O vtelení Syna Božieho

18. mája 2025   Cirkev

„Čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého.“ (Mt 1,20)

V jednej starej knihe som čítal, ako sa raz istý kráľ so svojimi synmi v jednom veľkom lese prechádzal, i našli tam v jednej hlbokej priepasti istého úbohého muža horko nariekať. Na ich súcitné dopytovanie, čo sa mu stalo, ten úbožiak s veľkým žiaľom odpovedal, že všetkým jeho majetkom bol ten drahokam, ktorý mu do tej priepasti spadol, bez neho nežiada si ani žiť, ak sa k nemu nedostane nejakým podivným spôsobom; radšej sa zmárni, skočí za ním do priepasti.

Starý kráľ pokarhal zúfalého muža, že takýmto vražedným úmyslom chce zavŕšiť svoju nepozornosť. Potom rozkázal kráľovičovi, aby vyniesol z hlbočiny ten drahokam. Kráľovič poslúchol svojho otca. Vyzliekol si svoje kráľovské rúcho, miesto neho vzal na seba surový, chatrný odev toho úbožiaka, potom sa smelo púšťal dolu skaliskami priepasti a šťastlivo našiel i vyniesol drahokam nahor.

Adam, náš praotec, bol tým nepozorným človekom, ktorý do pekelnej priepasti uvrhol svoj jediný drahocenný poklad, svoju nesmrteľnú dušu. Horko nariekajúceho Adama potešil kráľ nebeský, poslal svojho jednorodeného Syna, aby nesmrteľnú dušu človeka vyslobodil z pekelnej priepasti. Preto Syn Boží zložil svoje kráľovské rúcha, vzal na seba chatrný odev nášho smrteľného tela, zostúpil z Neba na zem a narodil sa z pozemskej matky.

Toto hlboké sväté tajomstvo, vtelenie nášho Pána znázorňuje sviatok Zvestovania Panny Márie. Milosrdenstvo Boha, dobrotu Ježiša, Božie materstvo Panny Márie vyznávame každý deň vo Verím v Boha, keď sa modlíme: Ktorý sa počal z Ducha Svätého, narodil sa z Márie Panny.

Slovo telom učinené bolo v Nazarete, Maria ho zrodila v panenskej čistote v Betleheme. Pokúsme sa vysvetliť toto hlboké tajomstvo, nakoľko môže slabý ľudský rozum pochopiť Božie vtelenie. Počúvajte!

Slávu Boha hovoria nebesia. Silu Jeho rúk oznamuje obloha. Jeho moc dokazuje blýskanie a hrmenie. Jeho múdrosť ohlasujú vo svete kolujúce nebeské telesá. Lásku však a dobrotu Jeho najlepšie zvestoval archanjel Gabriel. Pred trónom Najsvätejšej Trojice na kolená padá a čaká archanjel Gabriel, svoje oči upiera na rozkazy dávajúceho nebeského Otca, dobre si zapamätá každé Pánovo slovíčko. V jeho tvári sa odráža radosť, zaiste mu Pán zveril nejaké veľké tajomstvo, takmer netrpezlivo očakáva dovolenie, aby mohol odísť. Pán mu konečne kývol a Gabriel rýchlym letom preletel cez otvorenú nebeskú bránu. Jedným mávnutím krídiel bol na zemi. Jeho spoločníci s údivom hľadeli za ním.

Zastal v Nazarete pred jedným nízkym domom. Čože tam chce anjel Pána? Už i otvára dvere a vstupuje cez ne. Na toto nebeské zjavenie modliaca sa Panna bola vyrušená v svojej pobožnosti, dôstojné anjelovo pozdravenie prekvapilo pokornú Pannu:

„Zdravas’, milosti plná, Pán s tebou, požehnaná si medzi ženami.“

Archanjel Gabriel vidiac, že sa Panna preľakla a je v rozpakoch, posmeľuje ju: ..Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš.“ Čistučká Panna sa začervenala na toto vyznanie. Vyľakala sa, že práve ju sám Boh vyzýva, aby zrušila svoj sľub, veď Jemu sa zaviazala sľubom večného panenstva. Anjel sa takmer zľakol nad Máriiným zdráhaním, obával sa, že neprijme ponúknuté Božie materstvo. Preto jej napochytro vysvetlil, že bez porušenia svojho panenstva privedie na svet svojho svätého Syna;

„Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni a preto, čo sa narodí z teba svätého, Synom Božím sa bude zvať“. Nato pokorná Panna odovzdala sa do vôle Božej, takto odvetiac nebeskému poslovi: Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ (Lk 1,26–38)

Vtedy anjel zmizol, lež miesto neho zostúpil Duch Svätý, zatienil Máriu, utvoril presväté telo Ježiša Krista z tej najčistejšej krvi, ktorá kolovala v nepoškvrnených útrobách Panny Márie. Boh Otec však stvoril Synovi najsvätejšiu ľudskú dušu a Boh Syn s touto ľudskou prirodzenosťou spojil svoju prirodzenosť božskú. Božstvo sa tajuplne spojilo s ľudskou prirodzenosťou, spojilo sa v jednej a to božskej osobe, to je náš Vykupiteľ, Ježiš Kristus, Bohočlovek.

Pravdaže Ježiš Kristus svoju božskú prirodzenosť prijal od Otca, lež preto Maria vo svojom živote nie púheho človeka, ale i pravého Boha nosila, lebo ako som povedal, Ježiš túto svoju božskú prirodzenosť spojil s prirodzenosťou ľudskou. Tak, ako o pozemskej matke právom hovoríme, že je matkou človeka, vzdor tomu, že ona svojmu dieťaťu len telo dala, dušu mu však Boh stvoril, predsa ju matkou celého človeka voláme, lebo vskutku človeka doniesla na svet, podobne o Panne Márii s úplnou pravdou vyznávame, že je matkou Boha, vzdor tomu, že ona svojmu Dieťaťu len ľudskú prirodzenosť dala, svoje Božstvo však od Boha Otca prijalo, ona totižto skutočne Boha doniesla na svet.

Dejiny ako neslýchanú vec naznačili o cisárovnej Pulcherii, že bola dcérou cisára (Theodosia I.), sestrou tiež cisára (Honoria), manželkou cisára (Marciana), i matkou cisára (Valentiniana). Nuž a čo máme povedať o Prebl. Panne Márii, ktorá je najmilšou dcérou Boha Otca, nepoškvrnenou nevestou Boha Ducha Svätého a panenskou matkou Boha Syna? Boh mohol stvoriť krajší svet, väčšie Nebo, viac anjelov, lež vyššie už nemohol pozdvihnúť jednu pozemskú ženu, ako keď ju vyvolil za svoju vlastnú drahú matku. Jedno srdce, – srdce Máriino hýbalo oboch. Jedno dýchanie, – dýchanie Máriino živilo oboch. Telo Kristovo bolo jedno s telom Máriiným.

Mlčky, s údivom stojím pred tebou, Mária, Boha krásna deva! Neviem, čo mám viac obdivovať, či tvoju materskú vyvýšenosť a či poníženosť Ježišovu. Rozum sa mi zastavuje, jazyk mi službu vypovedá, keď chcem vniknúť do tohoto zázraku. Vo svojej prostote volám so ženou v Evanjeliu:

„Blahoslavený život, ó, môj Ježišu, ktorý Ťa nosil!“

Gabriel, Mária, Ježiš: len tieto tri mená máme spomenúť a tajomstvo vtelenia Božieho prenikne našu dušu tak sladko, tak upokojujúco, ako jemný hlahol zvona na úsvite.

Predstaví sa nám ten posol, archanjel, milá panenská Matka, postava Boha Vykupiteľa a vtedy nadpozemská nádej vnikne do nášho srdca. Veď anjelova zvesť i nám zneje. Maria pre nás sa stala Matkou Boha. Ježiš pre naše spasenie zostúpil dolu z Neba. Istá tajná túžba svätá ovládne našu dušu: kiežby sme čím prv mohli spolu s Máriou zvelebovať nášho Spasiteľa. Amen.

***

Text kázne vyšiel pôvodne v knihe Katechizmus v kázňach, I. zväzok – O viere, ktorú napísal Jozef Baráczius, dekan-farár v Szendrö, dnešné Maďarsko, do slovenčiny preložil slovenský kňaz Viktor Milan, farár v obci Krivá na Orave a knižne vydal v Ružomberku 1921; pre uverejnenie na stránke Christianitas.sk bola kázeň ešte mierne upravená redakciou.

PDF (formát pre tlač)