Odovzdali sme petíciu za zastavenie škandalózneho predstavenia SND dehonestujúceho Nášho Pána Ježiša Krista

2. marca 2024   Krátke správy

Včera, 1. marca 2024, členovia Nadácie Slovakia Christiana a portálu Christianitas.sk osobne odovzdali pracovníkovi Ministerstva kultúry SR na Námestí SNP v Bratislave petíciu s 8 060 platnými podpismi, namierenú proti škandalóznemu predstaveniu SND s názvom „Ježiš z Montrealu“, ktoré úplne otvorene dehonestuje Nášho Pána Ježiša Krista.

Na ministerstve boli naši kolegovia srdečne prijatí a bolo im prisľúbené, že akonáhle to bude možné, náš dokument obsahujúci text petície aj spolu s podpismi pristane na stole pani ministerky Martiny Šimkovičovej. Pani ministerka má teraz 30 dní na reakciu. Pred pracovníkom ministerstva sme vyjadrili nádej, že blasfemická hra bude čo najrýchlejšie stiahnutá, pretože uráža cítenie mnohých veriacich kresťanov a občanov SR.

Boj Nadácie Slovakia Christiana s blasfemickou hrou SND

Naša nadácia sa postavila voči tomuto paškvilu už 8. februára 2024, kedy sa objavila po prvýkrát informácia o divadelnom predstavení, poburujúcom kresťanov práve počas Pôstneho obdobia pred Veľkou nocou a okamžite začala so zbieraním podpisov, aby sa toto doslova nechutné predstavenie v SND zastavilo. Denník SME už v prvopočiatku vyjadril svoju blasfemickú radosť titulkom: „Ježiša pri ukrižovaní zabalia do fólie ako mäso“.

Len pripomíname text našej petície, ktorú mnohí z našich čitateľov podpísali:

„Vážená pani ministerka kultúry, Martina Šimkovičová,

nová divadelná hra Slovenského národného divadla (SND) s názvom „Ježiš z Montrealu“ predstaví v období Veľkej noci rúhavú inscenáciu umučenia Ježiša Krista, ktorá sa „odohráva“ pred katedrálou v Montreale. Postavy známe z Ježišových pašií sú v inscenácii škandalózne nahradené ľuďmi pracujúcimi v pornografickom priemysle a ďalšími kreatúrami s podivným pozadím.

Divadelná hra „Ježiš z Montrealu“ má byť hraná v novej budove SND v rozmedzí mesiacov február až apríl – teda práve v období Veľkého pôstu a sviatkov Veľkej noci, čo sú najväčšie kresťanské sviatky. Uvedená divadelná hra, ako vyplýva zo spomenutého, je jasným a neskrývaným pokusom o drzý výsmech slovenským kresťanom zo strany inštitúcie, ktorá je platená aj z ich daní!

Rúhavý podtón predstavenia koniec-koncov priznáva aj samotné Slovenské národné divadlo, keď na internetovej stránke k divadelnej hre uvádza slová, že sa „nová inscenácia nestretne u cirkevných predstaviteľov práve s nadšením…“ Má to byť síce odkaz na hraných cirkevných predstaviteľov z Montrealu, avšak z citovaných slov je zrejmá taktiež snaha o pobúrenie skutočných slovenských cirkevných predstaviteľov a veriacich.

Vážená pani ministerka, pred niekoľkými týždňami ste uviedli: „Každý projekt, ktorý chce od štátu podporu, musí mať jasnú víziu, čo chce dať obyvateľom Slovenska, aký je jeho účel a prínos pre celú spoločnosť.“ Škandalózne divadelné predstavenie SND s názvom „Ježiš z Montrealu“ nielenže nemá pre našu spoločnosť žiadny zmysluplný prínos, ale skôr naopak, otvorene sa vysmieva z náboženského cítenia väčšiny obyvateľstva Slovenska. Ku kresťanstvu sa v našej krajine podľa sčítania obyvateľstva z roku 2021 hlási takmer 70 % osôb.

Požadujeme preto okamžité zrušenie tohto poburujúceho divadelného predstavenia, ktoré spoločnosť neupokojuje, ale naopak, naďalej rozdúchava už aj tak dosť vybičované vášne v našom štáte.“

Niekoľko hodín po spustení petície, keď raketovo stúpal počet podpisov, ozvali sa našej nadácii priamo zo SND. „Chceli viesť dialóg, spoločne sa stretnúť a dospieť ku konsenzu.“ Tento ich návrh sme slušne, ale rázne odmietli.

Blasfemického predstavenia sa zastali napríklad na Postoji, kde sa zaujímavo vyjadrila redaktorka Eva Čobejová: „Niekomu sa páči, že je tam evanjeliový príbeh a že sa deklamuje veľa viet z Biblie, nie je to ani vulgárne, a dokonca sa tu odhaľuje veľa zo skazenosti dnešného sveta. Aj príbeh je pekný, veľmi dojímavý aj poučný.“ A Eva Čobejová pokračuje: „Iný sa teší z toho, že vidíme civilného Ježiša, ktorý nemá nič spoločné s cirkvou, je to vlastne neveriaci človek, ktorého oslovil Ježišov príbeh. Cirkev sa však postaví proti nemu, ale my diváci rýchlo máme pochopiť, že práve tento herec je autentický novodobý spasiteľ, hoci nie je syn Boží.“ (?!)

Pána Ježiša v tejto hre prezentovali v troch blasfemických podobách:

1. „Ježiša pri ukrižovaní zabalia do fólie ako mäso,“ vystatoval sa denník SME.

2. Ježiš má na hlave tŕňovú korunu z vianočných svetielok a Kristus je potetovaný ako narkoman.

3. S Ježišovým telom zabaleným vo fólii blasfemicky zaobchádzajú.

Pseudoumelecké stvárnenie Kristovho umučenia v SND vnímame ako satanistickú desakralizáciu Kristovho Tela, rovnako ako ľudia, ktorí našu petíciu podpísali.

Dňa 14. februára 2024 podporila našu petíciu aj pani Michala Ganovská z „TV veci verejné“, ktorá sa postavila tiež proti poburujúcemu predstaveniu SND, ako aj účelovým vyhláseniam mnohých progresívnych a liberálnych kresťanov, ktorí našu petíciu vnímali negatívne a divadelná hra sa im údajne páčila. Za podporu pani Michale Ganovskej ešte raz srdečne ďakujeme.

Pri svojej podpore našej petícii pani redaktorka Ganovská napísala, že hru vníma tiež ako urážlivú voči kresťanom, podľa nej je hra prejavom tichej a zákernej likvidácie slovenských kresťanských hodnôt. Ak sa môžu deti na školách učiť o mnohých pohlaviach či homosexuálnych pároch a keď sa niekto ozve proti, okamžite je označený za homofóba, tak sa musí bojovať aj proti urážaniu kresťanstva. Keď sa proti týmto zlám neozveme, vlastne ukážeme, že s nimi ticho súhlasíme:

„No nie, nebudeme ticho, pretože tu sa nejedná o jednu hru v SND, ale ide o toto: pustime jednu hru v SND, nič sa nebude diať, pustíme ďalšie a potom ďalšie a ďalšie.“

Pani Michala Ganovská dokonca poradila osadenstvu SND, aby si urobilo výlet do Kábulu a skúsilo tam prezentovať víziu svojej hry, kde by však namiesto Ježiša bol Mohamed. Živí by z Kábulu určite neodišli. Voči moslimom sa odvaha u slniečkárov stráca, kopnúť si do mierumilovného kresťana však slniečkárom žiadne ťažkosti nespôsobuje.

Pani Ganovská pokračuje:

„Takže ja by som chcela aj týmto podporiť iniciatívu spravodajského portálu Christianitas, ktorý sa zasadil za to, že vytvoril petíciu proti tejto hre a apelujem aj na ostatných občanov: pochopme, že tu nejde o jednu hru. Tu ide o to, čo chcú urobiť s kultúrou Slovenska. Keď my neurobíme nič, týchto hier bude viac.“

Blogerka, ktorá má na facebooku 45-tisíc sledovateľov, je toho názoru, že zúrivý útok na kresťanstvo zo strany liberálnych klík neskončí divadelnými hrami:

„Budú zosmiešňovať kresťanstvo celkovo ďalej a ďalej a ďalej… oni sa nezastavia.“

Slniečkári, liberáli a modernisti pokračovali vo svojich prejavoch s cieľom vylepšiť obraz blasfemickej divadelnej hry aj ďalej. Dňa 21. februára 2024 dramaturg Slovenského národného divadla Daniel Majling uviedol pre hlásnu trúbu liberálnych katolíkov, že režisérom blasfemickej hry je mladší brat rektora Kolégia Antona Neuwirtha:

„Začnem genézou inscenácie. Na začiatku celého procesu som sa opýtal režiséra Jána Luterána, akú tému chce robiť. Povedal, že nejakú duchovnú, ktorá sa zaoberá náboženstvom, vierou. Má k tomu blízko. Koniec koncov jeho starší brat je Martin Luterán, šéf Kolégia Antona Neuwirtha. Ani ja od toho nemám ďaleko. Som evanjelik.“

Kolégium Antona Neuwirtha založil spomenutý Martin Luterán v roku 2009. Na jeho otvorení bol prítomný arcibiskup Zvolenský, europoslankyňa Záborská a jeho sídlom je kaštieľ v Ivanke pri Dunaji, ktorý patrí rádu jezuitov. Kolégium sa už od svojich začiatkov prezentovalo ako semenisko budúcich konzervatívnych a kresťanských politikov a osobností. Podľa portálu Refresher kolégium vychováva „konzervatívnu elitu“. Jej azda najznámejším absolventom je, mimochodom, bývalý podpredseda NR SR Juraj Šeliga – ten hlasoval za registrované partnerstvá a označil ich za „konzervatívnu hodnotu“ (viac v našom staršom článku: https://christianitas.sk/ juraj-seliga-a-registrovane-partnerstva-ako-konzervativna-hodnota-je-to-uz-dno-tzv-slovenskeho-konzervativizmu/).

Sám Majling ďalej priznáva, že o filme „Ježiš z Montrealu“ prvýkrát počul od známeho kňaza Tomáša Halíka, ktorého modernistické postoje sú už legendárne. Slovenská divadelná hra je podľa dramaturga SND spracovaná „v duchu Rudolfa Bultmanna a jeho liberálnej teológie. Demýtizuje Ježiša Krista. Všetko nadprirodzené a zázračné odsunie bokom ako rozumovo neprijateľné. Zaoberá sa Ježišom len ako človekom, Synom človeka…“ Okrem iného sa doznáva: „Keď idem do katolíckeho kostola, mám so sebou pomyselné vedierko s vápnom. Viete, ako sme všetko zatierali. Niekde je na mňa tých vecí – anjelov, chrličov, sôch, obrazov, kadidla, hudby, fresiek, reliéfov – skrátka priveľa. Nechal by som len oltárny obraz na premýšľanie.“

Chvalabohu, že existujú odborníci z radov umenovedcov, historikov či architektov, ktorí takýto umelecký idiotizmus, aký prezentoval Majling nikdy nedopustia, takže nikto nebude stredoveké, renesančné či barokové pamiatky na Slovensku zatierať a likvidovať len preto, že sa mu páčia holé biele steny ako v blázinci či vo väzení.

V tejto situácii je pre nás smutné, že dlhoročný moderátor TV Lux Pavol Danko sa hry zastal a text našej petície označil ako manipulatívny a dielo SND považuje za pozitívum, hoci zároveň uznáva, že „niektoré momenty“ môžu byť pre veriaceho človeka „poburujúce“ – priznáva, že Ježiš je v hre „nahý“ a namiesto kríža „zavesený v akomsi plastovom obale“. Súčasne s jeho pre nás nepochopiteľným postojom možno konštatovať, že kresťanské spoločenstvá sú voči tomuto predstaveniu prekvapivo potichu.

K blasfemickému predstaveniu sa vyjadril aj dlhoročný a známy divadelný scénograf a kresťan Peter Janků:

„Toho, čoho sa v profanácii Ježiša a jeho príbehu dopustili inscenátori SND je za čiarou…, nie som jediný z môjho okolia, ktorí odišli z predstavenia, pohoršený, a to mám za sebou vyše stovku profesionálnych realizácií, vrátane tých v SND… Hra obsahuje projektovaný rozrastrovaný obraz porna nad miestom s posvätnými krížmi a obrazom Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. A takýchto obrazových konfliktov je tam až až… inscenátori akoby chceli nazbierať všetky proticirkevné klišé (kňaz spávajúci s herečkou, ktorý spochybňuje, či vôbec verí a pod.). V kontexte toho, kde sa v SND dramaturgicky pohybuje a čo ponúka, táto inscenácia nie je príspevkom k evanjelizácii, ani priestorom polemiky medzi profánnym a posvätným, ako sa o to možno snažil pôvodný film Ježiš z Montrealu, ale, žiaľ, často exhibícia ateizmu a proticirkevných atakov.“

Dostalo sa nám do redakcie tiež svedectvo jedného muža, ktorý sa nachádzal v Kanade práve v čase, keď v kinách premietali film „Ježiš z Montrealu“. Dotyčný videl pred kinom stať kňaza držiaceho v rukách veľkú monštranciu s Eucharistiou na znak odprosovania za také neuveriteľné Bohorúhačstvo. Možno by sa história mala opakovať – u nás na Slovensku, pred novou budovou SND…

BK, MG

Sprievodný ilustračný obrazový materiál, zdroj – archív Christianitas.sk / Anton Kulan

PDF (formát pre tlač)