George Soros sa dožil 95 rokov a jeho sen umiera: Bude nakoniec žiť dlhšie, ako ním milovaný ľavicový liberalizmus?

Branislav Michalka
21. augusta 2025   Politika   Komentár

Známeho „filantropa“, ktorý rovnako ako Jánošík, Babinský, Rinaldo Rinaldini, Cartouche či iní banditi, vrátane moderného štátneho molocha, rád rozdával z toho čo iným vzal, v jeho prípade skrze pochybné finančné machinácie, zrejme netreba príliš na Slovensku predstavovať. Z nadávok, ktoré boli a sú pod Tatrami jeho osobe štedro adresované, by sa totiž dal zostaviť vcelku obsažný slovník vulgarizmov, vrátane niekoľkých neologizmov. Z toho je zrejmé, že mnohí Slováci na neho stále a často s určitým duševným pohnutím myslia, aj keď sa, ako o tom informoval, už odobral na dôchodok a celú dúhovú agendu odovzdal svojmu synovi a armáde svojich nohsledov.

Na Slovensku býva George Soros familiárne nazývaný aj „Ďuri báči“, zrejme v narážke na to, že sa narodil v Maďarsku, ktoré mu však v konečnom dôsledku prinieslo najväčšie sklamanie svojím tvrdošijným lipnutím na rôznych netolerantných a nenačúvajúcich tradíciách. Pre poetickosť tohto familiárneho označenia ho niekoľkokrát s dojatím, o ktorom nie je nutné pochybovať, použijem aj v mojom kvázi gratulačnom príspevku.

Tento filantropický gigant ducha, ktorý si kedysi predsavzal piť Východoeurópanom celé roky krv svojou ľavicovo-liberálnou agendou a podnikať vysokohorské výstupy na ich nervy, čo aj dôkladne splnil, sa totiž dožil 12. augusta rovných 95 rokov.

A zatiaľ čo z hľadiska zdravotného a z hľadiska udržania si dobrého bidla, zrejme starý pán nestráda, hoci vizuálne začína trochu pripomínať Imperátora z Hviezdnych vojen, z hľadiska životaschopnosti ideí, ktoré nám on či jeho platení emisári a apoštoli liberálneho evanjelia celé desaťročia nanucovali, to už vyzerá horšie.

Posledný vývoj na globálnej geopolitickej scéne zasadzuje Ďuri báčiho dúhovým a kozmopolitným ideálom jednu šupu za druhou, čo nakoniec môžeme odborne, pretože dôverujeme predovšetkým odborníkom, premerať novým vedeckým nástrojom – zavýjačomerom, ktorým prísne vedecky zistíme, že miera zavýjania slniečkárskej kamarily sa deň odo dňa stupňuje a nálada je podľa smerníc c. a k. generálneho štábu -4C.

Skutočnosť je totiž taká, že v priebehu niekoľkých posledných rokov sa ukázali byť peniaze investované do nanucovania dúhovej a progresívnej agendy zrejme najhorším Sorosovým finančným kalkulom. To všetko, vrátane námahy, si mohol Ďuri báči ušetriť. Aj keď na druhej strane, ako dobre vedela lady Bracknellová v divadelnej hre o dôležitosti Filipa – každý muž by mal mať nejaký svoj koníček. Je preto len Ďuri báčiho vecou, do akého koníčka svoje milióny nakoniec vrazil. Horšie je, že zrejme sám uveril mierne mesianistickej predstave o svojom zásadnom a predovšetkým trvalom vplyve na ľudskú spoločnosť, a tak to, čo by mohlo vyzerať s trochou humoru len ako trápny koníček, bral smrteľne vážne a domnieval sa, že zasadil tmárom smrteľnú ranu.

Soros počas dúhových desaťročí investoval neuveriteľné množstvo financií na uživenie armády ľavicovo-liberálnych darmožráčov, nudných a pedantných perohryzov, podkupných analytikov, juvenilných krásavíc a premotivovaných mladíkov, rozdávajúcich každému rozumy s mliekom na brade, ako v Mao Cetungovom preškoľovacom centre pre starých profesorov. Politickí tajtrlíci, slizkí umelci, devianti všetkých kategórií, príštipkári pokroku, kaviarenskí povaľači, milovníci prírody aj neprirodzenosti, smiešne figúry omieľajúce nacvičené frázy so šarmom, z ktorého ešte aj muchy skapínali a ešte aj dôchodcovia postihnutí alzheimerom zívali nudou – to všetko bolo prisaté, spokojne chrochtajúc, na životodarných dolárových prsníkoch Georgea Sorosa.

Celá táto kolosálna mašinéria však v konečnom dôsledku nepohla ľudskou prirodzenosťou ani o milimeter a neutíchajúce náreky v liberálnych mediálnych útrobách a kanalizáciách nad toxickou maskulinitou, ženskou domasednosťou, mizogýniou, nacionalizmom, populizmom, pravicovým extrémizmom, netoleranciou, rasizmom a ďalšími temnotami, sú toho najlepším dôkazom.

A preto napriek svojej preslávenej finančnej „vyčúranosti“ pôsobí v konečnom dôsledku Ďuri báči rovnako smiešne a hlúpo ako jeho utopický predchodcovia: Rousseau, Saint-Simon alebo Marx. To, že jeho misia je odsúdená na neúspech, aj keby sa mu podarilo vymeniť všetkých obyvateľov Európy za dôkladne opálených odborníkov, chirurgov a inžinierov spoza Stredozemného mora, alebo z Európy urobiť dokonalý taviaci rasovo-etnický guľášový kotlík, to bolo ľuďom akceptujúcim fakt nemennosti ľudskej povahy a podstaty zrejmé práve tak dnes, ako pred sto rokmi.

Rozhádzané kocky ľudskej sociálnej pyramídy, s ktorými sa chcel Ďuri báči spolu so svojimi kamarátmi svojvoľne hrať a poprehadzovať ich podľa svojej ľubovôle, sa teraz opäť vŕšia do takej istej hierarchickej a „autoritatívnej“ pyramídy, v akej sa vždy nachádzali. Obohatené o zlosť tých, ktorých chcel filantrop prerábať a táto zlosť zrejme časom neúprosne dopadne na hlavy jeho ideologických maturantov.

Jeho 95 narodeniny sa tak dnes, vo svete Trumpa a Putina, silnejúceho AfD v Nemecku, Faragea v Británii, všadeprítomného „pravicového populizmu“ (čo sa však ukázal byť nakoniec len smiešny slniečkársky názov pre banálnu normálnosť a prirodzenosť), vo svete nadchádzajúceho európskeho etnického a náboženského konfliktu, vo svete Orbána a Fica, Erdogana a Lukašenka, Si Ťin-pchinga a Kima, vo svete krachujúceho a zahnívajúceho „európskeho projektu“, stávajú trpkou rozlúčkou s tým, čo by sa dalo dnes obrazne nazvať – peniazmi vyhodenými z okna. A tak veľmi sa všetci snažili…

Pravicovo-konzervatívny komentátor Parker Thayer na portáli Capital Research Center to starému pánovi napísal otvorene:

„George Soros má dnes 95 rokov a ako darček k narodeninám mu Amerika priniesla zničenie jeho odkazu.“

https://capitalresearch.org/article/a-legacy-erased-happy-birthday-george-soros/

A na záver článku, v ktorom opísal Sorosovho syna Alexa ako neschopného truľa, pózujúceho panáka a vyvanutého dandyho, sa Thayer so zjavnou škodoradosťou a sarkazmom lúči tak s Ďuri báčim, ako aj s jeho dúhovým impériom:

„Druhé zvolenie Donalda Trumpa – v zápase, v ktorom boli kriminalita, imigrácia a IRA tromi hlavnými problémami – bolo osobnou fackou Ameriky Georgeovi Sorosovi. Dnes, v deň jeho 95. narodenín, je jeho odkaz v troskách.

Všetko najlepšie k narodeninám, George!“

Na nášho matuzalemského, avšak ako už teraz vidíme aj trochu nezodpovedného investora financií, pokútne odobraných nedobrovoľným darcom (napríklad pri škandálnom krachu Bank of England), však nespomína len sarkastická pravica, ale aj jeho milovaní a za peniaze vyškolení politrukovia na Stredoeurópskej univerzite:

„Dnes si pripomíname 95. narodeniny Georgea Sorosa, zakladateľa Stredoeurópskej univerzity.

V roku 1991 George Soros založil CEU s cieľom vzdelávať budúce generácie oddané presadzovaniu otvorenej spoločnosti a demokratickej správy vecí verejných, založenej na rešpektovaní ľudských práv a právneho štátu. Jeho víziou bolo spojiť profesorov a študentov z celého sveta, aby podporili kritické myslenie, informovanú diskusiu a vedenie pre verejné blaho.

Dnes sa poslanie CEU naďalej riadi touto zakladajúcou víziou a v súčasnosti ponúka špičkové programy a kurzy viac ako 1 450 študentom ročne a má viac ako 19 000 absolventov ako súčasť rastúcej globálnej rodiny CEU. Všetko najlepšie k narodeninám, George Soros! Sme stále vďační za Vaše trvalé odhodlanie vzdelávať a rozvíjať otvorené spoločnosti.“

https://www.instagram.com/p/DNP1MzIM_iU

Tak tomu sa už hovorí: celkom slušná armáda. 19 000 potenciálnych mimovládnych darmožráčov len v strednej Európe, to je už úctyhodná menažéria. Pripočítajte si k tomu ich rodinných príslušníkov a kamarátov, dosaďte to do médií, škôl a na ministerstvá, premiešajte to so Schwabovou úderkou, s abonentmi Konrad Adenauer Stiftung, či ďalších štátmi dotovaných „nadácií“ a zaneprázdnite takto občanov-dezolátov pseudoproblémami a utopickými zlátaninami na celé desaťročia.

Avšak práve osud Sorosovej Stredoeurópskej univerzity je ďalším dôkazom o finálnom krachu progresivistickej utópie. Univerzita sa musela nakoniec z netolerantného Maďarska odsťahovať do prisťahovalcami, inklúziou, načúvaním a sprevádzaním nadmieru obohatenej Viedne. Avšak dokedy ju táto krásavica na Dunaji, v ktorej dnes jazdí električka ironicky nazývaná starými Viedenčanmi – Orient Expres, bude ochotná hriať na svojich prsiach? To je vo hviezdach…

Ako posledná rana z milosti môže pôsobiť fakt, že z významných denníkov si na Sorosa v deň jeho okrúhlych narodenín nikto nespomenul. Najviac bolo práve sarkastických nepriateľov, ktorí sa tešia z pádu jeho impéria.

Pre nešťastných ľavicových liberálov, ktorí sa teraz musia nejako vysporiadať s novou realitou, je ich doktor Frankenstein, či rabín Löw, ak chcete; podľa toho či si myslíme, že zmajstroval dúhové utopické ľudské monštrum, alebo utľapkal z hliny dúhového Golema s dolárovým šémom v čele, v podstate už mŕtvy. Jeho smiešne idey, ktoré otravovali vzduch nasladnutými chorobnými výparmi sú už totiž mŕtve. A čakajú za bránou, spoza ktorej niet návratu na svojho autora, ktorý podobne ako kedysi Ernst Jünger – nie a nie zomrieť…

PDF (formát pre tlač)