Komik Gulík neverí v Boha, ním preferované ateistické konštrukty však nedávajú žiaden zmysel

Matej Gavlák
21. mája 2025   Spoločnosť   Komentár

Príhodne, v predveľkonočnom čase zverejnil youtubový kanál Denníka N rozhovor s komikom Jakubom Gulíkom s názvom „Uľavilo sa mi, keď som prestal veriť v Boha“. Jeho vlastná ideológia však ukazuje, že ten Boh možno nakoniec nebol zas až tak zlý a že Gulíkova nová filozofia vlastne dosť pokrivkáva…

Jakub Gulík je známy predovšetkým ako náhradník za nezameniteľného Janka z Pošty pre teba v youtubovej relácii Ťažký týždeň.

„Boha niet“

Rozhovor na youtube kanáli Denník N začína Gulík tak, že hoci má vlastne „všetko potrebné“ – teda krst, prvé sv. prijímanie a dokonca aj birmovku – v Boha už dnes neverí. Ako komik sa nebojí robiť si na „standupoch“ posmešky z farárov a Cirkvi, ale priznáva, že na túto tému mu už neraz prišla zmiešaná odozva. Ľudia si ešte úplne nezvykli. Jediný, kto v jeho rodine „stále dúfa“, že si ešte Jakub „nájde cestu k Bohu“, je jeho babka.

Gulík zaujímavo hovorí, že jeho cesta od kresťanstva k ateizmu nebola priama, ale viedla cez „osekávanie kresťanstva“, „vieru v nejakého Boha“ – až zakotvil v „ezoterike“. „A potom,“ pokračuje, „však Boha niet – tak som ho postupným procesom vyradil zo svojho portóflia.“

Komik, zjavne nič netušiac, akoby doslova citoval Bibliu:

„Dávidov poučný chválospev. Blázon si v srdci hovorí: „Boha niet.“ Skazení sú a ohavnosti páchajú, nikto z nich nerobí dobre. Boh pozerá z neba na synov ľudských a skúma, či je niekto rozumný a hľadá Boha. Všetci poblúdili, všetci sa skazili; nikto nerobí dobre, veru, celkom nik.“ (Ž 53,1–4)

Sloboda a nesloboda

Hosť relácie sa cíti byť slobodný odvtedy, čo dospel k názoru, že „Boha niet“. Svoj nadobudnutý pocit slobody opisuje nasledovne:

„Prišlo mi to strašne oslobodzujúce v tom, že zrazu som mal ten pocit tej slobody, že nikto tu nie je s tým prstom varovným nado mnou, že hocičo spravím, hocičo si pomyslím, tak za to môžem byť potrestaný…,

… ale hlavne aj tá sloboda tých myšlienok, lebo v tých náboženstvách to tak býva, že nesmiem ani hriešne myslieť a akonáhle mi niečo hriešne prejde hlavou, tak už to je hriech, to je niečo zlé za čo by som mal pykať.“

Ohľadom oslobodenia ateistu od Boha, príhodné sú slová veľkého slovenského kardinála Jána Chryzostoma Korca, ktorý povedal, že pokiaľ ateista žije mravne, „je to ešte ako tak“, ale „keď začne piť a drogovať, a kradne, je slobodnejší? Ak niekto veľa pije a leží v priekope je slobodnejší ako veriaci?“ Ohľadom „absolútnej slobody“ mal kardinál, ktorý bol za komunizmu dlhé roky väznený, aj ďalší zaujímavý postreh:

„Sebadeklarovaný ateista sa najprv oslobodí od prvých troch prikázaní Desatora a potom aj od zvyšných siedmich. Tak však zničí seba ako človeka a následne zničí svoju slobodu a v krajnom prípade slobodu všetkých v nacizme a komunizme.“ (ExtraPlus, jún 2009)

Ale pozoruhodná je aj druhá časť Gulíkovho prehovoru, tá o myšlienkach. Ono to totiž nie je tak, ako to prezentoval. Myšlienka sama – vnuknutie – nie je hriechom. Veď nám môže byť vnuknutá od zlého ducha. My tiež nemôžeme za to, že keď sa prechádzame po meste, či nákupnom centre, všade narážame na reklamy so ženami (i mužmi, pre spravodlivosť…) v spodnom prádle. Myšlienka samotná teda nie je hriechom. Hriechom už však je nad týmito vnuknutiami a podnetmi začať uvažovať a držať si ich v sebe. Ale aj to je vo väčšine prípadov zrejme iba ľahší hriech, ktorý sa čiastočne zmazáva sv. prijímaním a kvôli ktorému nie je nutné ísť na sv. spoveď ihneď (nehrozí zaň okamžité zatratenie v prípade nečakanej smrti). Skutočný problém nastáva až vtedy, keď hriešna myšlienka vedie k závažnejším hriešnym činom.

Gulík sa ďalej priznáva, že v ateizme ho utvrdilo sledovanie ľudí ako sú Christopher Hitchens, Richard Dawkins a im podobní. Ide o tzv. „nových ateistov“ z prelomu milénia, ktorí boli typickí svojím militantným antikresťanským postojom. „Ak v niečo, ako je Boh, veríte, zasluhujete si len výsmech a opovrhnutie,“ – asi tak by sa dala charakterizovať ich filozofia. Lenže aj tu komik sám seba podkopáva až napokon padá k zemi. „Noví ateisti“ sa totiž už dnes vo všeobecnosti považujú za prekonaný smer a ľudia si z nich v skutočnosti robia posmešky.

Dokonca aj bývalá ateistická filozofka (dnes kresťanka) a kedysi pravá ruka Richarda Dawkinsa, Ayaan Hirsi Aliová, v jednom rozhovore uviedla, že sám Dawkins si už je zrejme vedomý toho, že sa celý čas mýlil. Dnes už aj on údajne súhlasí s tým, že „profesionálni ateisti“ vôbec nepochopili ľudskú prirodzenosť, keď sa nazdávali, že je plne logická, len ju treba zbaviť „poverčivosti“. Naopak, po „zbavení sa poverčivosti“ ľudia podpaľujú autá, ničia školský majetok, nemajú úctu ani len k vlastnej histórii, vymýšľajú teórie o 72 pohlaviach. Podľa Aliovej je ateizmus číry „negativizmus“ (viac v staršom článku).

Jakub Gulík pre Denník N sám priznáva, že pre príliš militantné postoje i on sám napokon „nový ateizmus“ ako filozofickú formu zavrhol. Teraz je zástancom tolerantného ateizmu.

Všetkých milujúci ateista

Gulík priznáva, že ateizmus je veľmi „chladná“ filozofia, že vlastne „nič neponúka“ a že je vo svojej podstate „nemastný, neslaný“. Prirovnáva ho k demokracii, čo je systém, „kde si môžete vybrať“, aj keď „nie vždy viete, čo vlastne chcete“. Organizované náboženstvo, naopak, prirovnáva k autokracii – „viete, čo môžete a čo nie, je tam ten líder – Boh, máte pravidlá…“

Kedysi, ešte keď počúval Dawkinsa, „mal slinu ísť do debát“ a vyvracať ľudí z ich kresťanského presvedčenia, no dnes už „má pochopenie“. „Ja nechcem svet bez náboženstiev, páčia sa mi zvyky, rozmanitosť, baví ma poznávať nové jazyky…,“ hovorí v relácii.

Následne kresťanom vyčíta, že „nerešpektujú hranicu“ a neustále „musia obracať ľudí na vieru; „robia to pre Boha“ – a to je problém“. Gulík by si želal, aby aj kresťania prejavili „taký rešpekt (voči iným), ako my (ateisti) dávame náboženstvu… Keby tam bola hranica – my veríme vo svoje, vy vo svoje – jóój, to by bolo sveta žiť!“

Zvlášť posledná veta je úplne scestná, ale pekne po poriadku; demokracia je vo svojej podstate dosť nelogický systém. Skutočne hovorí, že pravdu môžu mať tak ateisti, ako aj kresťania, moslimovia, hinduisti… stačí si len vybrať. To isté hovorí ideológia „tolerancie“ – „vo všetkom je zrnko pravdy“. Čo je však na tomto logické? Logika predsa hovorí, že pravdu nemôžu mať všetci: buď Boh existuje alebo neexistuje, nemôže byť oboje; buď je Boh trojjediný (ako hovoria kresťania), alebo je iba jeden (moslimský Alah). Byť zástancom rozmanitosti je možno pekné, ale rozhodne to nie je logické. 2 + 2 nemôže byť 4 aj 5 zároveň.

Naopak, to kresťanstvo je plne logické. V prvom rade, už starozákonní proroci stovky a stovky rokov pred Kristom hovorili, že na Zem príde Boží syn a dali aj množstvo znamení: narodí sa v rode Dávidovom; Panna počne a porodí syna; bude otvárať oči slepým; prebodnú mu bok. (Pozn.: Alaha nikto nikdy nepredpovedal).

Potom tu máme evanjeliá – a tie písali očití svedkovia. Oni na vlastné oči videli, že Ježiš robil nevídané verejné zázraky; že za ním šli zástupy, ktoré verili v Jeho nadprirodzený pôvod; počuli, ako sa vyhlásil za Boha a povedal, že len skrze Neho je možná spása; boli svedkami Jeho verejného procesu a popravy, ktoré im predtým predpovedal („Syna človeka musia vydať do rúk hriešnych ľudí a ukrižovať, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych“); videli Ho po Jeho zmŕtvychvstaní a boli pri tom, keď vystúpil na nebesia. (Pozn.: Budha nikdy nerobil verejné zázraky a nikdy netvrdil, že nás dokáže spasiť).

Ďalej tu máme dobre zdokumentované zázraky svätcov. Veď už len taký vzostup sv. Jany z Arku a jej záchrana Francúzska je zázrakom takým neslýchaným a tak dobre zdokumentovaným, že ho nemôže poprieť ani ten najzarytejší ateista. A čo Slnečný zázrak vo Fatime, ktorého svedkom bolo 70-tisíc ľudí a desiatky novinárov? (Pozn.: Hinduisti žiadnych zázračných svätcov nemajú).

A k poslednej Gulíkovej vete o tom, aký rešpekt prejavujú ateisti kresťanom – tak toho sme svedkami každý deň. LGBT/trans ideológia zúrivo pretláčaná na školách, v médiách a na pracoviskách; kňazi sa boja nosiť verejne kolárik, aby ich kdesi nezbili; médiá denno-denne opovrhujú kresťanmi tými najúbohejšími spôsobmi; sám Gulík robí verejné posmešné „standupy“ na Cirkev a „farárkov“ atď.

Načo nám je vlastne tá Cirkev?

Zaujímavé bolo Gulíkove svedectvo o tom, ako sa dostal od kresťanstva k ateizmu – jeho cesta totiž vonkoncom nebola priama, ale viedla cez ezoterické filozofie.

Spočiatku začal o kresťanstve pochybovať. Dospel k názoru, že kresťanstvo je „nalinajkované náboženstvo“ (nech už to znamená čokoľvek), že je to „ľudský konštrukt“, že hoci asi „nejaký boh skutočne existuje,“ predsa si ho môže „každý vysvetľovať po svojom“.

Dá sa povedať, že Gulík spočiatku prepadol tradičnej filozofii, „verím v Boha, ale nie v Cirkev“. Prečo veríme v Krista sme ozrejmili už vyššie. Dôležité je však tiež upozorniť, prečo veríme v Cirkev. Ježiš ako jedinú ustanovil katolícku Cirkev, keď povedal známe slová: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev“ (Mt16,18). Jedine katolícka Cirkev odovzdáva Kristovu náuku neporušenú od Jeho čias až do našej doby. Bez nej by tu bol chaos, aký zažívajú protestanti – od evanjelikov, cez puritánov až po anabaptistov (každý so svojím vlastným, jedinečným výkladom Biblie).

Inak povedané: bez jasne definovaného a po stáročia odovzdávaného učenia v katolíckej Cirkvi sa kresťanstvo ako také stáva nelogickým a vzájomne si odporujúcim. Už to nie je Boh, kto nám hovorí, akí máme byť, ale sme to my, kto hovorí Bohu, aký má byť On – a to je nelogické, to je naozaj náš umelý konštrukt Boha a nie Boh aký je skutočne.

Nečudo, že Gulíkovi prestalo dávať kresťanstvo zmysel, keď zavrhol Cirkev. Stále však veril v niečo nadprirodzené – ezoterické filozofie. Ale aj ezoterickí „mudrci“ (ako ich Gulík nazýva) sa ukázali byť len „obyčajnými ľuďmi“, keďže i oni sa prejavili ako chamtivci, či pomstychtivci, „čo je bežné ľudské správanie“. Po čase mu teda aj ezoterika „prestala dávať odpovede“. Čo povedať o tomto? Ako ozrejmuje náš starší článok, ezoterika je už predstupňom k mágii, ktorý môže viesť k reálnemu čarodejníctvu – a napokon až k satanizmu. V ezoterike žiadna pravda nie je.

Katolicizmus je logickejší ako ateizmus

Čo dodať na záver? Nie je žiadnou náhodou, že v západných krajinách dochádza zvlášť u mladých k akejsi renesancii kresťanstva a zvlášť katolicizmu. Kresťanstvo nie je nelogické; nelogické sú sekulárne konštrukty o tom, že existuje 72 pohlaví a že na každom náboženstve je „zrnko pravdy“. Nelogické je tvrdiť, že Boha, duchov niet a potom natáčať rôzne poltergeisty a pýtať sa, čo to vlastne je? Nelogické je smiať sa z kresťanov, „akí sú zaostalí“ a potom obhajovať spevákov a speváčky, ktorí vzdávajú na pódiách úctu satanovi. Ak satan neexistuje, prečo mu hollywoodske hviezdy ďakujú v priamom prenose? Prečo sa takto prezentujú?

Ak neveríme v Boha a diabla, tieto veci nedávajú zmysel. Ale ak sme kresťania, tieto veci dávajú zmysel priam dokonalý. Snáď to raz pochopí aj Jakub Gulík pri opätovnom hľadaní pravdy. Želáme mu veľa úspechov.

PDF (formát pre tlač)