Mystérium progresívneho zázraku alebo Náhly prerod kozmopolitov a liberálov z Tejtokrajiny na rodoľubov, milovníkov folklóru a obhajcov nacionalizmu

Branislav Michalka
5. júla 2025   Politika   Komentár

Na festivaloch charizmatických kresťanských skupín (CampFest, Godzone, Verím Pane etc.) sa síce naďalej náležite dvíhajú ruky, privierajú sa významne oči, vlnia sa telá, kričí sa „aleluja“ a vydávajú sa závažné osobné svedectvá, avšak na jeden z najväčších zázrakov slovenskej súčasnosti sa tam akosi zabúda. Ba priam sa ignoruje. A to napriek tomu, že ide o jedno z najzáhadnejších mystérií z tých, ktoré sme mohli za posledných tridsať rokov pozorovať priamo na vlastné oči. Čo viac, ide o zázrak masový, pri ktorom sa obrátila naraz, mysterióznym spôsobom, teda v rozpore so všetkými politologickými zákonitosťami, celá jedna spoločenská kasta.

Zaiste netreba cteným čitateľom pripomínať, aký estetický a citový otras spôsobil kozmopolitom z Tejtokrajiny a starším i mladším laborantom bratislavských a košických kaviarní, revival slovenského nacionalizmu a vznik II. slovenskej republiky po roku 1989. Šokovaní z toho, že dvadsať rokov po rozpade skupiny The Beatles a napriek tomu, že v skupine The Rolling Stones sa rozhodli utrhnúť si od huby a dostaviť sa kvôli československému ľudu až do Prahy, sa nájdu takí nevďačníci, ktorí principiálne odmietajú svetoobčianstvo a liberálne hodnoty, zanevreli naši kaviarníci na slovenských dezolátov, ich postsedliacku náturu, insitné kultúrne prejavy a celkovo na slovenský národ ako taký.

Pod traumatizujúcim dojmom z tejto kultúrnej zrady a všeobecnej zaostalosti slovenských dezolátov, šírili síce kozmopolitné evanjelium medzi dezolátmi s ešte s väčším nadšením, avšak toto nadšenie zo svetoobčianstva, sa u nich zároveň miešalo s hnusom zo slovenskej primitívnosti. Ako žiarivý príklad nám poslúži známy kultúrny a osvetový pracovník Arpád Soltész, ktorý sa na adresu Slovákov vyjadril nasledovne:

„Slováci, to je taká čvarga z východnej Európy, ako aj Poliaci a Maďari,“ pričom neskôr odporúčal, aby nás niekto civilizovaný okupoval a tým by nám napríklad zreformoval súdnictvo. Následne ešte doložil, že Slováci sú šváby Európy, zalezení do diery:

https://www.aktuality.sk/clanok/821700/soltesz-slovaci-su-svaby-europy-zalezeni-do-diery-prezijeme-vsetko-podcast/?fbclid=IwAR1ZooPZAYbKYYAgOJpvkBH9pGYdDGIKhE9L2OhNRBiRuDCPvKPoAqJT3-Y

A aj keď to možno všetci kaviarníci nehlásali zo striech ako Arpád, určite si to mysleli a v súkromí to aj hovorili, ako môžem osobne potvrdiť. Len s tým rozdielom, že používali ešte írečitejšie výrazy ako horeuvedený kulturtréger a častovali slovenského mužíka a dezoláta titulmi, ktoré si aj neslušná spoločnosť aspoň trochu dbalá dekorácie necháva na večerné hodiny. O slovenskej kultúre, o folklóre a klasickej, teda ešte kresťanstvom podloženej literatúre sa vyjadrovali s výrazom ľudí postihnutých akútnou gastritídou. Preto sa tí, ktorí ich počuli mohli oprávnene domnievať, že keby táto bačovská, zaostalá, sedliacka a dezolátna pakultúra slovenskej „biomasy“ zanikla už včera, jednak by sa im veľmi uľavilo a po druhé, už by bolo aj tak neskoro.

Avšak nevyspytateľné sú mystické cesty globálnej aj lokálnej politiky. Nielenže sa za posledných päť rokov ukázalo, že súdruhom absolventom večernej školy liberalizmu-progresivizmu nie sú cudzie hlboké vlastenecké city, výzvy k obetovaniu sa (tých druhých), ale že dokonca milujú aj slovenský bačovský folklór. A my sme im tak krivdili…

K náhlemu a zázračnému prebudeniu bizarného patriotizmu slovenských kozmopolitov začalo dochádzať vtedy, keď po medových rokoch sobáša Slovenska s Európskou úniou začala narastať nespokojnosť dezolátov, čo sa prejavilo nárastom popularity národno-konzervatívnych elementov a celkovým posunom slovenského národa k euroskepticizmu. V snahe ukázať, že nie primitívni bačo-nacionalisti sú vlastencami, ale naopak – sú nimi liberáli a progresívci, museli príslušníci kozmopolitnej kaviarne prehltnúť trpkú pilulku a zahrať slovenských patriotov. Ako príklad môžeme uviesť dve velikánky slovenskej politiky – Zuzanu Čaputovú a Magdu Vášáryovú. Pani prezidentka, ktorá neskôr v trpkej hodine pravdy zúfalo vyhŕkla: „Nerozumiem tomuto národu,“ si v snahe presvedčiť dezolátov hneď na začiatku svojho prezidentovania takto patrioticky, ba priam až vlastenecko-totalitne uľavila: „Vlastenectvo bude pretkané do všetkých úkonov, ktoré budem robiť.“

Taktiež neopakovateľná Magda Vášáryová pléduje za vlastenectvo. Má o ňom jasnú predstavu. Je to vlastenectvo proeurópske, takmer neviditeľné, oddané EÚ, NATO, USA, milujúce všetko cudzie a kritizujúce všetko domáce, čo nezodpovedá horeuvedenému prezidentskému „vlastenectvu“, vlastenectvo pokrokové a uvedomelé. Skrátka také, aké sme mali aj za socializmu, počas ktorého herečka Magda Vášáryová podpísala tzv. anti-Chartu proti imperialistickým štváčom a disidentom. Len smerovka sa vymenila. Predtým sa naši pokrokoví herci rozplývali v nedeľnej chvíľke poézie nad budovateľskými úspechmi sovietskych súdruhov a dnes nad budovateľskými úspechmi bruselských súdruhov.

A načo je vlastne takéto „vlastenectvo“ dobré? Na to, aby úbohí bačovia nepodľahli volaniu národno-konzervatívnych sirén, po novom „populistov“. Nie nadarmo nám pani exprezidentka najnovšie hlása vo svojej prednáške pri ideovo politickom školení mužstva, ako treba ísť na tých populistov: „Vytvoriť pozitívnu stratégiu kampane založenej na nedostatkoch názorového oponenta. Nenechať populistov uniesť vlastenectvo.“

https://dennikn.sk/blog/4571860/zuzana-caputova-demokraticka-politika-institucionalna-a-osobna-perspektiva/

Ako uviedol inde režisér Polák, prezidentka Čaputová priniesla do slovenskej politiky „skutočné vlastenectvo“. Tým je zároveň povedané, že všetko, čo je v rozpore s EÚ, NATO, USA, LGBT, OSN a WHO je falošné vlastenectvo a v závislosti od toho je taktiež týmto tvrdením vytvorená ideálna mustra, podľa ktorej sa má to pravé vlastenectvo posudzovať.

Avšak nielen pokrokové dámy sú na Slovensku vlastenkami, ale aj pokrokoví páni. A to z rovnakých dôvodov. Museli sa skrátka obetovať, keď už tí dezoláti stále fňukajú za tým národom aj vlastenectvom a trochu sa zahrať na to, ako ten národ milujú. A aký je ich motív? Michal Šimečka to opisuje jasne: „Nedajme si ukradnúť vlastenectvo“. Skrátka, radšej trochu obetavej pretvárky, než by dezoláti mali upadnúť do pazúrov národno-konzervatívnych „populistov“ a pošpiniť slovenské dejiny zradou na EÚ.

https://europske.noviny.sk/2022/02/12/michal-simecka-nedajme-si-ukradnut-vlastenectvo/

Rovnako hlaholil aj ďalší vlastenec, Ivan Korčok, zhrdený kandidát na prezidenta v Tejtokrajine:

„Vezmime si späť vlastenectvo, vezmime si späť slovo. … Hovorme o vlastenectve. … Chcem vlastenectvu vrátiť pôvodný (?) zmysel. … Vlastenectvo treba na Slovensku odkliať. … Téma vlastenectva mi bola vždy blízka…“

A ako vyzerá taký pravý vlastenec? Pán predseda Šimečka nás informuje:

„Vlastenkou je zdravotná sestra, ktorá už tretí rok zachraňuje pacientov na covidovom oddelení. … Vlastenkou je prezidentka, ktorá sa nás snaží spájať, kultivuje slušnosť a za svojimi hodnotami pevne stojí. … Vlastencami sú tie milióny ľudí na Slovensku, ktorí dokážu akceptovať slobodu a rôznorodosť iných, a zároveň dodržiavajú pravidlá a poctivo robia svoju robotu…“

Odhliadnuc od smiešnosti tvrdenia, že milióny ľudí na Slovensku akceptujú „rôznorodosť“ takú, ako si ju predstavuje predseda Šimečka, máme tu pred sebou obraz „pravých vlastencov“ – poslušných a poctivo pracujúcich eurootrokov, ktorí vyznávajú dúhové eurohodnoty.

Ale keďže dezoláti sa nie a nie dať poučiť o tom, čo je to „pravé vlastenectvo“, tak im musí predseda Šimečka ešte trochu dohovoriť v opakujúcich sa školeniach. Často veľmi podarených. Napríklad tu dostáva jeho školenie z patriotizmu mierne tragikomický rozmer:

„Predstavte si, žeby niekto celú slovenskú históriu označil za fikciu. Vznik nášho štátu a ideu slovenskej suverenity by označil za šialenstvo. A pod hrozbou masívnej vojenskej invázie by Slovensku diktoval, či môže alebo nemôže byť členom Európskej únie alebo NATO.“

https://blog.sme.sk/simecka/politika/stat-pri-ukrajine-je-vlastenectvo?ref=sekciabox

Hovorí snáď o svojom otcovi a jeho kamarátoch? Ktorí iní súdruhovia vždy považovali a verím, že stále považujú vznik nášho štátu a ideu slovenskej suverenity za šialenstvo? Veď to dávajú najavo celých 30 rokov. A kto iný by nás chcel, aj za cenu vojenskej okupácie, ako uviedol osvetový pracovník Arpád Soltész, keď bude treba, udržať v náručí NATO a EÚ? Ale celý text pána predsedu, nie je na zahodenie. Nakoniec sa zase dozvieme v resumé niečo nové o tom, čo je to vlastenectvo: „Stáť pri Ukrajine je vlastenectvo“.

Z vlastných skúseností môžem potvrdiť, že slniečkári v mojom okolí začali už od veľkého pandemického cvičenia, keď slúžilo „pravé vlastenectvo“ na lepšie nosenie rúška, na Krajniakovo nesmierne konzervatívne „testovacie SNP“, na zaočkovanosť a dôveru v EÚ, ale predovšetkým od vojny na Ukrajine, vlastenčiť dovtedy neuveriteľným spôsobom. Odrazu volajú po povinnej vojenskej službe, ktorej sa úspešne vyhýbali, burcujú vlastenecký odpor voči hybridným útokom z Východu, chcú chrániť rodnú matku vlasť pod Tatrami, lietať vo výšinách na aeropláne vlastenectva so Štefánikom, budia sa v noci zo sna pri myšlienke na orbánovsko-maďarskú anexiu Felvidéku, ktorú by ešte pred 20 rokmi uvítali a pod.

Lenže nezostalo len pri banálnom vlastenectve a liberálna kaviareň sa od roku 2014 začala zázračne stotožňovať dokonca s démonom, ktorý ich kedysi mátal najviac – s nacionalizmom. Tým dobrým, samozrejme. Na čele trendu stojí otecko pána predsedu PS a z hlavného opovrhovača nacionalizmom, sa stal fajnšmeker jeho kladných stránok. Dokonca sa, povážme, trápil nad „úpadkom slovenského nacionalizmu“! Bratia, rodáci, Rimania, Šimečka skormútený úpadkom slovenského nacionalizmu! To je pohľad pre bohov.

https://dennikn.sk/3349947/upadok-slovenskeho-nacionalizmu/

Mysterióznym spôsobom obrodený Šimečka sa navyše úplne šokujúco sťažuje, že od polovice 20. storočia „európske národy zabudli na mobilizujúcu silu nacionalizmu“. Lenže reč je samozrejme, podobne ako pri „vlastenectve“, aj tu o tom správnom nacionalizme, nie o tom falošnom a zbabelom – slovenskom. A ktorý nacionalizmus je ten správny? Logika nepustí: predsa ten, ktorý slúži EÚ, NATO, USA, LGBT, WHO a OSN, čiže liberálnym globalistom:

„V demokratickej Európe sa po druhej svetovej vojne nacionalizmus považoval za hrozbu, lebo práve on bol spúšťačom krvavej vojny. Lenže ten dnešný ukrajinský je postavený na túžbe po demokracii a nezávislosti, je postavený na odpore voči diktatúre… Ale súčasne je to dôvod, pre ktorý už nemôžu použiť slovenský nacionalizmus na mobilizáciu voličov. Neobstál by totiž v súťaži s ukrajinským.“

Zázrak však vrcholí – z notorického kozmopolitného liberála sa stáva pod tlakom nevyhnutnosti ohlúpnuť slovenských dezolátov dokonca nacionalistický militarista:

„Fico dokonca programovo popiera nacionalizmus, keď potláča jeden z jeho hlavných znakov, ktorým je zbožná úcta k armáde. Ukrajinci ju uctievajú, lebo ich vojaci bránia krajinu pred Rusmi. U nás Fico, naopak, odmieta navyšovanie rozpočtu na obranu.“

O tempora, o mores…

Lenže ani láska k správnemu typu nacionalizmu nestačila a preto muselo prísť poníženie sa pre kozmopolitného liberála najväčšie – vyznanie sa z toho, že ho trápi osud slovenskej ľudovej kultúry!

Čo len musí vytrpieť slovenský liberál a kozmopolita, aby vytrhol Tútokrajinu z pazúrov ohavných dezolátnych populistov! Ba čo navyše, aby sa zase domohol toho, čo mu podľa práva duchovnej elity náleží – štátnych dotácií a peňazí daňových poplatníkov, ktoré mu odobrala nehanebná ministerka kultúry! Nedá sa nič robiť, musí sa spojiť ešte aj so slovenskými folkloristami a recyklovať ich ujúkačky, len aby trochu zasolil tej lakomej populistickej garnitúre. A tak sa roku pána 2025, Denník N vrhol popri obligátnom kozmopolitnom pop fetišizme rovno do kapustou a bryndzou smrdiaceho náručia dezolátneho folklóru.

O akú veľkú obeť, ospravedlniteľnú v ich očiach len záchranou dúhových európskych hodnôt ide, to sa môžeme presvedčiť na základe čarokrásnej piesne jednej z našich najčulejších citoyen du monde, Dorotky Nvotovej. Tá, snáď z nedostatku inštruktážnych pokynov, zabudla hrať vlastenku a spieva dezolátom čo si o nich ona aj celá kozmopolitná kaviareň myslia:

Nie všetci svetoobčania sa však takto pozabudli. Naopak. Napriek veľmi pravdepodobnému depresívnemu potu na čele aj v podpazuší, vyvolanému obetavým prehĺtaním folklórneho ryžového nákypu, velebí dnes Denník N folklórnych bojovníkov proti ministerke, zdieľa bačovské piesne proti ministerke a všetko to, čím pohŕdali jeho abonenti až po bačovskú odrhovačku „Nebojím sa ja pána“, musia teraz tunajší svetoobčania stráviť, pokiaľ chcú pomôcť oslobodiť Tútokrajinu spod dezolátnej čižmy.

Séria internetových odkazov z Denníka N nás uvedie do mysteriózneho sveta kozmopolitných folkloristov a milovníkov ľudovej bačovskej kultúry:

https://dennikn.sk/minuta/4729252/

https://dennikn.sk/4646798/nebojujeme-len-za-folklor-hovori-iniciatorka-protestu-pred-ministerstvom-kultury-lucia-nogova/

Juj a teraz dokonca úplne po jánošíkovsky, tak ako Ján Slota alebo Vladimír Mečiar, sto striel ti do duše páralo… Čo by nakoniec človek neurobil, pre tých dezolátov:

https://kultura.sme.sk/c/23491172/neboja-sa-bitia-neboja-sa-pana-folklor-znel-oproti-ministerstvu-kultury-nahlas-tak-ako-to-vie.html

Spieva sa, zbojníči, valaška sa krúti, už len kroje z požičovne a opasky široké ako pneumatika chýbajú sympatizantom folklóru v Denníku N:

https://dennikn.sk/minuta/4647889/

https://dennikn.sk/minuta/4729302/

https://dennikn.sk/minuta/4639595/

Folkloristi dokonca zasiahli aj do dejín slovenskej kunsthistórie a bojovali podľa Denníka N za zachovanie Donatella a talianskej renesancie na Slovensku:

https://dennikn.sk/4673136/vratte-nam-nasho-donatella-odkazuju-folkloristi-zo-spisa-v-pesnicke-ktoru-nahrali-pre-ministerku-kultury/

Vidíte, dezoláti, ako veľmi milujú kozmopoliti váš, inak vcelku čaptavý a bryndzou páchnuci folklór? Aj napriek tomu ho však priam zbožňujú. Či vám to nedokazujú denne v denníku? A vy by ste im neverili? Namiesto toho, aby ste pochopili, že najistejšou záštitou každého folklóru sú európske dúhové hodnoty, tak stále sledujete konšpiračné weby a šírite nenávisť?

Hanba vám! Nech žije nerozborné priateľstvo medzi Európskou úniou a pravým slovenským vlastenectvom!

Titulný ilustračný obrázok, zdroj – LibreShot.com

PDF (formát pre tlač)