Muži prinášajúci Krista našim predkom pred príchodom svätých Cyrila a Metoda

Branislav Michalka
23. februára 2024   Cirkev História

Napriek nepochybným zásluhám svätých vierozvestcov, ktorí sprostredkovali Evanjelium našim predkom v pre nich zrozumiteľnom jazyku, zostáva skutočnosťou, že neboli prvými misionármi na našom území. Dôkazy o prítomnosti kresťanstva na území dnešného Slovenska nachádzame už v období rozšírenia Rímskej ríše na naše územie a počas sťahovania národov. Vojaci Rímskeho impéria tvorili zrejme prvých kresťanov, ktorí dlhodobejšie žili severne od Dunaja.

Systematické šírenie kresťanstva začalo približne v 3. storočí po Kr. a veľmi mu napomohla tzv. Jantárová cesta, po ktorej prúdil na sever nielen tovar a kultúrne vymoženosti, ale aj svedectvá kresťanskej viery. Táto cesta sa začínala v meste Aquileia, na území dnešných Benátok, kde sa nachádzala významná kresťanská komunita.

Bohužiaľ, o pôsobení misionárov na našom území nemáme veľa prameňov. Chaotická doba spojená s úpadkom impéria a s následným sťahovaním národov, poznačila kolektívnu pamäť vymazaním celých storočí. Napriek tomu máme predsa len informácie, ktoré nasvedčujú tomu, že misionársky zápal západného kléru sa nezastavil na hraniciach Rímskej a neskôr Franskej ríše, ale postupoval ďalej do temných lesov severných Karpát.

V roku 796 sa uskutočnila významná cirkevná synoda pri brehoch Dunaja. Zhromaždila bavorských biskupov, a okrem nich sa na nej zúčastnil aj aquilejský patriarcha Paulinus. Synodu usporiadal syn Karola Veľkého, cisár Pipin (od roku 800) a zaoberala sa šírením kresťanstva na dobytom území Avarov. Časťou tohto územia bolo aj dnešné Slovensko a poddanými Avarov boli aj naši predkovia, z ktorých sa neskôr vyvinul slovenský národ.

Čo je dôležité, zachovaný spis z tejto cirkevnej synody hovorí o tom, že na území ovládanom Avarmi prebiehalo už predtým intenzívne šírenie kresťanstva. Pokiaľ však bolo intenzívne, tak určite neobišlo ani našich predkov. V kronike s názvom Conversio Bagoariorum et Carantanorum (O obrátení Bavorov a Korutáncov) sa píše o tom, že salzburský biskup Arno, ako aj jeho predchodca Virgil (745 – 784) posielali kňazov s misionárskym poslaním na územie Korutánska a dolnej Panónie. Činnosť týchto duchovných latinského obradu sa sústredila práve na Slovanov – našich predkov.

Podľa všetkého však už predtým, teda v 7. a začiatkom 8. storočia prichádzali katolícki misionári (pretože Franská ríša bola už od dôb kráľa Chlodovika I. garantom katolíckej pravovernosti) síce nepravidelne a na kratší čas, ale predsa, aj na územie dnešného Slovenska a Moravy. Tam však pravdepodobne čelila veľkému nebezpečenstvu zo strany Avarského kaganátu. Situácia sa preto výraznejšie zmenila až po viacerých jeho porážkach vojskami Karola Veľkého, takže na prelome 8. a 9. storočia už môžeme konštatovať na území dnešného Slovenska intenzívnu christianizáciu v kompetencii západného kléru. Na šírení kresťanstva medzi Slovanmi sa podieľali viaceré misijné strediská (Aquileia, Salzburg, Pasov a iné). Súčasní historici uvádzajú aj veľmi pravdepodobnú možnosť pôsobenia írsko-škótskych misionárov.

K ešte intenzívnejším kontaktom s kresťanskou misiou u našich predkov došlo po povýšení salzburského biskupstva na arcibiskupstvo v roku 798. Tento významný akt uskutočnil sám cisár Karol Veľký so súhlasom pápeža. Hneď prvý biskup Arno, bol poverený šírením Evanjelia medzi Slovanmi. K jeho prioritám a deklarovaným cieľom patrilo aj zriadenie systematickej duchovnej správy na území východne od Východofranskej marky.

Kronika opisujúca obrátenie Bavorov a Korutáncov prináša ešte jednu veľmi významnú zmienku, dosvedčujúcu stabilné pôsobenie latinskej misie na našom území. Je to práve ona slávna zmienka o kniežati Pribinovi, ktorého považuje naša história za prvého kresťanského panovníka vôbec.

V texte opisujúcom vybudovanie Pribinovej pevnosti na rieke Zala, v ktorom sa uvádza aj posvätenie Kostola Svätej Bohorodičky Márie v Blatnohrade, novom sídle kniežaťa Pribinu po vyhnaní z Nitrianskeho kniežatstva, nachádzame ešte dôležitejšiu správu o stave kresťanstva u našich predkov. Píše sa tam o tom, že salzburský arcibiskup Adalrám (821 – 836) vysvätil na majetku kniežaťa Pribinu za Dunajom, na mieste zvanom Nitrava, kostol. Podľa súčasných historikov bola práve Nitra strediskom Pribinovho kniežatstva, základňou latinských misionárov, z ktorej salzburský arcibiskup viedol christianizáciu na území tohto štátu.

V Análoch o biskupoch pasovských sa píše aj o tom, že pasovský biskup Reginhar v roku 831 pokrstil všetkých Moravanov. Vzhľadom na neurčitosť hraníc a ťažkopádnosť vtedajšieho opisu jednotlivých slovanských etník na území strednej Európy, môžeme usudzovať, že medzi Moravanmi sa nachádzali aj naši predkovia z východného brehu rieky Moravy. Faktom však tiež je, že v tomto roku už väčšina Moravanov a Nitranov boli kresťania, takže môžeme v tomto pokrstení pasovským biskupom hľadať skôr jednu z fáz kompetenčného sporu medzi pasovským a salzburským arcibiskupstvom.

Inou stránkou veci je praktizovanie viery. Jednorazový akt pokrstenia ešte nezaručoval trvalú náboženskú prax. V tom práve spočívala záslužnosť misie sv. Cyrila a Metoda. Dokázali z povrchného a ťažko presadzovaného pokresťančenia, vytvoriť dlhodobý a trvalý duchovný základ slovanských etník v strednej Európe. To však nijako neznižuje zásluhy latinskej misie. Skôr naopak. Pri svojom príchode už našli sv. Cyril a Metod pevné základy, na ktorých mohli stavať medzi ľudom svoju evanjelizáciu. Podľa archeologických výskumov je jednoznačné, že väčšina kostolov na území Slovenska bola postavená ešte pred príchodom byzantskej misie. Základy teda stáli, aj keď ľud z odľahlejších lokalít tkvel ešte v pazúroch diabla a jeho pohanských modiel.

O hlbokej zakorenenosti pohanských zvykov u našich predkov, ktoré nedokázali misie latinského kléru pred príchodom národných vierozvestcov úplne odstrániť, svedčí správa z roku 852, ktorá sa zaoberala únosom ženy istého Patrika na naše územie. Na tomto území konštatuje správa fakt, že mimo centrálne osady a hradiská, sa ľud ešte stále pridŕža uctievania pohanských modiel. Byzantský cisár Michal III. pritom vyslal na naše územie bratov Cyrila a Metoda až v roku 863.

Napriek dominantnosti byzantskej misie na našom území po príchode vierozvestcov, úsilie latinskej misie neochabovalo. Mnohé spory a zásahy pápeža svedčia o tom, že o spásu duší na našom území sa snažili viaceré frakcie katolíckej Cirkvi, zahŕňajúcej vtedy ešte aj územie Byzantskej ríše. Na toto úsilie potom nadviazali ďalšie misie po páde Veľkej Moravy. Ich oporou boli benediktínske kláštory, ktoré zrejme vydržali nápor pohanských Maďarov a stali sa následne nástrojom spásy tak pre Slovákov, ako aj pre maďarských dobyvateľov.

Najstarším kláštorom na našom území bol zrejme Zobor v Nitre. Nitriansky evanjeliár z rokov 1075 – 1092 je zase najstaršou písomnou pamiatkou z územia dnešného Slovenska. Je svedectvom o tom, že na území západného a stredného Slovenska, od Nitry až po Hronský Beňadik, sa po páde Veľkej Moravy slúžila kontinuálne latinská liturgia a ďalej šírilo posolstvo Evanjelia.

Po zániku cyrilo-metodskej misie sa už v rámci Uhorského kráľovstva teda opäť dostáva k slovu tá skupina misionárov, ktorá šírila kresťanstvo v strednej Európe už od čias Rímskej ríše – latinský klérus. Po odpadnutí východných byzantských cirkví od katolíckej Cirkvi sa tak naši predkovia dostali pod vplyv pravoverných misionárov latinského obradu. Bez toho, žeby sme zľahčovali zásluhy práce našich vierozvestcov, musíme s vďakou konštatovať, že hlavná zásluha na uchovaní nášho národa v katolíckej pravovernosti spočíva na často prehliadanom, ale podstatnom misijnom výkone západných misionárov.

***

Článok vyššie vyšiel pôvodne v časopise Spojenectvo s Máriou, č. 27 (jún 2023), ktorý pravidelne zasielame ako dar členom Fatimského Apoštolátu, ako aj našim podporovateľom.

Členovia Fatimského Apoštolátu však okrem dvojmesačníka dostávajú tiež rôzne sväteniny – medailóny, brožúrky, sošky, plakety a pod. A navyše – za členov FA sú odslúžené sv. omše a tiež sa zvlášť za nich a za nimi spísané úmysly modlia Služobnice Ducha Svätého počas celonočných adorácií, konaných v kláštore každú druhú noc.

Členstvo vo Fatimskom Apoštoláte je dobrovoľné, fatimský apoštol ho potvrdzuje svojím súhlasom a zasielaním pravidelného príspevku vo forme milodaru. Členstvo možno kedykoľvek zrušiť, písomne alebo telefonicky.

Pridajte sa teda k našim pravidelným podporovateľom a staňte členmi Fatimského Apoštolátu – prihlásiť sa môžete v pracovných dňoch na tel. čísle 02/222 00 777.

Svojím členstvom vo Fatimskom Apoštoláte tým najlepším spôsobom podporíte v týchto neľahkých časoch fungovanie Nadácie Slovakia Christiana, ako aj portálu Christianitas.sk a ich neúnavnú snahu o zachovanie nemenného učenia Cirkvi.

Ďakujeme!

PDF (formát pre tlač)