvom Homosexualita a Cirkev – výskum vo svetle magistéria pápeža Františka (bola publikovaná 22. mája v cirkevnom nakladateľstve San Paolo), ktorá obsahuje aj príspevky známych katolíckych apologétov homosexualizmu z radov duchovných, rehoľníka Jamesa Martina a šéfredaktora časopisu Avvenire Marca Tarquinia. Celú akciu skoncipoval redaktor tohto istého časopisu, Luciano Moia.  Kardinálova podpora a úvod, ktorý do knihy napísal, má ďalekosiahly význam, pretože práve tento kardinál je hlavným kandidátom na post predsedu Talianskej biskupskej konferencie. Navyše má, podľa tvrdenia médií, poverenie od pápeža Františka, aby vysvetloval jeho myšlienky a postoje. [2]

Citáty z jeho úvahy vyvolávajú u veriaceho katolíka zmätok. Uveďme si aspoň niektoré: „Rozmanitosť každého človeka je darom pre spoločenstvo“ … „Naplnenie Božej vôle pre jednu osobu, nie je rovnaké ako pre ostatných“ … „každý človek, bez ohľadu na sexuálnu orientáciu, by mal byť rešpektovaný vo svojej dôstojnosti …“. Už z prvého citátu je zrejmé, že sexuálna deviácia je kardinálom vnímaná nie ako nejaká ujma na prirodzenosti človeka, či  medicínsky a psychologický problém, ale ako dar a obohatenie spoločenstva. Čiže niečo, bez čoho by asi Cirkev bola, podľa názoru kardinála Zuppiho, duchovne chudobnejšia.

Samozrejme na podobné zahmlievajúce vyjadrenia o „dôstojnosti“ sú katolíci zvyknutí. Hlavne ak sa im k tomu priloží obligátne verbálne uistenie, že tolerancia zahŕňa homosexuálne sklony, ale nie aktivity, aby bolo upokojené svedomie prostých veriacich. V tejto pojmovej hmle sa však stráca fakt, že katolíci sú vyzývaní k prijatiu aj tých ľudí s homosexuálnymi sklonmi, ktorí žijú týmto štýlom aktívne. Neodporúča sa tolerovať len utajené sklony nejakého katolíka; veď ako by sme sa o nich dozvedeli, pokiaľ by to boli len jeho vnútorné sklony, ale odporúča sa prijímať aj aktívnych homosexuálov, ktorí podľa učenia Cirkvi spôsobujú svojim životom pohoršenie.

Aspekt pohoršenia, najme u detí, akoby vôbec nebol braný do úvahy. Komunity veriacich majú svojim deťom sprístupniť kontakt s takto žijúcimi ľuďmi a ukázať im, že ťažký hriech je niečo akceptovateľného a je vítaným obohatením? Nezabúdajme, čo povedal Pán Ježiš o tých, čo by pohoršili „najmenších“: „Ale pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora.“ (Mar., 9, 42)

V úvode kardinála Zuppiho bola potvrdená táto línia formálneho bazírovania na cirkevnom učení a zároveň aktívneho akceptovania homosexuálneho konania.  Kardinál otvorene hovorí: „A aj keď človek vedie životný štýl, ktorý je v rozpore s Božím zákonom, môžeme ho neprijať?“ Čo si však tento klérus predstavuje pod pojmom prijatia? Len vnútorné neodsudzovanie? Nie. Oni chcú aby katolíci aktívnych homosexuálov prijímali v kostoloch, cirkevných združeniach a ukazovali ich svojim deťom ako „obohatenie“!

V médiách sme mali možnosť pozorovať toto akceptovanie homosexuálneho spôsobu života počas vianočných sviatkov, keď viedenský arcibiskup, kardinál Schӧnborn pozval do Dómu sv. Štefana spievať transsexuálnu osobu Conchitu Wurts[3], aby tam spieval(a) vianočné koledy!!!

Ešte ďalej zašli nemeckí biskupi, ktorí nás dlhodobo presviedčajú, že protestantizmus nevznikol na území Nemecka náhodou. Biskup z Limburgu, Georg Bätzing povedal 12. apríla pre denník Frankfurter Allgemeine Zeitung, že: „jeho záujmom je priblížiť sa k mnohým z tých, ktorí považujú morálne učenie Cirkvi za morálku zákazov. Rád by som to zmenil.“ Samozrejme predviedol ako: Cirkev má sprevádzať homosexuálne „manželské“ páry a zrušiť celibát kňazov: „Pokiaľ ide o prvú otázku – otázku Cirkvi a homosexuálov – už dávno sme v morálnej teológii povedali, že ak je to skutočná láska, ktorá žije odhodlaním a vernosťou, musíme to uznať. Ak sa ľudia sami rozhodnú, ako chcú žiť, môžem im povedať, že ich vzťah nie je požehnaný Bohom?“ [4]

Zdá sa že kruh sa uzavrel. Od tolerovania sme sa dostali, cez akceptovanie a začlenenie do spoločenstva, až k žehnaniu homosexuálnych párov. To je nepochybne finálny cieľ tejto homosexuálnej agendy v Cirkvi. Sprievodným javom je nepochybne tolerovanie sympatií voči homosexualizmu medzi príslušníkmi kléru a ich podporovanie. Nezabúdajme, že kardinál Zuppi má poverenie pápeža Františka. Z toho si môžeme ľahko odvodiť aká je oficiálna línia a čo máme v budúcnosti očakávať. Ak bude prípadov homosexuálneho zneužívania menej, tak len z jedného dôvodu a tým je masívny odchod veriacich z Cirkvi.


[1] https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-vatikanskych-uradov/c/instrukcia-o-kriteriach-rozlisovania-povolania-pokial-ide-o-osoby-s-homosexualnymi-sklonmi

[2] https://novenanews.com/cardinal-zuppi-gays-church-difference-love-god/

[3] https://www.youtube.com/watch?v=6B0ijYE9eQg

[4] https://novenanews.com/german-bishops-head-gay-couple-faithfulness/

PDF (formát pre tlač)

Najnovšie články

Návrat špiónománie alebo Sokrates – vzor všetkých špiónov a ako som sa ja stal špiónom

Koniec tridentskej sv. omše v americkom Marylande? Niektorí katolíci sú z rozhodnutia Vatikánu smutní, iní nie

Rozhodne sa Poľsko pre deportácie ukrajinských mužov na Ukrajinu?

Kostnický koncil – náhľad do jeho obradov a liturgických úkonov