Keby neboli umelé potraty…
Agnieszka Stelmachová
29. novembra 2020
Spoločnosť
Potraty
V dôsledku potratovej hekatomby iba počas jedného (dvadsiateho) storočia bola zničená najmenej jedna miliarda životov. Ako by vyzeral svet, keby životy týchto nenarodených detí boli ušetrené? Úplne inak.
Každý rok si potraty vypýtajú krvavú daň. Denne vyhasne približne 125 tisíc ľudských životov. Počítadlo na webe Worldometer založené na štatistikách Svetovej zdravotníckej organizácie o potratoch na celom svete, sa mení v zlomku sekúnd. Počet zabitých detí pribúda každú chvíľu. K 30. septembru 2020 ich bolo viac ako 32 miliónov.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie dochádza každoročne k 40 – 50 miliónom potratov. Iba v USA, kde, podľa analytikov, takmer polovica tehotenstiev je nechcená, štyri tehotenstvá z desiatich končia smrťou počatého dieťaťa.
Na celom svete bolo v rokoch 1921–2018, ako naznačujú štatistické údaje z Johnstonovho archívu, zabitých v dôsledku potratov až 1 miliarda 52 miliónov 572 tisíc počatých detí. Z toho len v Ázii ich bolo zavraždených viac ako pol miliardy, na území bývalého ZSSR takmer 350 miliónov, v Európe 100 miliónov, v Severnej Amerike viac ako 72,5 milióna, v Austrálii a Oceánii tri a pol milióna, v Afrike takmer tri milióny, v Južnej Amerike asi 400 tisíc.
Vyššie uvedené čísla vychádzajú z údajov registrovaných vládami od konca 60. rokov do roku 2017, ale pro-life organizácie tvrdia, že skutočných prípadov potratov je oveľa viac. Napríklad Life Institute uvádza, že iba za posledných päťdesiat (nie sto) rokov bolo na celom svete zabitých 1,5 miliardy detí.
Šesť miliónov Poliakov
V rovnakom období Poľsko prišlo takmer o šesť miliónov tristotisíc občanov. Počet potratov rástol alarmujúcou rýchlosťou od polovice 50. rokov, počnúc 1 400 „potratmi“, ale už v roku 1960 ich bolo vyše 200 tisíc. Apogeum spadá do 60. a 70. rokov. V 80. rokoch začal počet potratov postupne klesať, stále však bolo každý rok zabitých viac ako stotisíc detí, pričom rok 1981 bol špeciálny – životy 230 tisíc nenarodených boli brutálnym spôsobom ukončené. Po roku 1989 tento počet klesol pod 100 tisíc a v roku 1992 dosiahol 11 640.
Po prijatí zákona o obmedzení prístupu k potratom v roku 1993 (tzv. Potratový kompromis umožňujúci zabitie počatých detí v prípade, že tehotenstvo ohrozuje život a zdravie matky, ak je výsledkom násilného činu alebo prenatálne testy či iné dôvody môžu naznačovať závažné, nezvratné zmeny plodu), tieto počty klesli pod tisíc ročne. V roku 1997 došlo k skoku – 3 176 potratov, ale od roku 1998 do roku 2008 sa ročne vykonalo 300 až 500 potratov. Po roku 2008 sa počet zabitých detí začal opäť zvyšovať a výrazný skok opäť sledujeme od roku 2014, keď bolo zabitých až 977 detí.
Bohužiaľ, od roku 2015 bolo každý rok viac ako tisíc deťom odopreté právo narodiť sa. V roku 2019 ich bolo 1100. Odhaduje sa, že viac ako deväťdesiat percent tzv. „zákrokov“ sa vykonáva z obavy mať dieťa so zdravotným postihnutím a to vrátane Downovho syndrómu.
Podľa Guttmacherovho inštitútu potraty vo väčšine krajín najčastejšie podstupujú ženy vo veku 20 – 24 rokov. Táto hanebná prax je najrozšírenejšia tam, kde platia najliberálnejšie zákony. Okrem toho sa na medzinárodnom fóre už dlho vynakladá úsilie, aby potraty boli prístupné ako bežná lekárska procedúra v rámci všeobecnej zdravotnej starostlivosti, a aby ju mohol vykonávať aj menej kvalifikovaný personál.
O čo sme prišli
Od úsvitu dejín demografia určovala identitu, prosperitu a bezpečnosť obyvateľov každej krajiny. Nebyť potratov, sterilizácie a rozsiahleho používania antikoncepčných prostriedkov, dnešný svet by bol určite iný. Nikdy sa nedozvieme, koľko veľkých talentov ľudstvo stratilo, koľko dobra by bolo možné urobiť. Mohla by sa inak vyvinúť rovnováha síl medzi národmi; mohli by povstať iné veľmoci; mohli by sa objaviť nové prelomové vynálezy a veľké kultúrne diela.
Každý jeden život má vyššiu cenu ako zlato. Štáty, v ktorých v dôsledku chybnej demografickej politiky došlo k radikálnej zmene populačnej štruktúry, ktorá sa potom premietla do ich spoločenskej súdržnosti, to zisťujú čoraz bolestivejšie.
Rozvinuté aj rozvojové krajiny sa zbavili svojich budúcich občanov. Kedysi ľudnatá Európa rýchlo starne a na ich miesto prichádzajú migranti, ktorí menia jej tvár. Očakávaný pokles počtu obyvateľov Číny by mohol podkopať ambíciu tejto krajiny stať sa superveľmocou. Starnúci Japonci experimentujú s výrobou robotov, aby pomohli starším ľuďom vyrovnať sa s osamelosťou a zabezpečiť im starostlivosť. Východná Európa vstupuje do najvážnejšej demografickej recesie na svete. Za tri nadchádzajúce desaťročia sa jej populácia zníži o takmer dvadsať percent a bude sa zmenšovať rýchlejšie, ako v ktoromkoľvek inom regióne sveta. To bude znamenať obrovské zaťaženie pre dôchodkové systémy a vážne sociálne konflikty.
Demografický faktor je jedným z najdôležitejších ukazovateľov určujúcich geopolitickú situáciu štátu, pretože ľudia poháňajú sociálno-ekonomický a technologický rozvoj dopredu. Taktiež predstavujú vojenskú a strategickú silu. Ľudnaté krajiny získavajú postavenie dôležitého hráča na medzinárodnej scéne. Nepriatelia sa ich boja napadnúť. Demografia tak rozhoduje o integrite a súdržnosti štátu.
Okrem veľkosti populácie má veľký význam aj jej „kvalita“. Vysoká neprirodzená úmrtnosť spôsobená konzumáciou alkoholu a drog, vysoká miera samovrážd a duševných chorôb, vysoký počet rozvodov, potratov a detí vyrastajúcich mimo manželstva, úroveň religiozity a oddanosť vlasteneckým hodnotám – toho veľa vypovedajú o spoločnosti, jej vitalite a všeobecnom potenciáli, ktorý sa berie do úvahy pri vypracovávaní dlhodobých obranných plánov.
Ľudia sú najväčší kapitál
Rozšírené je presvedčenie, že na svete je priveľa ľudí, takže nebude možné zabezpečiť prosperitu pre všetkých. Ale to nie je pravda. Ekonóm Julian L. Simon, ktorý tak oživil pro-life hnutie v Spojených štátoch, bojoval proti tvrdeniam kolegov, ktorí strašili populačnou bombou.
V slávnom článku z novembra 1993 s názvom: Rast populácie nie je pre ľudstvo zlý, tvrdil, že protinatalistická politika je nebezpečná a neľudská. Vysvetlil, že mylná predstava o hroziacej explózii svetovej populácie vyústila do politického rozhodnutia legalizovať potraty v USA.
Julian Simon dokázal, že prechodné nedostatky – či už z dôvodu rastu populácie alebo z iných príčin – nás v skutočnosti viac ženú dopredu, ako keby tie nedostatky neboli. Zložité situácie podnecujú ľudskú tvorivosť, ktorá nám umožňuje úspešne čeliť novým výzvam.
© Všetky práva vyhradené. Článok bol prebraný z partnerského webu PCH24.
Spoločnými silami prebuďme SVEDOMIE Slovenska, bojujme za Vieru a hodnoty kresťanskej civilizácie. Bez Vás Christianitas.sk nezvládneme financovať, preto prosíme o Vašu PODPORU. Ďakujeme!
Bankové spojenie: SK7765000000000020594299
