Oslava a úcta k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu v Cirkvi (Jedenásta časť)

Branislav Krasnovský
26. marca 2024   Cirkev   Božské Srdce Ježišovo

Rok s Božským Srdcom Nášho Pána

Vo vianočnom období sme si pripomenuli 350. výročie zjavenia Božského Srdca Ježišovho svätej Margite Márii Alacoque. K zjaveniu došlo 27. decembra 1673. Preto sme sa v Nadácii Slovakia Christiana rozhodli, že rok 2024 až do 27. decembra venujeme úcte k Božskému Srdcu Ježišovmu.

Kult Božského Srdca Ježišovho predstavuje teda už 350 rokov signifikantnú formu katolíckej zbožnosti, ktorá formovala katolícku identitu po Tridentskom koncile a v reakcii na protestantskú revolúciu. Kult Božského Srdca Ježišovho, ktorého obraz dominoval väčšine starších vydaní Jednotného katolíckeho spevníka, bol ozdobou našich katolíckych domácností a zároveň pohoršením pre generácie bludárov, predstavuje jeden zo skúšobných kameňov katolíckej pravovernosti.

Je symbolom toho, že Ježiš Kristus, Boží Syn, prijal ľudské telo, ktorého centrom je práve srdce. Symbolom toho, že trpel v ľudskom tele a vstal z mŕtvych v ľudskom oslávenom tele. Je symbolom lásky Nášho Pána k nám ľuďom, je útočiskom kresťanských rodín v boji s ich nepriateľmi.

V rámci celoročného pripomínania tohto kultu, jeho histórie, umeleckej aj literárnej prezentácie, začíname na portáli Christianitas.sk pravidelnú sériu článkov na tému Božského Srdca Ježišovho.

Božské Srdce Ježišovo, zmiluj sa nad nami!

***

V jedenástej časti uzavrieme zoznam najznámejších svätcov, ktorí boli veľkými ctiteľmi Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a celý život vyvíjali aktivitu, aby sa sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho stal trvalou súčasťou katolíckeho duchovného života.

Povieme si niečo o svätom Maximiliánovi Kolbem (1894 – 1941), poľskom františkánovi a zakladateľovi Rytierov Nepoškvrnenej, ktorý ako verný ctiteľ Najsvätejšieho Srdca Ježišovho úspešne šíril jeho kráľovstvo a bránil Najsvätejšie Srdce Ježišovo pred nenávistnými útokmi slobodomurárov, nacistov i komunistov.

Druhou sväticou je svätá Faustína Kowalská (1905 – 1938), poľská rehoľníčka, ktorej náš Pán Ježiš Kristus zjavil svoje Najsvätejšie Srdce a ktorá mala víziu Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, z ktorého vytryskli lúče lásky a milosrdenstva. Počas celého svojho života šírila slávny obraz Milosrdnej Kristovej lásky a zo všetkých síl podporovala zavedenie sviatku Božieho Milosrdenstva.

Svätý Maximilián Mária Kolbe

Svätý Maximilián Mária Kolbe, občianskym menom Rajmund Kolbe (* 8. januára 1894, Zduńska Wola, Polsko – 14. augusta 1941, koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau, Poľsko) bol poľský rímskokatolícky kňaz, františkán-minorita, filozof, teológ, misionár a mučeník.

Dôležitú časť svojho života pôsobil v kláštore Niepokalanów, ktorý sám založil a aj viedol. Založil v ňom tlačiareň a tlačil tu katolícke časopisy, a to najmä Rytiera Nepoškvrnenej a Serafínsku pochodeň. Bol veľkým ctiteľom Panny Márie, založil Rytierstvo Nepoškvrnenej a ešte za jeho vedenia dosiahlo toto hnutie tisíce členov.

Počas II. svetovej vojny sa odvážne zapojil do odboja proti Nemcom. V kláštore Niepokalanow zariadil tajný úkryt pre utečencov a v odboji pomohol viac ako 3000 ľuďom, ktorí sa pred Gestapom ukrývali. No v roku 1941 ho Gestapo zatklo a poslalo do vyhladzovacieho koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, kde zomrel, pretože ponúkol na výmenu svoj život za život otca rodiny Františka Gajowniczka, jedného z desiatich väzňov, ktorých nacistickí dozorcovia odsúdili na trest smrti vyhladovaním preto, že jeden z väzňov ich pracovnej čaty z tábora utiekol.

Detstvo a mladosť

Sv. Maximilián Mária Kolbe sa narodil v meste Zduńska Wola v roku 1894, ktoré v tom čase bolo súčasťou cárskeho Ruska. Otec bol Nemec, matka Poľka a rodina bola chudobná. Pri krste dostal meno Rajmund a v roku 1906 sa mu v miestnom katolíckom chráme zjavila Panna Mária, pričom toto zjavenie navždy ovplyvnilo jeho nasledujúci život.

V roku 1907 sa spoločne so svojím bratom Františkom rozhodol vstúpiť k františkánom. Tajne odišli z cárskeho Ruska, prešli do Ľvova, ktorý bol v roku 1907 súčasťou Rakúsko-Uhorska a začal spoločne s bratom študovať vo františkánskom seminári. V roku 1910 bol prijatý do noviciátu a prijal meno Maximilián. Od roku 1912 študoval v Krakove na známej Jagelonskej univerzite a odtiaľ odišiel do Ríma, pretože ako študent prejavil veľké nadanie a talent. V Ríme študoval teológiu, filozofiu, matematiku a fyziku, v roku 1914 zložil večné sľuby a prijal meno Mária.

V Ríme v roku 1915 získal doktorát z filozofie na Pápežskej univerzite Gregoriana, v roku 1918 bol vysvätený za kňaza a v roku 1919 získal doktorát z teológie na Pápežskej univerzite sv. Bonaventúru. Ako kňaz sa potom po roku 1918 vrátil do Poľska, ktoré v dôsledku výsledkov I. svetovej vojny získalo nezávislosť.

Ešte v mladom veku ochorel na tuberkulózu, jeho pľúca boli v katastrofálnom stave a až do konca svojho života trpel bolesťami a zdravotne bol na tom veľmi zle. Svoje bolesti sa však rozhodol obetovať za obrátenie hriešnikov.

Kňaz, ktorý všetko obetoval Kristovi a Panne Márii

Po návrate do Poľska začal sv. Maximilián Kolbe šíriť katolícku vieru v poľskom prostredí modernými prostriedkami. V kláštoroch v Grodne a Niepokalanow začal vydávať časopisy Rytier Nepoškvrnenej, Serafínska pochodeň a Malý denník. Článkami v týchto časopisoch bojoval proti vtedajším herézam a bludom, pričom obsah časopis sa nedotýkal len náboženských tém. Sv. Maximilián Maria Kolbe bol veľkým apologéta – bránil katolícku Cirkev pred útokmi boľševikov, slobodomurárov i židov, ktorí získali v Poľsku Józefa Becka veľmi silné postavenie a netajili sa svojím odporom voči katolíckej Cirkvi.

Jeho veľkým duchovným teologickým dielom bolo sformovanie hnutia Rytierstva Nepoškvrnenej. Pod jeho charizmatickým vedením sa počet členov hnutia utešene rozrastal a čoskoro malo hnutie niekoľko tisíc členov. V rokoch 1930 – 1936 pôsobil sv. Maximilián Maria Kolbe v Japonsku. Na japonských ostrovoch žilo najväčšie množstvo katolíkov v mestách Nagasaki a Hirošima.

V roku 1945 Američania (podľa niektorých tvrdení) z dôvodu satanskej nenávisti voči katolicizmu tieto mestá vymazali z povrchu Japonska. V mestách sa nenachádzal významnejší vojenský priemysel a obe mestá neboli ani významnými železničnými uzlami. Zo strany amerických slobodomurárov išlo o cielený a logicky nevysvetliteľný útok voči centrám japonského katolicizmu.

Vráťme sa však k sv. Maximiliánovi Kolbemu. Ten sa v Japonsku čoskoro naučil prekvapivo dobre po japonsky a vydával tu japonskú verziu časopisu Rytier Nepoškvrnenej. Vďaka svätcovi sa úspešne rozvíjal aj františkánsky kláštor v Nagasaki, jeho rozvoj zbrzdili Američania zhodením atómovej bomby 9. augusta 1945.

Rytierstvo Nepoškvrnenej

Rytierstvo Nepoškvrnenej (lat. Militia Immaculatae, skratka MI) je medzinárodné katolícke evanjelizačné hnutie, ktoré sv. Maximilián Mária Kolbe založil v roku 1917. Členmi tohto združenia sa mohli stať všetci katolíci, zasvätení službe Bohu skrze Nepoškvrnenú Pannu Máriu.

Dôvod, prečo založil sv. Maximilián Mária Kolbe toto hnutie súvisel s tým, že v roku 1917 sa stal svedkom antiklerikálnej slobodomurárskej demonštrácie. Slobodomurári pochodovali ulicami Ríma a niesli transparenty s proticirkevnými heslami a blasfemickými útokmi voči Ježišovi Kristovi. Sv. Maximiliána Kolbeho ich antikatolícka nenávisť hlboko zasiahla a rozhodol sa založiť hnutie, ktorého hlavným cieľom by bol boj so zlom a slobodomurárstvom – pomocou modlitby a obnovy katolíckej morálky a viery.

16. októbra 1917 sv. Maximilián Kolbe spoločne so siedmimi spolubratmi založil Rytierstvo Nepoškvrnenej v rímskom minoritskom seminári. Spolu vypracovali stanovy a čoskoro začali pôsobiť medzi veriacimi. Milostivý Boh ich dielo požehnal a čoskoro sa členmi Rytierstva Nepoškvrnenej stali stovky a neskôr tisícky veriacich katolíkov.

V roku 1919 pápež Benedikt XV. udelil Rytierstvu Nepoškvrnenej písomné požehnanie a v roku 1920 existovalo hnutie už ako právnický subjekt. Rytierstvo Nepoškvrnenej sa šírilo najmä v Poľsku, Rumunsku a Taliansku. Dnes sa centrum Rytierstva Nepoškvrnenej nachádza v Ríme.

Rád by som upozornil na skutočnosť, že súčasné a moderné vedenie Rytierstva Nepoškvrnenej, v čele ktorého stojí prezidentka Angela Moraisová je tolerantné a viac menej sa dištancuje od kontroverzných vyjadrení sv. Maximiliána Kolbeho na adresu slobodomurárov a židov z minulosti. Tradičné krídlo Rytierstva Nepoškvrnenej, hrdo sa hlásiace k celému duchovnému odkazu sv. Maximiliána Kolbeho však existuje dodnes v Poľsku.

V čase, keď sv. Maximilián Mária Kolbe hnutie založil a šíril úctu k Zázračnej medaile, modlili sa za obrátenie hriešnikov, pohanov i nepriateľov Cirkvi. Veľmi im záležalo tiež na duchovnom obrátení slobodomurárov a odstránení zla, ktoré slobodomurári voči Cirkvi cítili a dodnes cítia.

Sv. Maximilián Mária Kolbe a slobodomurári

Sv. Maximilián Mária Kolbe považoval slobodomurárov za najväčších nepriateľov Cirkvi. Slobodomurári podľa jeho slov stáli aj za vznikom Sovietskeho Ruska, ktoré nenávidelo katolícku a pravoslávnu Cirkev rovnako ako slobodomurári na Západe.

Keď sv. Maximilián Maria Kolbe zakladal Rytierstvo Nepoškvrnenej, mal predstavu, že sa mu podarí vybudovať organizáciu, ktorá poskytne katolíckym apologétom informácie a praktické možnosti obrany voči slobodomurárstvu. Rytierstvo Nepoškvrnenej bolo v jeho predstavách vojskom Najsvätejšej Panny Márie, ktoré bojuje nebeskými zbraňami – modlitbou, pokáním a pôstom.

Sv. Maximilián Mária Kolbe v kritike slobodomurárov poukazoval na neprijateľnosť filozoficko-etického naturalizmu, ktorým otrávili slobodomurári celé generácie. Sionizmus považoval za vrchol slobodomurárstva, vysvetľoval symboliku orfického hada ako tajného inšpirátora slobodomurárstva. Slobodomurárov, a to nielen vysokého zasvätenia, považoval za služobníkov Lucifera.

Rytierstvo Nepoškvrnenej malo podľa svätého Maximiliána Kolbeho bojovať voči slobodomurárom kresťanskou láskou, mali sa modliť za ich návrat do lona katolíckej Cirkvi, viesť s nimi dialóg. Zároveň členovia Rytierstva Nepoškvrnenej konali osvetu voči slobodomurárstvu, pričom veriacich vystríhali pred nezlučiteľnosťou medzi katolicizmom a relativistickým slobodomurárskym doktrinálnym učením.

Odboj proti nemeckým nacistom a smrť svätca

Po útoku Nemcov na Poľsko sa takmer okamžite zapojil sv. Maximilián Mária Kolbe do ilegálnej práce, aj spolu s mnohými spolubratmi. Pomáhali nielen poľskému odboju, ale tiež židom na úteku, ktorých Gestapo prenasledovalo. Poľskí mnísi sa, mimochodom, ukázali byť aj celkom dobrými falšovateľmi dokladov nemeckej okupačnej správy.

19. septembra 1939 bol sv. Maximilián Kolbe zatknutý Gestapom po prvýkrát. Nemci ho síce krátko po zatknutí prepustili, agenti nemeckej tajnej polície však sv. Maximiliána Kolbeho ďalej sledovali a čoskoro ho zatkli po druhýkrát – vo februári 1941. Tentoraz ho už poslali do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. Tu zomrel, keď dobrovoľne ponúkol svoj život výmenou za život Františka Gajowniczka, otca početnej rodiny. Nacistickému dôstojníkovi presvedčivo argumentoval, že Gajowniczek je silný a bude prospešnejší pre nemecké táborové hospodárstvo ako on, chorý na tuberkulózu a s veľkými zdravotnými problémami.

Nemci zavreli sv. Maximiliána Kolbeho do komory spolu s ďalším väzňami a odsúdili ich na trest smrti vyhladovaním, bez poskytnutia jedla i vody. Sv. Maximilián Mária Kolbe dodával poľským katolíckym väzňom odvahu a pripravoval ich na smrť. Všetci sa vyspovedali a postupne umierali. Paradoxne, sv. Maximilián Mária Kolbe, aj napriek svojej tuberkulóze a chatrnému zdraviu vydržal v cele smrti najdlhšie. Ešte dva týždne po uväznení – bez stravy a tekutín – bol nažive, preto mu nacistickí dozorcovia strekli do žily injekciu fenolu.

Väzni, ktorí videli popravu sv. Maximiliána Kolbeho fenolovou injekciou potvrdili, že mal šťastný úsmev na tvári, pretože vedel, že sa vráti do náručia Najsvätejšej Panny Márie. Nacisti jeho pozostatky (bez toho, aby si to uvedomili), spálili 15. augusta 1941, na Slávnosť Nanebovzatia Panny Márie. Nádherná smrť.

Beatifikácia sv. Maximiliána Máriu Kolbeho sa uskutočnila v roku 1971 a kanonizácia v roku 1982. Keďže sv. Maximilián Mária Kolbe odmietal slobodomurárov a staval sa kriticky k židom, ktorí útočili na katolícku vieru, nastali v procese jeho beatifikácie a kanonizácie určité problémy. Oponenti jeho svätorečenia tvrdili, že nebol zabitý z nenávisti k viere, pretože nacistom bolo jedno či je alebo nie je kňazom. Nakoniec sa však proces kanonizácie podaril a Maximilián Mária Kolbe je uctievaný aj ako mučeník.

Ako bolo povedané vyššie, Maximilián Mária Kolbe sa vyjadroval kriticky voči židom – poukazoval na ich nenávistný postoj voči kresťanstvu, sympatie ku komunizmu a rovnako odmietal slobodomurárske aktivity nenávistné voči katolíckej Cirkvi. To mu však nebránilo v čase prenasledovania židov v Poľsku nacistami pomáhať židovským utečencom, ktorým hrozila smrť. Tí, ktorí presadzovali jeho kanonizáciu uviedli, že aj keď bol jeho postoj k antiklerikálnym židom odmietavý, odčinil tento postoj svojou pomocou ukrývajúcim sa židom – za túto pomoc bol uväznený v koncentračnom tábore, kde nakoniec zahynul.

Sv. Mária Faustína Kowalská

Ďalšou sväticou, ktorá celý svoj život zasvätila šíreniu úcty k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu bola sv. Mária Faustína Kowalská, poľská rehoľníčka a mystička, členka Kongregácie sestier Matky Božieho Milosrdenstva, ktorú kanonizovali v roku 2000. Dnes je sv. Mária Faustína Kowalská na celom svete známa ako apoštolka Božieho Milosrdenstva a jej dielo (Denníček) sa stalo duchovným žriedlom všetkých katolíkov, ktorí si ctia Najsvätejšie Srdce Ježišovo.

Mária Faustína Kowalská sa narodila v roku 1905 v blízkosti mesta Lodž do bohabojnej rodiny a bola tretím z desiatich deti. Rodičia Stanislav a Marianna boli chudobní, v rodine však vládla katolícka láska a úcta. Otec pracoval ako tesár, matka sa starala o deti a domácnosť.

Sv. Mária Faustína Kowalská vo svojich spomienkach písala aj o materiálnej biede, ktorá vládla v ich rodine. Do školy chodila len tri roky, musela pomáhať matke so súrodencami i pri poľnohospodárskych prácach. Bieda v rodine bola tak veľká, že bolo obdobie, kedy kvôli šatám v katastrofálnom stave, nemohla ísť Mária Faustina Kowalská nielen do školy, ale ani na slávenie svätej omše.

Od detstva bola nesmierne zbožná a doma sa usilovne modlila nielen za všetkých členov rodiny, ale i za duše v Očistci. Už približne od desiatich rokov cítila povolanie pre rehoľný život, ktoré sa jej hlboko vrylo do srdca; rodičia však boli proti tomu, aby perspektívne v budúcnosti vstúpila do kláštora. Poslúchla rodičov a snažila sa zaradiť do svetského života, čo ju však najmä v mladosti nesmierne trýznilo a trápilo. Tí, ktorí poznajú životný príbeh sv. Márie Faustíny Kowalskej vedia, že mala neustále videnia Krista, ktoré sa jej nedarilo prehlušiť.

Ako uviedla vo svojich spomienkach, raz počas tanečnej zábavy, na ktorú išla, pretože sa snažila zaradiť do profánneho sveta, sa jej zjavil Náš Pán Ježiš Kristus, ktorý si ju vyvolil, aby cez jej osobu šíril úctu k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Pán Ježiš sa na ňu so smútkom pozrel a povedal jej: „Ako dlho ma budeš ešte klamať a trápiť?“ Od toho okamihu prestala vo svojom živote hľadať kompromis a poslúchať rodičov, celá sa oddala a zasvätila Kristovi.

Odišla z rodného mesta do Varšavy a hľadala kláštor, do ktorého by ju prijali. 1. augusta 1925 ju nakoniec prijali ako postulantku do kláštora Kongregácie sestier Matky Božieho Milosrdenstva v Žitnej ulici. Vo svojom denníčku uviedla:

„Pripadalo mi to, ako keby som vstúpila do raja. Zo srdca mi neprestávala prýštiť ďakovná modlitba.“

Neskôr ju sestry z Varšavy poslali do Krakova, kde 30. apríla 1926 zložila prvý sľub a v roku 1930, po piatich rokoch aj večné rehoľné sľuby čistoty, chudoby a poslušnosti. Práve tu v Krakove prijala meno Mária Faustína.

Ako rehoľná sestra pôsobila v Krakove, Plocku a litovskom Vilniuse; kvôli slabému vzdelaniu pracovala v kuchyni, na záhrade alebo ako vrátnička kláštora. Svoje povinnosti si plnila s veľkou odovzdanosťou, láskou, bohabojnosťou a trpezlivosťou. Bola prvá v modlitbe a pokore. Jej charakteristickým znakom bola prirodzená, sústredená a mlčanlivá povaha, bola plná lásky k blížnemu, priateľská a dobroprajná.

Celý svoj život sa usilovala prehĺbiť svoje mystické zjednotenie s Bohom a plne prijala Boží plán záchrany ľudských duší.

„Milovaný Ježišu, ty vieš ako veľmi som túžila od detstva milovať Ťa nevýslovnou láskou a aspoň drobným spôsobom sa podieľať na Tvojom diele záchrany a spásy ľudských duší.“

Sv. Mária Faustína Kowalská si ukladala počas celého svojho života v kláštore vysiľujúce povinnosti a prísne pôsty, čo natoľko oslabilo jej organizmus, že čoskoro ochorela na tuberkulózu. Všetky svoje bolesti a zdravotné problémy i svoj život obetovala za hriešnikov.

Páter Josef Orchowski vydal o sestre sv. Márii Faustíne Kowalskej toto svedectvo:

„Kristus udelil sestre Faustíne mnoho milostí a mystických zážitkov. Vyvolil si ju aj preto, aby jej prostredníctvom odovzdal svetu posolstvo o Božom Milosrdenstve. V Starom zákone posielal Boh k Židom prorokov s hromobitím, v 20. storočí skrze svätú Máriu Faustínu Kowalskú poslal posolstvo svojho Milosrdenstva. Náš Pán Ježiš Kristus skrze svätú Máriu Faustínu Kowalsku nevďačné ľudstvo informoval, že ho nechce trestať, ale vyliečiť a pritisnúť na svoje Milosrdné Srdce.“

Duchovne zrelá a mysticky prepojená s Bohom sv. Mária Faustína Kowalská posledné roky svojho života nesmierne trpela bolesťami a fyzicky bola veľmi vyčerpaná. Zomrela v povesti svätosti 5. októbra 1938 vo veku 33 rokov. V Kongregácii sestier Matky Božieho Milosrdenstva prežila 13 rokov.

V roku 1966 jej ostatky preniesli do kláštornej kaplnky svätyne Božieho Milosrdenstva v Krakove a až do procesu beatifikácie odpočívali v pôvodnej rakve. Po beatifikácii a kanonizácii boli jej ostatky uložené na oltári v sarkofágu pod slávnym obrazom Milosrdného Ježiša s nápisom „Ježišu, dôverujem Ti“, ktorý namaľoval Eugen Kazimirowski. Relikviár bol odhalený v deň beatifikácie rehoľníčky 18. apríla 1993.

Duchovný odkaz, ktorý skrze svätú Máriu Faustínu Kowalskú poslal Náš Pán Ježiš Kristus ľudstvu, možno zhrnúť do nasledujúcich bodov:

– je potrebné hlásať pravdy viery zjavené vo Svätom písme o milosrdnej láske Boha ku každému, i tomu najväčšiemu hriešnikovi;

– hnutie apoštolov Božieho Milosrdenstva má za cieľ vyprosiť svetu Božie milosrdenstvo;

– apoštoli Božieho Milosrdenstva sa majú usilovať o kresťanskú dokonalosť v duchu Evanjelia, majú ako deti dôverovať Bohu a s láskou pristupovať k blížnym;

– apoštoli Božieho Milosrdenstva majú praktizovať nové spôsoby Božej úcty a plniť Kristov príkaz: „Posielam Ťa celému ľudstvu so svojím milosrdenstvom. Nechcem zranené ľudstvo trestať, ale túžim ho vyliečiť a privinúť na svoje milosrdné Srdce. Si sekretárkou môjho milosrdenstva, vyvolil som si ťa pre tento úrad a chcem, aby cez teba poznali duše moje veľké milosrdenstvo a dôverovali môjmu milosrdenstvu“;

– spôsoby šírenia úcty k Božiemu Milosrdenstvu spočívajú v uctievaní Obrazu Božieho Milosrdenstva s nápisom „Ježišu, dôverujem Ti“, slávení Sviatku Božieho Milosrdenstva na Prvú nedeľu po Veľkej Noci, v Korunke k Božiemu milosrdenstvu a modlitbe v hodine milosrdenstva.

Proces beatifikácie sestry Márie Faustíny Kowalskej sa začal v roku 1968, v roku 1993 sv. Máriu Faustínu Kowalskú pápež sv. Ján Pavol II. beatifikoval a 30. apríla 2000 bola, v nedeľu Božieho Milosrdenstva, na námestí Svätého Petra v Ríme kanonizovaná.

Obraz Božieho Milosrdenstva

Pôvodný obraz Božieho Milosrdenstva namaľoval v roku 1934 maliar Eugen Kazimirowski podľa pokynov sv. Márie Faustíny Kowalskej. Dnes je kult Božieho Milosrdenstva nerozlučne a symbolicky spojený s obrazom Spasiteľa „Ježišu, dôverujem Ti“.

Obraz vznikol v litovskom Vilniuse, na obraze je zobrazený Náš Pán Ježiš Kristus so zdvihnutou žehnajúcou pravicou, ľavú ruku má Spasiteľ položenú na svojej hrudi, z ktorej vystreľujú dva lúče. Svetlý lúč symbolizuje vodu, ktorá ospravodlivuje duše, červený lúč predstavuje Kristovu Krv, ktorá je životom duší a ktorá sa vyliala za nás hriešnikov.

Traduje sa, že keď maliar Eugen Kazimirowski svoj obraz dokončil a ukázal ho sestre Márii Faustíne Kowalskej, tá bola sklamaná a rozplakala sa, pretože Náš Pán Ježiš Kristus nebol taký, akým ho vo svojich víziách videla. Kto však bude tento obraz uctievať, môže sa spoľahnúť na Kristov prísľub:

„Sľubujem, že duša, ktorá uctieva tento obraz nezahynie. Sľubujem jej víťazstvo nad nepriateľom na tejto Zemi a najmä v hodine smrti. Ja sám budem takúto dušu brániť ako svoju Slávu.“

Korunka k Božiemu Milosrdenstvu

Veľké zasľúbenia obdržala sestra Faustína aj pre tých, ktorí sa budú modliť dnes všeobecne známu Korunku k Božiemu Milosrdenstvu (ja sa ju modlievam vo štvrtok, namiesto ruženca svetla, ktorý narúša tradičnú stredovekú koncepciu ruženca, založenú na Tajomstvách a 150 Zdravasoch).

Náš Pán Ježiš Kristus doslovne uviedol:

„Ktokoľvek sa bude modliť túto modlitbu, spozná Božie milosrdenstvo v hodine svojej smrti. Kňazi budú podávať Korunku k Božiemu milosrdenstvu hriešnikom ako poslednú záchranu. Duše, ktoré sa túto korunku budú modliť, získajú moje milosrdenstvo v živote, ale zvlášť v hodine svojejsmrti.“

Korunka k Božiemu Milosrdenstvu: https://www.milosrdenstvo.sk/korunka-bozieho-milosrdenstva/

Sviatok a hodina Božieho Milosrdenstva

Náš Pán Ježiš Kristus svätej Márii Faustíne Kowalskej predstavil ešte ďalšie dva nosné piliere svojho kultu Božieho Milosrdenstva. Ide o sviatok Božieho Milosrdenstva, o ktorom Náš Pán Ježiš Kristus doslova uviedol:

„V tento deň sú otvorené poklady môjho milosrdenstva, vylievam more milostí na duše, ktoré sa priblížia k prameňu Môjho milosrdenstva.“

Sviatok Božieho Milosrdenstva zaviedol pápež sv. Ján Pavol II. pre celú Cirkev. Pri svätorečení sestry Faustíny Svätý Otec Ján Pavol II. uviedol:

„Naveky chcem spievať o Pánovom milosrdenstve (Ž 89,2). Aj my, putujúca Cirkev pripájame svoje hlasy k hlasu Najsvätejšej Panny Márie, Matky Milosrdenstva a k hlasu svätej Márie Faustíny Kowalskej, ktorá v nebeskom Jeruzaleme ospevuje a chváli spolu so všetkými Božími svätými a dietkami Božie Milosrdenstvo. Svätá Faustína, ktorá si Božím darom pre naše časy a darom poslaným Zemi a celej Cirkvi, vypros nám, aby sme pochopili hĺbku Božieho Milosrdenstva. Pomáhaj nám, aby sme Božie Milosrdenstvo prežívali a podávali o ňom svedectvo uprostred ľudí.“

Hodina Božieho Milosrdenstva

Rok pred svojou smrťou obdržala svätá sestra Mária Faustína Kowalská od Nášho Pána Ježiša Krista zvláštnu úlohu – šíriť úctu k Hodine jeho smrti, Hodine Božieho Milosrdenstva. Modlitba sa má konať o tretej hodine popoludní. Podľa slov Nášho Pána Ježiša Krista v túto hodinu je možné vyprosiť všetko pre seba a svojich blízkych. Táto hodina sa stáva milosťou pre celý svet. Kristovo milosrdenstvo zvíťazilo nad spravodlivosťou. https://www.kmbm.cz/wp-content/uploads/2018/11/hodina_milosrdenstva_milosrdenstvo.pdf
(Pokračovanie)

***

predchádzajúce časti:
Oslava a úcta k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu v Cirkvi
Oslava a úcta k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu v Cirkvi (Druhá časť)
Oslava a úcta k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu v Cirkvi (Tretia časť)
Oslava a úcta k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu v Cirkvi (Štvrtá časť)
Oslava a úcta k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu v Cirkvi (Piata časť)
Oslava a úcta k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu v Cirkvi (Šiesta časť)
Oslava a úcta k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu v Cirkvi (Siedma časť)
Oslava a úcta k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu v Cirkvi (Ôsma časť)
Oslava a úcta k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu v Cirkvi (Deviata časť)
Oslava a úcta k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu v Cirkvi (Desiata časť)

***

Titulný ilustračný obrázok, Najsvätejšie Srdce Ježišovo v strede okennej ružice vo farnosti Nepoškvrneného počatia v São Paulo, Brazília, zdroj: wikimedia commons

***

Staňte sa členom Fatimského Apoštolátu!

Dostanete od nás ako časopis Spojenectvo s Máriou ako dar.

Členovia Fatimského Apoštolátu (FA) však okrem dvojmesačníka dostávajú tiež rôzne sväteniny – medailóny, brožúrky, plakety a podobne. A navyše – za členov FA sú odslúžené sv. omše a tiež sa zvlášť za nich a za nimi spísané úmysly modlia Služobnice Ducha Svätého počas celonočných adorácií, konaných v kláštore každú druhú noc.

Členstvo vo Fatimskom Apoštoláte je dobrovoľné, fatimský apoštol ho potvrdzuje svojím súhlasom a zasielaním pravidelného príspevku vo forme milodaru. Rovnako tak sa však môže fatimský apoštol kedykoľvek rozhodnúť zrušiť svoje členstvo, čo oznámi buď písomne alebo telefonicky.

Pridajte sa teda k našim pravidelným podporovateľom a staňte členmi Fatimského Apoštolátu – prihlásiť sa môžete na tel. čísle 02/222 00 777.

Svojím členstvom vo Fatimskom Apoštoláte tým najlepším spôsobom podporíte v týchto neľahkých časoch fungovanie Nadácie Slovakia Christiana, ako aj portálu Christianitas.sk a ich neúnavnú snahu o zachovanie nemenného učenia Cirkvi.

Ďakujeme!

PDF (formát pre tlač)