Koniec utópie a symptóm zúfalstva? Denník N začína pripomínať poradňu pre ľudí s poruchami a abnormalitami akéhokoľvek druhu

Branislav Michalka
17. septembra 2025   Spoločnosť   Komentár

Zaoberať sa obsahom takých ľavicovo-liberálnych a neomarxistických propagandistických plátkov ako je Denník N väčšinou nemá zmysel. Teda pokiaľ niekto hľadá relevantné informácie v akom štádiu sa práve nachádza očividná deštrukcia európskej civilizácie a s ňou aj jej rakovinového nádoru a parazita – liberálnej demokracie, ktorej je Denník N integrálnou a dobre platenou súčasťou. Zato však môže toto médium poslúžiť ako laboratórium progresívno-liberálnych symptómov. Nič iné tam ani netreba hľadať.

Nájdete tam síce komplexnú sumu globalistickej propagandy toho najzúfalejšieho razenia (viď karikatúry Danglára a Shootyho, pripomínajúce 50. roky v časopise Roháč), ale okrem toho len nepreniknuteľnú hmlu liberálnych fráz, z ktorých by aj krokodíl umrel na žalúdočné kŕče.

Je to pochopiteľné. Blížiaci sa finálny debakel , si skrátka nemôžu priznať. Pre ľudí, ktorí žijú v progresivistickej, liberálnej a neomarxistickej bubline, by sa totiž rovnal koniec liberálnej demokracie zániku ich božstva. To sa skrátka nielenže nesmie, ale ani nemôže stať. Bohovia predsa neumierajú, a ak áno, tak len pri finále v Bayreuthe, keď pozauny šplhajú k oblakom.

Tomu zodpovedá aj úroveň informácií o situácii, v ktorej práve zomiera ich božstvo, v štýle – to sa skrátka nemôže stať! Hrozí síce nebezpečenstvo, to áno, ale tak ako pri všetkých posvätných rokoch: 1789, 1848, 1918, 1945, 1968, 1990 – aj teraz príde sekulárny zázrak a božstvo sa obrodí.

Skutočný Boh (Ten, ktorý je – Jahveh) samozrejme umrieť nemôže. Sekulárne božstvá však áno, a stáva sa to často.

Opak si myslel len chudák Nietzsche a jeho nasledovníci. A podľa toho aj dopadol. Sám zo seba si stvoril sekulárne božstvo a dúfal v smrť Boha. Namiesto Boha však umrel on, dedičný syfilitik, pričom titánsky slintal v progresívnej paralýze, prebaľovaný svojou národno-socialistickou mladšou sestrou.

Na prvý pohľad tento žlčovitý výpad ultrakonzervatívneho, rigidného, katolíckeho fanatika (autor článku, plus doplň všetky ostatné progresívne nadávky od xenofóba až po homofóba) proti nemeckému titanskému syfilitikovi nemá žiaden súvis so žurnalistickou vlajkovou loďou pokroku na Slovensku.

Lenže ako vedel už súdruh Lenin – všetko so všetkým súvisí. Nietzscheho psychický debakel, ak by sme aj prispôsobiac sa naivite sekularistických odborníkov vylúčili vyšší zásah z Nebies, a zároveň neprikladali všetku vinu syfilisu, z ktorého sa podarilo úspešne vyliečiť nejednému liberálovi a osvietencovi, bol aj prejavom jeho zúfalstva a pocitu porážky.

Skrátka, odhryzol si veľké sústo a obrazne povedané – zadusil sa ním. Mal svoju malú, individuálnu utópiu, v rámci ktorej očakával, že jedného dňa, tak poobede, po počúvaní Wagnera (neskôr ním zatrateného) a Brahmsa s Bizetom (natruc objaveným) si „pozápasí“ trochu s Hospodinom Všemohúcim a ten pri pohľade na nemeckého titana s majestátnymi fúzmi zuteká do Nebíčka zomrieť. Nestalo sa, a tak si Fritzi trochu zúfal, čo viedlo k poruchám.

Zúfalstvo skrátka vedie k poruchám, to je tá súvislosť (nie jediná) medzi abonentmi, item tvorcami Denníka N a chudákom Fritzim. Samozrejme je tu aj rovnaká nádej, že Všemohúci Boh pred nimi zuteká, tentokrát nie kvôli majestátnym nemeckým fúzom, ale kvôli tomu, že si na facebookový profil pripnú dúhovú vlajočku. Namiesto individuálnej utópie, majú svoju kolektivistickú, už asi tisícu v poradí, ako s Bohom vybabrať.

Realita sa však očividne začína vyvíjať smerom k debaklu, podobne ako u nebohého Fritziho. Boh nielenže stále neumiera, ale naopak, práve tak ako nešťastného Fritziho, aj titanov progresívnej revolúcie sa začína zrejme zmocňovať zúfalstvo, čo sa pravdepodobne okrem iného prejavuje aj postupnou transformáciou ich kmeňového plátku na akúsi poradňu a encyklopédiu akýchkoľvek porúch. Nielen psychických, alebo pohybovo-motorických, ale všetkých. Akoby sa nad denníkom vznášali dvaja anjeli (dúhoví, samozrejme) nesúci kartušu s nápisom: Len pre tých, čo majú nejakú poruchu.

Nárast textov zaoberajúcich sa poruchami sa dá snáď datovať nárastom zúfalstva po roku 2023, keď sa dostal k moci temný a bakaný Fico, potom nasledovali ďalšie debakle, ktoré dorazilo víťazstvo Trumpa a následné turbulencie, v ktorých sa ocitlo ich sekulárne božstvo tesne pred vírom gotterdammerungu a občianskej vojny. Tá veští zánik dúhovej Walhaly…

V súčasnosti sa pri otvorení Denníka N šokovanému zdravému čitateľovi (takých bude zrejme väčšina, inak by sa spoločnosť zrútila) naskytne pohľad na pravidelnú periodicitu článkov o poruchách akéhokoľvek druhu – duševných, telesných, sociálnych, rodinných. Akoby sa chcelo pred národom demonštrovať: toto je skutočný svet – svet plný porúch. Normálnosť neexistuje.

Letmý sled titulkov, ktoré nájdeme v denníku za posledné týždne, nám poskytne dostatočný obraz:

Majú súrodenca s postihnutím a výčitky, že sú zdravé. Sklenené deti sú preťažené a prehliadané rodičmi

Psychoterapeut Podolan: Mnohí sa za fóbie hanbia a potláčajú ich alkoholom. No mali by radšej urobiť to, čo policajt v Čeľustiach

Pri pomočovaní dieťa cíti takú hanbu, že chce opustiť vlastné telo, zažil som to, hovorí sociálny pracovník Milan Daniel

Chlapcov nechajte hrať sa s bábikami a dievčatá s bagrami, vraví psychologička Rezníková

Vzťahová terapeutka Hradileková o odhalení nevery: Prezeranie partnerovho mobilu je už len dôsledok nedôvery

Rodičia detí s autizmom platia tisíce eur za terapie kmeňovými bunkami. Lekári hovoria o šarlatánstve

Muž nevie nastaviť rameno plačúcej žene, ak nie je naučený pracovať s vlastným plačom, hovorí párová terapeutka

Umelkyňa s autizmom: To, že budem maliarka, bola pre mňa jediná prijateľná realita

V našej rodine je trochu trauma zo starých panien. Počas umelého oplodnenia som bola vyčerpaná a zúfalá, hovorí Hana Třeštíková

Pre Riška so znevýhodnením prešiel na bicykli 4-tisíc kilometrov do Fínska a späť. Prvý defekt dostal až doma v Medzilaborciach

Naše deti nám nedlhujú vôbec nič. A my im dlhujeme úplne všetko, hovorí dokumentaristka Jana Počtová

Deti s ekzémom sa môžu cítiť veľmi osamelo, lebo ide o určitú inakosť, hovorí psychologička Lenka Kováčová

Prvý sex môže byť stresujúca skúsenosť (ukážka z knihy Rozumne zmyselne)

Záchvatové prejedanie sa nie je len otázka sily vôle. Je to porucha impulzivity, hovorí výskumníčka

Psychiatrička Žuchová: Sme tak trochu rozmaznaní, lebo stále chceme viac a viac

Priateľka žiarli, lebo sa páčim iným ženám. Ako jej mám vysvetliť, že na to nemá dôvod?

Samostatné rubriky s názvami: Duševné zdravie, Psychologická poradňa, Poradňa o tele, Alkoholizmus, Cesta k zdraviu a s nimi spojené Životy žien, Vzťahy, Životy mužov, LGBT+, Hrdinky a pod. navodzujú bizarnú atmosféru, v ktorej sa Slovensko mení pred našimi očami na akúsi veľkú kliniku plnú pacientov a nosičov porúch, úzkostí, depresií, závislostí a abnormalít všetkých možných druhov.

Nie je to však zrejme vôbec fikcia – celé to kvantum textov o poruchách má skutočných adresátov a ich poruchovosť, zúfalstvo a neistota sa budú pravdepodobne s kolapsom liberálnej demokracie neustále zvyšovať. A samozrejme, uzavretí vo svojej bubline, budú vnímať tých, čo sa nezaoberajú neustále poruchami ako nepriateľov a predovšetkým – ako narušených. A akí iní by nakoniec aj mohli byť, keď nepociťujú zúfalstvo nad pádom liberálnej demokracie?

Veď kto si aj môže uchovať pokojnú myseľ tvárou v tvár kolapsu liberálnej demokracie? Jedine zradca, bezbožník (v zmysle zrady sekulárneho pseudonáboženstva) alebo narušený jedinec.

Spomínate si, ako ponúkali progresívne denníky The Guardian alebo The New York Times psychologickú pomoc pre zúfalých slniečkárov, ktorí psychicky nezvládli zvolenie Donalda Trumpa? A čo to môže byť potom za človeka, ktorý nielenže Trumpa volí, ale ešte aj tvrdí, že ani nepotrebuje psychologickú poradňu? Ak sú ľavicoví liberáli normálni a ich myslenie predstavuje normu, tak potom všetci ostatní, tá zlá väčšina bez poruchy, musia byť nenormálni.

Preto adekvátne k tomu spôsobu myslenia vyhodnotili na Denníku N, že normálna a bezporuchová väčšina je psychicky narušená. Ergo, psychiatri (odborníci) musia liečiť celú spoločnosť (okrem progresívcov, samozrejme):

Leško, Vašečka, Šimečka, Kostolný: Psychiatri liečia listom celú spoločnosť a sú morálnym príkladom

A tak rovnako ako je podľa Denníka N normálna napríklad úzkosť zo zmien počasia:

Klimatická úzkosť nie je patológia, je to normálna reakcia na nenormálnu situáciu, hovorí psychologička

tak je zrejme normálna a nie patologická aj hysterická reakcia na pád politického sekulárneho božstva.

Nie je nutné sa tomu príliš čudovať. Tam, kde niet pravej viery v pravého Boha, ktorý nezomiera, ale len viera v božstvo uťapkané človekom z hliny utopických a antropocentrických predstáv, tam sú aj zúfalstvo a poruchy. A to je svet súčasného progresivizmu. A preto každý kto tvrdí, že svet sa má orientovať na prirodzenosť, normálnosť a na tých, ktorí nemajú poruchu, je ich nepriateľ. Lebo podľa nich byť normálnym, zrejme už znamená – mať nejakú poruchu.

PDF (formát pre tlač)