Kardinál Ruini, bývalý predseda Talianskej biskupskej konferencie a pápežský vikár k nastávajúcemu konkláve: „Musíme vrátiť Cirkev katolíkom“

2. mája 2025   Krátke správy

Kardinál Camillo Ruini, bývalý predseda Talianskej biskupskej konferencie a pápežský vikár pre Rímsku diecézu, poskytol rozhovor denníku Corriere della Sera, v ktorom sa vyjadril k nastávajúcemu konkláve, k potrebnému charakteru budúceho pápeža, ako aj k problému rozdelenia v Cirkvi na dva ideovo vyhranené tábory.

https://roma.corriere.it/notizie/politica/25_aprile_29/ruini-intervista-1e3e59d3-0c34-493c-8726-ca01ba833xlk.shtml

V rozhovore kardinál poukázal na to, že „je potrebný dobrý pápež, hlboko nábožný, vybavený schopnosťou riadiť, schopný čeliť veľmi chúlostivej a veľmi nebezpečnej medzinárodnej situácii“, „pápež plný milosrdenstva“, aj „v riadení Cirkvi“.

Podľa jeho názoru tu pápežova národnosť nehrá žiadnu rolu. „Môže pochádzať z ktorejkoľvek časti sveta. Taliani majú zvyčajne výhodu v tom, že sú menej podmienení svojím pôvodom. Sú univerzalistickejší. To však neznamená, že ostatní nebudú schopní lepšie reagovať na potreby Cirkvi,“ dodal kardinál.

Uviedol, že nechce robiť žiadne predpovede o konkrétnych menách, pretože vzhľadom na svoj vek (94) vie, že sa „počíta iba konkláve“. Namiesto špekulácií stanovil jasnú prioritu nasledujúceho pontifikátu, ktorá zároveň jasne ukazuje, čo sa odohralo v pontifikáte predchádzajúcom:

„Musíme vrátiť Cirkev katolíkom a zároveň zachovať jej otvorenosť pre všetkých.“

Poznamenal, že pápežov pohreb mylne vyvolal dojem akoby bolo rozdelenie v Cirkvi ukončené:

„Pohreb vyvolal dojem, že hlavný problém pontifikátu, teda rozdelenie Cirkvi, ktoré sa istým spôsobom týkalo aj samotného Bergoglia, bol vyriešený. Žiaľ, toto rozdelenie pretrváva a to s paradoxom, že tí, ktorí sú za Františka, sú väčšinou sekulárni laici, zatiaľ čo tí, ktorí sú proti nemu, sú často veriaci.“

Upozornil tiež na príčiny rozdelenia, ktoré spočívali v tom, že pápež František „sa svojimi misionárskymi úmyslami obracal predovšetkým na tých, ktorí boli vzdialení, a to spôsobom, ktorý dráždil tých, ktorí roky obhajovali katolícke pozície“.

„František akoby uprednostňoval tých, ktorí boli ďaleko, na úkor tých, ktorí boli blízko. Toto je síce evanjeliové gesto, ale tak ako v podobenstve o márnotratnom synovi protestoval ten druhý syn, tak aj dnes sú v Cirkvi takí, ktorí protestujú,“ analyzoval situáciu bývalý šéf talianskeho episkopátu.

Konštatuje, že Cirkev stojac pred ľuďmi „rozdelenými na tých, ktorí chcú zachovať tradičné hodnoty, a tých, ktorí sa chcú otvoriť dnešnému svetu musí konať opatrne, možno robiť oboje. Ľudia, žiaľ, videli Bergogliovo jasné rozhodnutie smerom k otvorenosti voči novinkám. A mnohí to odmietli, aby zostali verní svojej viere.“

Najnebezpečnejším problémom podľa neho, ktorý je „zvonku málo viditeľný“ a ktorý zasahuje „hlboko dole“, sú „tí teológovia, ktorí zaujímajú postoje v rozpore s katolíckou ortodoxiou“. Kardinál Ruini preto trvá na tom, čo nazýva „katolíckou formou Cirkvi“: na jednej strane „dodržiavanie doktríny“, na druhej strane rešpektovanie „cirkevnej štruktúry, počnúc pápežstvom a episkopátom“:

„Toto sú základné kamene, ktorým dnes často nerozumieme a sú spochybňované. Ale týmto spôsobom je podkopaná istota Pravdy a odobratá radosť z viery. Nemôžeme sa uspokojiť s relativizovanou vierou.“

Kardinál ďalej otvorene priznal, že rozdelenie nie je otázkou posledných rokov, ale siaha až k 60. rokom 20. storočia:

„Je pravdou, že rozdelenie siaha až do čias Pavla VI. a že František je súčasťou dlhej série sporných pápežov. Rovnako ako je pravda, že tento problém nemožno úplne prekonať. Musí sa však riešiť.“

Branislav Michalka

Zdroj: Corriera Della Sera, KAI, PCH24, titulný ilustračný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com

PDF (formát pre tlač)