Karmelitánka sv. Magdaléna de Pazzi -

Karmelitánka sv. Magdaléna de Pazzi

Branislav Krasnovský
28. mája 2023
  Svätec týždňa

Podľa tradičného kalendára si 27. mája pripomíname sviatok karmelitánskej mníšky sv. Márie Magdalény de Pazzi.

Svätá Mária Magdaléna de Pazzi je ozdobou mníšskeho rádu karmelitánok. Svätica, ktorá sa rozhodla trpieť za hriešnikov, celý život sa modlila za ich spásu a prosila Nášho Pána Ježiša Krista, aby ju nechal čo najdlhšie trpieť, len aby hriešnici získali čas k tomu, aby mohli opustiť cestu hriechu a spasiť svoje duše pred peklom. Nech je nám táto krehká, no duchovne nesmierne silná svätica vzorom a posilou v duchovnom zápase dnešných dní, aby sme aj my mohli vydať aspoň sčasti také svedectvo lásky k Bohu, aké vydala sv. Magdaléna de Pazzi.

Obraz Panny Márie Karmelskej, držiacej karmelitánsky škapuliar od barokového talianskeho maliara Pietra Novelliho. Na ľavej strane sú svätice sv. Terézia z Avilly, ktorej srdce prebodne ohnivý šíp a sv. Mária Magdaléna de Pazzi. Na pravej strane je blahoslavený Šimon Stock, ktorému panna Mária karmelitánsky škapuliar zverila a sv. Ján z Kríža.
zdroj: wikimedia commons

Rané detstvo svätice

Mária Magdaléna de Pazzi sa narodila 2. apríla 1566 vo Florencii, jej otec bol členom slávneho florentského rodu de Pazzi a matka pochádzala z ďalšieho významného šľachtického rodu, Buondelmonti. Rodina bola príbuzensky spriaznená s florentským vládnucim rodom Mediciovcov.

Budúca svätica dostala pri krste meno Katarína – podľa sv. Kataríny Sienskej a ňou sa aj inšpirovala vo svojom detstve. Už ako 7-ročné dievčatko udivovala svojou zbožnosťou a dobrotou a svojimi na svoj vek obdivuhodnými vedomosťami o katolíckej viere udivila aj kňaza, ktorý ju pripravoval k prvému svätému prijímaniu. Dievčatko bolo dokonca schopné objasniť svojim rovesníkom, ktorí sa pripravovali spolu s ňou, pravdy uvedené v Tridentskom katechizme.

Podľa zachovaných historických prameňov už ako dieťa často rozjímala o Kristovom utrpení a snažila sa mu čo najviac pripodobniť. Raz si dokonca uvila veniec z tŕňov, ktorý si potom večer položila na hlavu, a keď to matka nezbadala, premodlila sa s tŕňovou korunou na hlave celú noc.

Jej úcta k Najsvätejšej sviatosti oltárnej bola úžasná – dievčatko ešte v útlom detstve inštinktívne vyhľadávalo prítomnosť ľudí, ktorí počas Svätej omše prijali Telo Kristovo. Prvé sväté prijímanie bolo v živote 10-ročnej svätice naozaj výnimočnou udalosťou. Dievčatko sa po ňom utiahlo do kaplnky a tam sa pod krucifixom dlho vrúcne modlilo. Kvôli svojej zbožnosti získala malá Katarína de Pazzi dokonca právo prijímať Telo Kristovo každý deň už od veku 10 rokov.

Svätica a mystička, stigmatizovaná dominikánska terciárka Katarína zo Sieny, Učiteľka Cirkvi na obraze barokového maliara Giovanniho Battistu Tiepola.
zdroj: wikimedia commons

Životopisci svätice uvádzajú, že hneď po prvom svätom prijímaní sa zaviazala, že sa stane mníškou a že jej odpor voči hriechu a zlu bol tak veľký, že dievčatko preplakalo celú noc, keď počulo niekoho nadávať a rúhať sa Bohu.

Vstup do kláštora

Vo veku 15 rokov vstúpila mladá šľachtičná Katarína do kláštora sv. Jána vo Florencii, rodičia totiž chceli, aby si zvýšila vzdelanie, pretože mali v pláne vydať ju za jedného z bohatých florentských šľachticov. Život v kláštore sa mladému dievčaťu nesmierne páčil – modlila sa, čítala nábožnú literatúru, pričom jej obľúbeným autorom bol svätý Augustín. S mníškami vždy, keď jej to dovolil denný rozvrh zanietene debatovala o rôznych teologických témach, a tie si mladé dievča obľúbili, pretože bola nesmierne usilovná a obetavá. Mladá svätica sa už v tomto kláštore nechala počuť, že je rozhodnutá stať sa mníškou a zasvätiť svoj život Bohu.

Svojim rodičom teda oznámila, že do stavu manželského nikdy nevstúpi a jej rozhodnutie pre rehoľný život je definitívne. Rodičia sa spočiatku snažili dcéru presvedčiť k vydaju, keď však videli, že jej rozhodnutie je pevné, dali jej svoje povolenie.

Katarína vstúpila do kláštora sv. Frigidiana vo Florencii. Tento karmelitánsky ženský kláštor milovala, pretože tu po prvýkrát ešte ako dieťa pristúpila k svätému prijímaniu a zároveň bola rada v blízkosti karmelitánok, ktoré tiež prijímali Telo Kristovo každý deň. 30. januára 1583 vstúpila do noviciátu a prijala rehoľné meno Mária Magdaléna.

Sv. Mária Magdaléna de Pazzi
zdroj: wikimedia commons

Životopisci Kataríny de Pazzi radi zdôrazňujú skutočnosť, že keď jej dal kňaz pri vstupe do rehole ako novicke podal do rúk svätý kríž zo slovami: „Ale ja sa nechcem chváliť ničím iným, iba krížom nášho pána Ježiša Krista, cez ktorý je svet ukrižovaný pre mňa a ja pre svet“ (Gal 6,24), tvár Márie Magdalény zažiarila nadpozemským jasom a svätica vyslovila prianie, aby „mohla ďalej žiť a trpieť pre Krista“.

Počas noviciátu všetkých prekvapila svojou pracovitosťou, pokorou, vľúdnosťou. Sestrám ďakovala za pomoc a snažila sa od každej niečo dobré naučiť. V čase noviciátu však vážne ochorela, kašľala krv a sestry už boli presvedčené, že mladá novicka zomrie skôr, ako sa stane karmelitánskou mníškou. Po troch mesiacoch liečby oznámili lekári, že sú bezmocní a odporučili mladej Márii Magdaléne de Pazzi, aby sa pripravila nato, že čoskoro predstúpi pred Stvoriteľa.

Ona sa však smrti nebála. Naďalej nestrácala dobrú náladu a ďakovala Bohu za utrpenie a chorobu, ktoré ju postihli. Pokojne a trpezlivo znášala všetky bolesti, ktoré obetovala za hriešnikov. Práve kvôli jej katastrofálnemu zdravotnému stavu a hrozbe smrti sa karmelitánska predstavená rozhodla umožniť novicke Márii Magdaléne de Pazzi zložiť rehoľné sľuby skôr, ako to predpisovala regula rádu karmelitánok.

Krátko po ich zložení však nastal doslovne Boží zázrak a mladá Mária Magdaléna de Pazzi vyzdravela. Hneď po vyzdravení, ešte na lôžku kláštornej nemocnice, sa u svätice dostavila prvá extáza, a trvala 2 hodiny. Počas nej mala vízie, ktoré sa potom opakovali po každom svätom prijímaní nasledujúcich 40 dní. Pri týchto stavoch mystického vytrženia mala sv. Mária Magdaléna de Pazzi videnia, v ktorých podľa svedectiev karmelitánskych sestier komunikovala s Kristom, Pannou Máriou aj niekoľkými svätcami.

Svätica mávala vízie s Ježišom Kristom i Pannou Máriou.
zdroj: wikimedia commons

V kláštore boli stravovacie návyky svätice, podobne ako u iných svätcov, nesmierne skromné. Jedávala zásadne iba suchý chlieb a vodu, ak bol katolícky sviatok alebo nedeľa, dopriala si navyše zeleninu a ovocie. Nosila hrubý a biedny odev, pestovala flagelantizmus, odmietala si spánok, často sa postila a podobne ako iní svätci 16. storočia – spávala na chladnej dlažbe, pričom pod hlavu si dávala kameň.

Diabol dostal možnosť 5 rokov sväticu pokúšať

Približne rok po tom, ako zložila rehoľné sľuby, sa vnútorný mier, pokoj a duchovná vyrovnanosť svätice stratili. Diabol z celej sily zaútočil na mladú mníšku, vzbudzoval v nej pocity zúfalstva, neposlušnosti aj rúhania. Toto obdobie trvalo dlhých 5 rokov – depresie a úzkosť, ktoré mladá mníška prežívala, boli strašnou skúškou. Avšak ani v týchto temných hodinách sa mladá mníška neprestávala modliť a s dôverou sa odovzdala pod ochranu Krista a jeho Kríža, pričom v modlitbách opakovala „Pane nech sa stane Tvoja vôľa“.

Obdobie tohto vnútorného zápasu sa skončilo porážkou diabla v roku 1590, kedy sa jej jedného rána hneď po Svätej omši vrátil pokoj a radosť. Po svätom prijímaní jej podľa sestier v kláštore „začala tvár opäť žiariť nadpozemskou radosťou. Celá šťastná chytala sestry za ruky a oznamovala im, že temná búrka v jej duši sa skončila. Ďakovala Kristovi za skúšku, pomoc aj silu, ktorú jej v tomto zápase doprial.“

Za tieto veľké utrpenia, ktoré znášala dlhých 5 rokov, ju oslávil Milosrdný Boh viacerými vzácnymi milosťami. Odvtedy ju už podobná skúška nikdy nezaskočila. Jej duša, ktorá prežila ozaj pekelné muky, bola vyčistená, vybrúsená do Božej dokonalosti a stala sa miestom, v ktorom prebýval Boh, takže už nikdy necítila strach, pokušenie či vnútornú rozorvanosť. Jej radosť z Božej prítomnosti v jej živote bola tak obrovská, že túžila stať sa vtákom, ktorý by mohol lietať nad zemou a všetkým stvoreniam na svete spievať o Bohu.

Podľa súčasníkov, ktorí ju poznali osobne však sv. Máriu Magdalénu de Pazzi nesmierne trápilo, keď videla koľko ľudí svojimi hriechmi uráža Božiu lásku a velebnosť. Hriech sa jej bridil a v jeho blízkosti cítila priam fyzickú bolesť. Aby však pomohla hriešnikom, bludárom a pohanom, vykonávala skutky pokánia a takisto sa vrúcne modlila za ich spásu.

Prvotný hriech podľa predstáv Tiziana
zdroj: wikimedia commons

Svätica viedla novicky k dokonalosti a do Božieho náručia

Keď sa skončilo jej obdobie vnútorného zápasu a skúšok, Sv. Mária Magdaléna de Pazzi sa opäť zapojila s vrúcnosťou do života karmelitánskej komunity.

Pohŕdala porušiteľnými vecami a stratila tiež akýkoľvek záujem o pôžitky tohto sveta. Bola pokorná a vrúcne sa starala o všetky sestry. Raz sa jej spýtali, či v nej milosti, ktoré získala od Boha, nevzbudzujú pocit pýchy. Nechápavo sa na sestry pozrela a odpovedala: „Ako by som sa mohla pýšiť niečím, čo nie je moje, ako by som sa mohla honosiť darmi, ktoré mi Milostivý Boh ráčil udeliť bez toho, žeby som si ich zaslúžila? Priala by som si, aby som mohla pre Boha, ktorého urážajú hriechmi a pre svojich blízkych trpieť. Nie umrieť, ale trpieť, aby sa obrátili a vzdali sa hriechu.“

Sestrám neustále prízvukovala, aby nezabúdali na fakt, že skutky lásky majú prednosť pred inými milosťami, pretože skutky duchovnej lásky k ľuďom v okolí sú výhradne Božím darom. Podľa jej slov človek skutkami lásky spolupôsobí s Božou vôľou.

Známa je tiež historka, ako raz sv. Mária Magdaléna de Pazzi povedala sestrám v kláštore: „Ak by sa mňa raz Milosrdný Boh obrátil s otázkou, čo by som chcela za odmenu – tak ako sa to spýtal sv. Tomáša Akvinského – tak by som ho poprosila, aby spasil všetky ľudské duše.“

V roku 1598 prebrala zodpovednosť za formáciu noviciek a nakoniec sa stala aj podprevorkou. Pri formácii noviciek, ako aj pri riadení kláštora prejavovala až nadprirodzenú múdrosť. Bola vynikajúcou znalkyňou ľudských duší a vedela každú zo sestier osloviť ako pravá matka. Vždy im s láskou hovorievala: „Ak sa chcete čo najskôr priblížiť ku Kristovi, zvoľte si ho za vzor a za učiteľa. Pozorne počúvajte, pretože s každým hovorí v ľudskom srdci. Otvorte mu svoju dušu, nežiadajte si nič iné, len Jeho a žiaden nepriateľ nebude mať nad vami moc.“

Pred modlitbami im hovorievala: „Existujú dva druhy práce pre karmelitánske sestry. Prvá je pozemská – to je keď sa staráte o kláštor, o biednych a pracujete pre blaho komunity. Ale keď pristupujete k modlitbe, to je práca anjelská. Ale zapamätajte si, modlitba to je vec tak vznešená, že aj samotní anjeli sa modlia s bázňou a s bázňou predstupujú pred Božiu tvár. Rovnako musíme činiť aj my.

Sestry učila ako milovať Boha, slúžiť Bohu, pohŕdať svetom, umŕtvovať svoje svetské pocity a chystať sa k svätej smrti. Posledné tri roky svojho života trpela neznesiteľnými bolesťami, a keď ju spovedník utešoval, že bolesti určite prestanú, odpovedala mu: „Otče ja si nežiadam žiadnu úľavu. Prosím Nášho Pána Ježiša Krista, aby mi umožnil trpieť až do konca. Chcem trpieť za duše hriešnikov a nie zomrieť v pokoji a bez bolesti…

Jej útechou a radosťou v čase bolestnej krížovej cesty bola Najsvätejšia sviatosť oltárna. Krátko pred svojou smrťou sestrám povedala: „Odchádzam z tohto sveta, ale stále neviem pochopiť, ako sa niekto môže rozhodnúť páchať hriechy proti Bohu.“ Krátko pred skonom ešte odprosila všetky sestry, aby jej odpustili, ak im nejako ublížila a prosila ich, aby sa milovali a pomáhali si navzájom.

Najsvätejšia sviatosť oltárna
zdroj: wikimedia commons

25. mája 1607, vo veku 41 rokov, čistá duša karmelitánskej mníšky, svätej Márie Magdalény de Pazzi vzlietla k Bohu a spočinula v Božom náručí. V roku 1608 otvorili hrob, v ktorom bola pochovaná a uvideli, že jej telo je stále neporušené a potom 12 dní z jej tela vytekal zvláštny olej. Pápež Urban VIII. ju ešte v roku 1607 beatifikoval a pápež Alexander VII. ju v roku 1669 prijal do radov katolíckych svätcov a svätíc.

Svätica Mária Magdaléna de Pazzi nechápala, ako je možné, aby katolík dobrovoľne a vedome hrešil. Keby každý katolík častejšie uvažoval nad tým, akým ohavným je v Božích očiach hriech a aké hrozné sú jeho následky, zaiste by sa zlepšil nielen jeho život, ale oslabilo by sa výrazne aj pôsobenie diabla na Zemi. Hriechom sa človek zapredáva diablovi a stáva sa jeho biednym otrokom. Pripravuje sa o Božiu milosť a lásku, stráca nádej na život večný a prepadne peklu.

Spasiteľ nám zanechal jasný odkaz v Evanjeliu podľa sv. Jána: 34 Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Každý, kto pácha hriech, je otrok. 35 A otrok neostáva v dome navždy; navždy ostáva syn. 36 Až keď vás Syn vyslobodí, budete naozaj slobodní. (Jn 8,34–36)

Sv. Ján Evanjelista
zdroj: wikimedia commons

Tiež v Prvom liste Apoštola Jána sa hovorí: 1 Pozrite, akú veľkú lásku nám daroval Otec: voláme sa Božími deťmi a nimi aj sme. Preto nás svet nepozná, že nepoznal jeho. 2 Milovaní, teraz sme Božími deťmi, a ešte sa neukázalo, čím budeme. Vieme však, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je. 3 Každý, kto má túto nádej v neho usiluje sa byť čistý, ako je on čistý. 4 Každý, kto pácha hriech, pácha aj bezprávie, lebo hriech je bezprávie. 5 A viete, že on sa zjavil, aby sňal hriechy, a v ňom hriechu niet. 6 Kto ostáva v ňom, nehreší; kto hreší, ten ho nevidel, ani nepoznal. 7 Deti moje, nech vás nik nezvedie. Kto koná spravodlivo, je spravodlivý, ako je on spravodlivý. 8 Kto pácha hriech, je z diabla, pretože diabol hreší od počiatku. A Boží Syn sa zjavil preto, aby zmaril diablove skutky. 9 Kto sa narodil z Boha, nepácha hriech, lebo v ňom ostáva jeho semeno; a nemôže hrešiť, pretože sa narodil z Boha. 10 Podľa tohto sa dajú rozoznať Božie deti od detí diablových: kto nekoná spravodlivo, nie je z Boha; ani ten, kto nemiluje svojho brata. 11 Lebo toto je zvesť, ktorú ste počuli od začiatku: aby sme jeden druhého milovali. (1Jn 3,1–11)

Berme si preto príklad zo sv. Márie Magdalény de Pazzi a vypestujme si nenávisť voči hriechu. Našou cestou a povinnosťou je nenávidieť hriech, nie hriešnika.


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

PDF (formát pre tlač)

Najnovšie články

Štyri odporúčania pre hlbšie plnohodnotné prežitie Svätého týždňa 2024

Oficiálny vatikánsky denník L’Osservatore Romano uverejnil článok s názvom „Krížová cesta homosexuálneho chlapca“, v ktorom propaguje LGBT

Alarmujúce výsledky prieskumu medzi Slovákmi: Väčšina potraty akceptuje, polovica aj registrované partnerstvá, rovnako eutanáziu! Aj tzv. konzervatívci!!!

Slovenský štát (1939 – 1945) a partizánsky chodník do Bruselského nevestinca