Latinčina je všade. Aj v anglickom metre

Lucia Laudoniu
24. marca 2025   Kultúra

Slávna veta alea iacta est, ktorú do Caesarových úst vložil Suetonius, môže byť obyčajnou pisárskou chybou. Ako je to možné? Filológovia sa sporia, či Suetonius náhodou nechcel napísať alea iacta esto – nech sa hodí kockou. Ak je to pravda, Caesarove verbum alatum (mimochodom, pôvodne vyslovené v gréčtine) je vari najslávnejším pošmyknutím pera – lapsus calami.

Pamätný výrok sa do slovenčiny prekladá v pluráli (kocky sú hodené), hoci latinské znenie má formu singuláru (alea – kocka). Keď túto vetu prevedieme do plurálu, bude mať podobu aleae iactae sunt.

Caesar, ktorý svoje latinské brko, obrazne povedané, namáčal do gréckeho atramentu, sa pravdepodobne inšpiroval Menandrovým výrokom ἀνερρίφθω κύβος. Jeho symbolický hod kockou – znamenie neodvolateľnosti rozhodnutia a istého stavu vecí – však nakoniec skončil v hrobe času. Lebo čas má v rukách tie najlepšie kocky.

Túžite cestovať v čase a overiť si svoje znalosti latinčiny aj inak? Prekročme spolu Rubikon gramatiky a vyberme sa – celkom netradične – do anglického mesta Wallsend. Na miestnej stanici metra sa chvíľami budete cítiť ako v starom Ríme. Aké je tajomstvo miestnych latinských nápisov a odkiaľ sa vlastne vzali?

Wallsend – koniec múru

Názov mesta Wallsend niektorí čítajú ako slovnú hračku – wall (múr) a end (koniec). Niečo na tom bude (prísni etymológovia nech prižmúria oko). Wallsend sa dotýka východného konca známeho Hadriánovho valu a za rímskych čias sa volalo Segedunum. So segedínom to nemá nič spoločné, názov je vraj keltského pôvodu.

Kto sa chce vybrať po stopách Rimanov v tomto kúte Anglicka, môže si pozrieť zvyšky pevnosti Segedunum a predstaviť si, kam až siahal legendárny Hadriánov val, výstavba ktorého začala v roku 122 po Kr.

Ak si myslíte, že jedinou bránou do latinského sveta je miestne múzeum, ste na omyle. Prvé dotyky s jazykom (nielen) cisára Hadriána si môžete vychutnať už na stanici metra Wallsend s „modernými“ latinskými nápismi. Pohľad na ne – ako hovoria Taliani – vale la pena, stojí za to.

Keď do týchto končín zablúdi taliansky turista, ide si oči vyočiť, keď na jednej z informačných tabúľ číta noli fumare. Nezainteresovaný by povedal, že je to Danteho jazyk – ale taliančina to nie je (slávny florentský bard, prirodzene, písal aj in sermone Latino).

Latinské sloveso fumare znamená dymiť, čmudiť, tu metaforicky označuje fajčenie, podobne ako v románskych jazykoch. Záporka noli napovie, že za týmto nápisom treba hľadať zákaz fajčenia (obstál by aj plurál – nolite fumare).

Čítajúc túto novolatinskú syntagmu, môžeme si pripomenúť verš z Vergíliovej Eneidy: „tepidusque cruor fumabat ad aras“ („a vlažná, ešte teplá krv sa parila, dymila k oltárom, na oltáre“). Ako často znečisťujeme naše kresťanské oltáre dymom hriechu!

Nemenej zaujímavé je aj slovo suggestus (prípustné je tiež neutrum suggestum), na tejto modernej tabuli vo význame nástupište vlaku. Výraz suggestus v latinskom jazyku pôvodne označoval umelo vyvýšené miesto, plošinu, tribúnu. Ak je niečo sugestívne, je to nielen pôsobivé, ale má to (malo by to mať) aj svoju duchovnú výšku.

Digitálna latinčina?

Aký príbeh sa skrýva za týmito kurióznymi nápismi? Rozumel by im cestovateľ v čase zo starého Ríma? Aké by to bolo, keby sme aj v bežnom živote stále rozprávali po latinsky? Tieto otázky si položil anglický umelec Michael Pinksy, ktorý sa rozhodol premeniť svoj sen o novolatinskom značení stanice metra na realitu.

Latinsko-anglické informačné tabule boli pôvodne súčasťou umeleckej inštalácie digitálne upravených fotografií Michaela Pinksyho z roku 2003. Výstava na stanici Wallsend vznikala v rámci projektu Pontis (múdre hlavy vedia, že pontis je tvar genitívu substantíva pons – most).

Latinčina sa stala mostom medzi antikou a modernitou, starým a novým, medzi nebom a zemou. A tiež zvukovým vyjadrením nevyjadriteľného liturgického gesta. Je Pinksyho nápad zlatinizovať realitu moderného človeka (aspoň na digitalizovaných fotografiách a nápisoch) svätokrádežou, alebo nás osvieži myšlienkový gejzír génia?

Odpoveď budeme hľadať in situ a pozrieme sa na ďalší nápis, ktorý zostal na wallsendskej stanici ako trvalá – večná i vecná – pamiatka na výstavu z roku 2003.

„Si iniuriose in viam ferream ingressus eris CC libris multaberis.“

Význam tohto nápisu, ktorý v sebe skrýva latinský Rím a vďaka tvarom futúra aj jazykový rým (ingressus eris – multaberis), je prostý:

„Ak nezákonne (iniuriose) vstúpiš do koľajiska (via ferrea – železnica), budeš pokutovaný sumou 200 libier.“

Pozornému oku pri porovnaní s paralelným anglickým značením neunikne matematická nepresnosť. Anglická verzia nápisu ukladá pokutu tisíc libier, latinský text však hovorí len o dvoch stovkách (CC). Tisícka sa v rímskom systéme zapisuje ako M. Žeby mal návštevník z antiky nárok na odpustenie pokuty?

Pri prechádzke po stanici Wallsend sa pristavíme pri ďalšej tabuli s jednoduchým nápisom Raedarum publicarum statio.

Nemusíte hviezdiť na skúške z latinčiny, aby ste pochopili, že ide o označenie stanice (statio), v tomto prípade autobusovej. Raeda (plurál raedae) bol štvorkolesový dopravný prostriedok, akýsi kočiar, ktorý križoval antické cesty (aj tak všetky viedli do Ríma).

Autoraeda je jeden z moderných latinských neologizmov, ktorý dáva meno automobilu. Starý Riman by si pod pojmom raeda publica (v genitíve plurálu raedarum publicarum) predstavil verejný dopravný prostriedok na štyroch kolesách, takže vo Wallsende by sa určite nestratil.

Vlnený dom a iné žartíky prekladateľa

Súčasťou Pinksyho projektu z roku 2003 boli aj digitálne upravené fotografie miestnych moderných budov. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby pôvodné anglické reklamné a informačné značenie nebolo nahradené latinským. O quid video!

Britské weby uvádzajú, že Jobcentre sa na Pinksyho fotografiách zázračne zmenilo na Forum venalicium a názov známeho diskontu Woolworth bol doslova a do písmena preložený ako Domus lana dignorum (dom tých, ktorí sú hodní vlny, porov. angl. wool – vlna, súkno a worthy – dôstojný, hodný niečoho).

Zdroj: https://www.chroniclelive.co.uk/news/north-east-news/latin-metro-signs-richard-coles-24940436

Neutrum venalicium sa dá preložiť ako týkajúci sa predaja, obchodný. Maskulínum venalicius však pomenúva obchodníka s otrokmi. Anglický názov Jobcentre bol do latinčiny približne preložený ako trh otrokárov (Forum venalicium). Nuž, závisí to od uhla pohľadu…

Pokračujúc v tejto línii sa z obľúbenej platformy na pozeranie a zdieľanie videí poľahky stane, povedzme, TuTubus a operačný systém, pomenovaný podľa okien, otvára okno do latinskej ríše divov pod názvom Fenestrae…

Ale späť k Pinksymu. Nedá sa prehliadnuť, že pod tieto – akokoľvek kuriózne a vtipné – preklady sa podpísala pevná ruka latinistu. Autorom jednotlivých prekladov je klasický filológ, profesor Donald Hill z univerzity v neďalekom Newcastli.

Žiaľ, pri realizácii bilingválnych anglicko-latinských informačných tabúľ – azda jediných svojho druhu na svete! –, ktoré na stanici metra vo Wallsende môžeme obdivovať aj dnes, si zhotoviteľ nedal pozor na preklepy. Hodnotu tohto zaujímavého nápadu (ako to, že v Ríme nikomu nenapadlo umiestniť k niektorým ikonickým pamiatkam aj latinské značenie?) to dosť znižuje. A tak na jednej z tabúľ čítame prapodivné tvary: iubert namiesto iubet a poenail namiesto poenali. Ach, tí počítačoví škriatkovia…

Vitajte v metre, Rimania!

Prepis a preklad latinského nápisu na tejto tabuli nenájdeme ani na anglických webstránkach, čo je veru škoda, keďže latinský text nie je celkom totožný s paralelným anglickým stĺpcom: https://www.flickr.com/photos/redpeg/1715608255/sizes/l/

„Metro te salvere iubert (sic!)“

„Víta ťa metro (metro ťa pozdravuje).“

Spojenie salvere iubet je narážkou na podobné rétorické konštrukcie z Plautových komédií (salvere te iubeo), ktoré patria k dôležitým zdrojom poznania hovorovej, „kolokviálnej“ latinčiny.

Metro (spôsob dopravy i dopravný prostriedok zároveň) sa tu správa ako substantívum 3. deklinácie s genitívom metronis, o čom svedčí záverečná formulka na informačnej tabuli:

„Gratias agimus omnibus per metronem iter facientibus.“

„Ďakujeme (vďaky vzdávame) všetkým, ktorí cestujú metrom (per metronem – prostredníctvom metra).“

Zvyšok textu je nemenej zaujímavým pokusom o neolatinskú transformáciu modernej reality:

„In provincia Tineae et Vedrae nemo viatores melius adiuvat.“

„Nik neslúži cestovateľom v oblasti Tyne and Wear (názov britského metropolitného grófstva, pozn. naša) lepšie.“

Pre porovnanie, anglická jazyková mutácia tej istej tabule hlása: „Tyne and Wear’s premier transport system.“ Cítite ten štylistický rozdiel medzi relatívne strohou angličtinou a poetickým latinským jazykom, po stáročia „pilovaným“ do dokonalosti?

Ďalej sa dozvedáme, že aj taký Riman potrebuje cestovný lístok, v opačnom prípade to nedopadne dobre:

„Itineris tessera tibi emenda est antequam in vehiculum ineas.“

„Predtým, než vstúpiš do dopravného prostriedku (vehiculum), je potrebné zakúpiť si cestovný lístok (tessera).“

Latine loquens si pri pohľade na tento nápis zopakuje gerundívnu väzbu a perifrastické časovanie (emenda est) a pripomenie si, že cestovný lístok sa povie tessera itineris. Tessera v rímskych dobách predstavovala (akúkoľvek) malú kocku. Napríklad aj kamienok, z ktorého sa zhotovovala mozaika. Význam cestovného lístka dali tomuto slovu až moderní latinisti.

„Dum apud metronem es, tessera tibi sic retinenda est ut inspici possit. Consilium vectura poenail (sic!) multandi habemus.“

„Keď sa nachádzaš v metre (apud metronem), je potrebné ponechať si cestovný lístok kvôli (prípadnej) kontrole (aby mohol byť skontrolovaný). Máme (k dispozícii) pokutové opatrenia.“

Syntax príslušnej vety je pomerne špecifická, za pozornosť stojí použitie termínu vectura – doprava, prevoz, poplatok za prepravu, v tomto zmysle dopravná pokuta.

„Metro est locus privatus. Inire non licet nisi ex vecturae condicionibus metronisque legibus.“

„Metro je súkromný majetok (locus – miesto). Nie je povolené (non licet) vstúpiť, iba ak za predpokladu dodržania podmienok a pravidiel (legibus – zákonov, zákonitostí) metra (vstup podlieha pravidlám metra).“

Na latinskej tabuli nechýba už známe noli fumare, varujúce rímskych cestovateľov v čase, aby sa neresti fajčenia v metre radšej vyhli…

Žarty bokom: časť tohto kuriózneho značenia z roku 2003 bola na stanici Wallsend ponechaná a obnovená aj po rekonštrukcii metra, ktorá prebehla v roku 2013. (Veľká škoda, že nedošlo k oprave drobných preklepov v latinskom texte.)

Koncom nič nekončí

Východný koniec Hadriánovho valu – geografický koniec svetovládneho impéria – zďaleka nie je koncom antickej kultúry a stanica Wallsend s netradičnými latinskými informačnými tabuľami nie je „poslednou štáciou“ (statio) pre latinčinu.

Podobná latinská tabuľka, hoci s problematickým prekladom, víta návštevníkov verejných toaliet v zrekonštruovanej rímskej rezidencii vo Fishbourne v západnom Sussexe (Fishbourne Roman Palace).

Nápis nás vyzýva umyť si prsty (akuzatív plurálu digitos). Nebolo by snáď lepšie umyť si celé ruky? Čo tak zvečniť tam niečo ako – manus lavate?

Inštalácia moderných informačných tabúľ s latinskými nápismi vyčarí úsmev na tvári nejednému milovníkovi nesmrteľného rímskeho jazyka. Škoda len, že úroveň niektorých prekladov nedosahuje Caesarove výšiny. Faktom je, že tieto novolatinské projekty by mali byť konzultované s viacerými odborníkmi. Viac hláv, viac rozumu.

To však nemení nič na tom, že latinské prekvapenie na britskej stanici metra je v konečnom dôsledku pozitívne a krásne. Naše duchovné korene sú predsa aj našimi kultúrnymi koreňmi, estne verum?

Tie kultúrne latinské korene by bez vody kresťanstva dávno vyschli. Veď všetky kľúčové diela antických klasikov, z ktorých stále žmýkame šťavu poznania ako z citróna, zachránili mnísi zo stredovekých kláštorných skriptórií. Reťaz latinskej kresťanskej kontinuity od Lactantia a Tertulliána po novo- (a trochu pseudo-) latinské nápisy na stanici vo Wallsende by nebola možná bez vyše dvojtisícročnej ochrany a starostlivosti, ktorú latinskému jazyku poskytla Kristova Cirkev.

PDF (formát pre tlač)