Neutralita Slovenska by sa mohla dezolátom páčiť, pretože nikto z nich veľmi nechce umierať za Izrael a USA. Lenže z pasce už myši zrejme neutečú

Branislav Michalka
21. júna 2025   Politika   Komentár

Keď euroatlantické štruktúry na Slovensku omdlievajú nad výrokmi Roberta Fica o možnej neutralite Slovenska, je to pochopiteľné. Oni to NATO predsa nutne potrebujú k svojmu životu. Nepredstavuje pre nich totiž vôbec garanta bezpečnosti nejakého Slovenska a slovenského národa ešte menej, ale ich bezpečnosti vlastnej. Predstavuje garanta sladkej liberálnej demokracie. Mimovládnym medom a mliekom oplývajúcej…

Keby hneď zajtra zanikli posledné zvyšky slovenskej suverenity a stali by sme sa definitívne predmestím Bruselu, vôbec by ich to netrápilo. Na to môžeme vziať jed, naopak, len by to privítali… Také oslavy ste ešte nevideli… Megakoncerty pod hviezdnou oblohou… Ohňostroje… Primátor Vallo aj Mišo Kaščák si podávajú mikrofóny… Sestry Vášáryové plačú v objatí… Gitara šeptá svoju rockovú pieseň šťastia…

Tragédiou by pre nich v skutočnosti bolo to, keby zanikla liberálna demokracia. Pokiaľ teda treba obetovať na oltár liberálnej demokracie Slovensko, radi to urobia. Napríklad aj členstvom v NATO. No a dezoláti si aspoň trochu popreťahujú kosti… Aj tak len vymýšľajú a sú plní nenávisti… Taká malá vojnička, to ich len správne obrodí… A vyženie im tie blchy z hlavy…

Nikto samozrejme nepodozrieva Fica z toho, že reči o neutralite Slovenska myslí vážne. Pán Boh zavaruj a uchovaj… Dokonca ani pohotovo zavýjajúci euroliberáli nie. Problém je však už v tom, že niekto tak vysoko postavený v slovenskej eurogubernii si dovolil vôbec niečo také vlasti(EÚ)zradné vysloviť… Možno ani nechcel… Ale ako vedel už detektív Lew Archer: „Ľudia toho natrieskajú.“ … Jeden si nedá pozor a už sa v tom brodí… Ani sám nevie ako… No a potom už nemôžete zbaliť krovky… Stiahnuť chvost a zmiznúť… To by ste vyzerali ako pripečení… Lenže už je to vonku a je zle…

Pretože v konečnom dôsledku je liberálno demokratickej elite, tej čulejšej vládnucej menšine z nás, jasné, že väčšina slovenských dezolátov, z ktorých by sa v čase prípadného vojenského angažmánu Slovenska v rámci NATO malo zlátať vojsko na obranu tých všetkými odborníkmi a kapacitami odporúčaných (všimnite si, aké majú krásne zuby) výživných a šťavnatých eurohodnôt (liberalizmu, LGBT, multikulturalizmu) a na obranu ich šíriteľov (europapalášov), by takýto nečakaný vojenský rockový festival pod šírym nebom…, úplná Pohoda…, s veľkou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou – odmietlo.

Ale aspoň o tom zatiaľ pod vplyvom propagandistických sedatív príliš nepremýšľali. Zatiaľ…

Pokiaľ však dezoláti dezolátni začnú o celej problematike ešte aj premýšľať, a to tak vo svetle doterajších európskych dejín, katastrof a skúseností, ako aj neúprosnej logiky medziľudských vzťahov, z ktorých sa rodia, vyrastajú, kypia a kvasia všetky tie nenásytné mäsožravé konflikty, mohlo by to dopadnúť ešte horšie. Ficove výroky môžu naštartovať ich predstavivosť. A zaradiť potom spiatočku, keď vám v dezolátnej hlave cvrlikajú pochybnosti? … To chce šoféra s veľkým Š… Uvedomelého… Vôľu… Niekoho, kto zožuje všetky oficiálne správy a len si s chuťou odgrgne… Lenže máme my takých uvedomelých súdruhov? …

A pod zorným uhlom pojmu „neutralita“, by mohli začať nezodpovední jedinci vopred konštruovať možné scenáre toho, ako by vlastne mala vyzerať v praxi tá ochrana Slovenska skrze NATO. A ešte sa ani nič nedeje… Božie mlyny zatiaľ melú naprázdno…

Zatiaľ si ešte dezolátna Slovač celú vec predstavuje tak, že keď bude zle, pribehnú „silní chlapci z Texasu“, ako rád hovorí a neochvejne verí jeden z mojich slniečkárskych kamarátov… Skrátka znalec… Čo vám budem zbytočne predávať to, čo sa predáva samo… No a tí vájld bojs to tu všetko nejako poupratujú…

Lenže tým „dezos“ by mohlo teraz aj napadnúť, že tá optika, ktorá im je vnucovaná pri propagácii NATO, je v podstate obrátená naruby. Fiktívny obraz malého chlapčeka stráženého veľkým bratom, aby mu niekto neublížil, sa môže ľahko zmeniť na reálny obraz – chlapčeka vodeného za nos staršími súrodencami. Prešli sme tým všetci… Veď to poznáte… Teda okrem tých najstarších… Vlastne ešte sú aj tí jedináčikovia… Skrátka, keď hovorím my, tak myslím – tí, čo neprišli včas na smotanu…

Jedným z kľúčov na ich pochopenie tohto mierne šišatého, ale v telke samozrejme rovného obrazu, môže byť zameranie sa na hrdinov súčasného globálneho konfliktu… bez bázne a hany, to bez debaty…, ktorý už de facto prebieha. A to v tých bodoch, pri ktorých bude zjavné, že ide o krajne nepravdepodobné a nezmyselné tvrdenia, ktorých očividný rozpor s realitou sa nedá príliš dobre zamaskovať. Sú to tie známe kyslé omáčky … Vajíčka po záruke… Cítite smrad, ale švárna servírka krúti pochybovačne hlavou nad vaším pomýleným nosom … Ale vy čucháte, že tu niečo nesedí…

Pristavme sa napríklad pri skutočne zatuchnutom výroku nemeckého šibala, kancelára Friedricha Merza, ktorý v návale servilného nadšenia z bombardovania Teheránu izraelskou armádou tvrdí, že Izrael bojuje za celý Západ a „robí za nás špinavú robotu“… Ajaj… V tom Nemecku sa vždy vynorí v pravý čas nejaká veselá kopa…

Pokiaľ tým „nás“ myslel globalistické elity, tak samozrejme môžeme uvažovať o relevantnosti jeho výroku. Ak však myslel európske štáty, ich bezpečnosť a nebodaj ich kultúru, tak potom ide o ešte hlúpejšie tvrdenie, ako keď sme do úmoru počúvali, že za nás bojuje Ukrajina. … Izrael bojuje za nás…

Občania… bratia… Rimania…, ruku na srdce… Izrael bojujúci za európskych dezolátov? Alebo vôbec za kohokoľvek iného, ako za seba? Tomu môže uveriť len človek v stave úplnej nepríčetnosti a bez akýchkoľvek znalostí o vzťahu štátu Izrael k európskym dejinám a kultúre.

Lenže vojna je reálne tu, už sa to mele a najväčší sponzor, riaditeľ, dozorca a zakladateľ NATO, Spojené štáty, ktoré sú s Izraelom prepojené neodstrihnuteľnou pupočnou šnúrou, zváža armádu na miesto činu, volá do zbrane a vyhráža sa bombardovaním, vyzývajúc Irán k „bezpodmienečnej kapitulácii“.

Či už zapriahli Spojené štáty do svojich služieb Izrael alebo naopak Izrael Spojené štáty, o tom je zbytočné uvažovať práve tak, ako je zbytočné uvažovať o tom, kto z manželov sa podieľa na plodení detí viac. To, čo je jedno telo a jedna duša je zbytočné oddeľovať a skúmať v určitých situáciách oddelene.

Poviete si však: Čo je koho do nich…?

Úplne správne… Plne na vašej strane… Nás by vzťah Izraela a USA nemusel samozrejme vôbec zaujímať, podobne ako nás nezaujímajú iné vášnivé milenecké vzťahy. V určitom veku je vám už aj tak všetko ukradnuté… Problém však je, že tieto hrdličky vykazujú všetky príznaky toho, že by veľmi rady do svojho vzťahu a aktivít zapojili ešte ďalšie subjekty. Sú to také spoločenské typy… S partiou na chatu… K moru… Na koncerty… Doma ich samých žerú mrle alebo čo…

No a dostávame sa k jadru pudla. Na základe trochu absurdného tvrdenia o tom, že skvelý Izrael sa ide obetovať, aby zachránil Západ, sme už začuchali určitú podozrivú nezrovnalosť. Skrátka, malý dezolátny ružovolíci boy šípi, že ho starší brat vodí za nos. … Asi má niečo za lubom… Zatiaľ nič presné… Ale už je tu to podozrenie…

Chce nás chrániť? Olala… No to by sme sa načakali… Alebo nás chce chrániť jeho skvelý kamarát z Washingtonu? Určite… Za Tatry a Cyrila s Metodom až do roztrhania tela… Po krvavej a vyčerpávajúcej práci – len hamburger v bratislavskom mekáči… Trochu koly a dobrý pocit … Nič viac nechce… Len splnená demokratická povinnosť a domov…

Kto nás vlastne chce chrániť? Viete si predstaviť súčasnú západnú populáciu, hedonistickú a degenerovanú ako sa hrnie bojovať za Slovensko? Profesionálna armáda? Na tú môžeme pri pohľade na Ukrajinu rovno zabudnúť. Ani nápad… Bude sa rukovať. Ale za Slovensko? To snáď nie… Tomu predsa nemôže nikto veriť… Viete si predstaviť holandského alebo francúzskeho hipstera, ako ide bojovať a k tomu ešte za Slovensko? … Rovno na kolobežke…

Lenže, kto by vlastne mohol napadnúť to Slovensko? Maďarsko, na ktorého údajné iredentistické chúťky nás najnovšie neustále upozorňuje náhle znacionalizovaná a zázračne protimaďarská liberálna opozícia, je členom NATO a dobrým kamarátom Izraela.

Niekto môže namietnuť, žeby nás mohlo napadnúť, keby sme členmi NATO neboli.

Ale to mohli urobiť aj v 90. rokoch minulého storočia, keď mali omnoho lepšiu pozíciu. Maďarská menšina bola početnejšia a my sme práve vtedy členmi NATO neboli. Pri maďarských hraniciach na juhu zúrila vojna v Juhoslávii, takže nejaký ten konflikt navyše by už mocnosti strávili. Na to sa zase tak nehľadí… Nesmieme brať príliš vážne, tie ich televízne vzdychy… Nenarodené deti ležia v košoch roztrhané a politici spinkajú sladko… Nejaká tá mŕtvola napadá na váhu…

Takže kto? Ukrajina nie, tí za našu záchranu predsa už bojujú. Poľsko je v NATO, Česko je v NATO. Žeby neutrálne Rakúsko? Je to celé nejaké zapletené…

Akosi to nesedí… Predstava, že niekto napadne Slovensko pre Slovensko je smiešna a nereálna. A to z jediného dôvodu: Slovensko je nezaujímavé, malé a bezvýznamné. Jeho dobytím by nikto nič zásadné nezískal, len ďalšie problémy. Navyše, načo sa pechoriť s dobýjaním Slovenska, keď Slovensko poslúcha aj bez vojny?

Nežijeme v 18. storočí a toto nie je svet miniatúrnych kniežatstiev, ktoré vedú proti sebe „vojnu v krajkách“. Od I. svetovej vojny a ešte viac od druhej žijeme vo svete geopolitických blokov. Geopolitické bloky, také akým je aj NATO, bojujú s inými blokmi. Nie s mini-krajinami ako je Slovensko, ktorým stačí rozkázať, zadupať nohami a poslúchnu. Netreba k nim ani presúvať armádu. Stačí pár rakiet a je po paráde. … Ani nemrknú… A už píšu vítací list…

Preto pokiaľ by napadol niekto Slovensko, tak len zároveň s celým geopolitickým blokom, ku ktorému Slovensko patrí. A práve kvôli tomu bloku…

Tým sa však úplne mení optika nazerania na realitu. Členstvo v geopolitickom bloku je vlastne úplný opak toho, za čo je vydávané. Nie je to garant toho, že nebudeme napadnutí, ale naopak toho, že v prípade veľkej geopolitickej vojny budeme predstavovať nárazníkovú zónu, kanónenfuter a prípadné zadržiavacie územie pre nepriateľa NATO a euroatlantických globalistov. Platíme si skrátka za to, že robíme nastrčený terč potenciálnemu nepriateľovi nášho vládcu.

Naša bezpečnosť je to posledné, čo veľkých hráčov zaujíma. Tá bude rovnaká v prípade, či budeme neutrálni alebo dokonca mimo akúkoľvek medzinárodnú garanciu. Žiadna… Veľký globálny blok nás proste zhltne tak či tak. Alebo na našom území zohrajú vojenskú partiu ako na Ukrajine.

Lenže tú by zohrali aj vtedy, keby sme boli členmi bloku. Situácia malých štátov v čase totálneho globalizmu je skrátka úbohá a nahovárať si, že platením výpalného vo forme členstva si zabezpečíme to, že nebudeme napadnutí, alebo že nás bude niekto chrániť, je naivné.

Prečo by ľudia, ktorí reálne uvažujú o anexii Grónska alebo Kanady, obrovských územných celkov, ktorí napadli Irak, bombardovali Juhosláviu a Líbyu, nestarajúc sa vôbec o milióny tamojších obyvateľov, uvažovali o nejakej obrane pár slovenských dezolátov?

Svojmu údelu malého a nesuverénneho štátu neunikneme tak či tak. Pokiaľ by sme však vystúpili z NATO:

1. Ušetríme značné množstvo peňazí.

2. Nebudeme prvým terčom na rane.

Viac sa za daných okolností získať nedá. Je to však reálna predstava?

Ani nápad… Na takéto niečo by sme museli byť suverénnou krajinou, čo už z podstaty globalistických blokov nie je reálne. Sme provinciou a členmi NATO zostaneme, či budeme alebo nebudeme chcieť. Ale trochu sme si zasnívali…

PDF (formát pre tlač)