Niektorí nemeckí biskupi propagujú spoveď cez internet, je to v rozpore s učením Cirkvi

Branislav Krasnovský
3. apríla 2020   Cirkev   Spoveď

Najprv niekoľko faktov. Katechizmus Katolíckej Cirkvi vo svojom paragrafe 1484  jasne hovorí: „Individuálna a úplná spoveď a rozhrešenie ostávajú jediným riadnym spôsobom, ktorým sa veriaci zmierujú s Bohom a s Cirkvou, ak od takej spovede neoslobodzuje fyzická alebo morálna nemožnosť.“ Má to svoje hlboké dôvody. V každej sviatosti pôsobí Kristus (paragraf 878). Osobne sa obracia na každého hriešnika: „Synu, odpúšťajú sa ti hriechy“ (Mk 2, 5); je lekárom skláňajúcim sa ku každému chorému, ktorý ho potrebuje, aby ho uzdravil; zdvíha ho a znovu uvádza do bratského spoločenstva. Osobná spoveď je teda najvýraznejší spôsob zmierenia s Bohom a s Cirkvou.

V paragrafe 1483 sa uvádza: „V prípadoch vážnej potreby (1401) možno použiť spoločné slávenie sviatosti zmierenia so všeobecnou spoveďou a všeobecným rozhrešením. Takáto vážna potreba sa môže vyskytnúť, keď hrozí bezprostredné nebezpečenstvo smrti a kňaz alebo kňazi nemajú dosť času, aby vypočuli spoveď každého kajúcnika. Vážna potreba sa môže vyskytnúť aj vtedy, keď vzhľadom na počet kajúcnikov niet naporúdzi dosť spovedníkov, ktorí by mohli náležite vypočuť individuálne spovede v primeranom čase, takže by kajúcnici bez vlastnej viny zostali dlhý čas bez sviatostnej milosti alebo bez svätého prijímania. V takom prípade, aby bolo rozhrešenie platné, veriaci musia mať predsavzatie individuálne vyznať svoje ťažké hriechy v náležitom čase.

Diecézny biskup má posúdiť, či jestvujú podmienky, ktoré sa vyžadujú na všeobecné rozhrešenie. Veľká účasť veriacich pri príležitosti veľkých sviatkov alebo pútí nepredstavuje prípad takejto vážnej potreby.

Spoveď pomocou telefónu alebo internetu teda možná nie je a katolícka Cirkev od svojho vzniku trvá na potrebe fyzického kontaktu medzi kňazom a kajúcnikom. Diskusiu ohľadne spovedania pomocou telefónu alebo internetu v posledných dňoch ale rozvíril prípad nemeckého biskupa Reinholma Nannu z peruánskeho mesta Caravelí, ktorý  v reakcii na šírenie koronavírusu zaviedol so vzdialenými farnosťami možnosť telefonickej spovede.

Neskôr však prišlo z Vatikánu vyhlásenie vatikánskych dogmatikov, ktorí uviedli, že spovedanie cez telefón nie je z dogmatického pohľadu možné, ani v prípade šírenia epidémie.

Na portáli nemeckej biskupskej konferencie, napriek jasnému stanovisku Svätej stolice, však niektorí biskupi a kňazi aj tak podporujú tézu, že v ére šírenia koronavírusu je možné spovedať sa telefonicky či pomocou internetu. Určitú zvrátenú logiku to má, veď keď sa môže vo Vatikáne pestovať kult Pachamamy, prečo by sa nemohlo spovedať aj cez telefón? (A ďalšia vec, keď sa už raz povolí spovedanie cez telefón, možno sa povolí aj Eucharistia cez TV. Kde je záruka že sa tak nestane?)

Je zrejmé, že odporúčania a vyhlásenia vatikánskych dogmatikov nemienia nemeckí progresívni a modernistickí katolíci dodržiavať. Progresívci a modernisti v Nemecku jednoducho dospeli k názoru, že nemožnosť využívať telefón alebo internet k účelu spovedi, je výrazom minulej, temnej a prekonanej éry v živote Cirkvi. Tvrdenia, že v minulosti sa neumožňovali spovede ani pomocou využitia pošty, oponenti jednoducho zmetú zo stola argumentujúc, že predsa nebudeme hľadať riešenia v minulosti, dnes je najdôležitejšia v prvom rade láska a je krajne nevhodné nechávať sa duchovne spútavať predstavami z temného obdobia spred II. vatikánskeho koncilu.

Vo vnímaní progresívnych a modernistických katolíkov jednoducho „morálne a teologické relikvie stredovekej éry“ (akými je napríklad teologické dielo svätého Tomáša Akvinského Summa Theologiae) predsa nemôžu brániť osvieteným a moderným nemeckým pastierom i ich ovečkám konať podľa vlastného najlepšieho svedomia a predstáv. A keď už takýmto rozhodným spôsobom modernisti a progresívni katolíci podrobili zdrvujúcej kritike dielo Svätého Tomáša Akvinského, prečo by ich mali zaujímať spisy iných cirkevných dogmatikov neskoršieho obdobia, ktorí jednoznačne spoveď na diaľku takisto odmietali?

Žijeme v čudných časoch, kedy sa v Európe možno po prvýkrát v histórii celoplošne neslávia Veľkonočné sviatky, no po skončení pandémie možno budeme žiť v časoch ešte čudnejších.

PDF (formát pre tlač)