EÚ: Klimatické opatrenia v poľnohospodárstve nestačia. Chov dobytka je zlo, 100 miliárd je málo

22. júna 2021   Krátke správy

Ekologickí fanatici v EÚ dostali najnovšie ďalší podnet pre stupňovanie svojich sociálno-inžinierskych experimentov. Zistili totiž, že opatrenia, ktoré únia od roku 2014 vykonala na zníženie emisií CO2 v európskom poľnohospodárstve, sa neukázali dostatočne efektívnymi, či skôr priniesli efekt sotva pozorovateľný. Toto konštatovanie sa uvádza vo včerajšej správe Európskeho dvora audítorov (EDA), ktorý vypracoval celkové hodnotenie dopadu týchto opatrení pre EÚ.

Na tieto opatrenia proti emisiám CO2 išla v rokoch 2014 – 2020 viac ako štvrtina všetkých výdavkov EÚ, určených pre agrorezort. Ide sumu, ktorá presahuje 100 miliárd eur.

Pokiaľ by sa však niekto domnieval, že toto zistenie povedie v Bruseli k rezignácii na socialistické „rozkazovanie vetru a dažďu“, tak je na omyle. Naopak, eurobyrokrati jasne zadefinovali vinníka, kvôli ktorému sa utópia nedarí zrealizovať – sú to kravy, prasatá a ďalší hyd. Respektíve, je to onen starý človek v nás, ktorý sa nechce vzdať konzumácie mäsa a stať sa pokrokovým synom Matky Zeme.

Podľa audítorov predstavujú emisie z chovu hospodárskych zvierat až polovicu celkového množstva CO2, ktoré sa vyprodukuje v poľnohospodárstve. Ide o emisie, ktoré podľa audítorov priamo súvisia s veľkosťou stád hospodárskych zvierat – dve tretiny pochádzajú z hovädzieho dobytka. A podiel je ešte vyšší, ak sa zarátajú aj emisie vznikajúce pri výrobe krmiva, určeného pre zvieratá a jeho dovoz. Doteraz však agropolitika EÚ počet hospodárskych zvierat neobmedzovala a ani neposkytovala stimuly na jeho znižovanie.

Podľa EÚ je potravinárska výroba zodpovedná až za 26 % celosvetových emisií skleníkových plynov, bude teda zrejme nutné trochu výrobu potravín „priškrtiť“, alebo možno lepšie povedané preorientovať. Pokroková orientácia na vegánstvo, konzumácia červov alebo dokonca recyklácia zvyškov potravín, to sú len niektoré z osviežujúcich nápadov ekologických fanatikov.

Aby došlo k tejto náprave, plánuje EÚ investovať do agrorezortu na roky 2021 – 2027 rozpočet vo výške 387 miliárd eur. Nové pravidlá majú prinútiť (áno, takto je to uvedené v správe TASR) štáty EÚ k vykonávaniu poľnohospodárskych „strategických plánov“ na vnútroštátnej úrovni. Ich vykonávanie bude monitorovať (rozumej kontrolovať) Európska komisia. Podobné zásahy do poľnohospodárstva krajín RVHP si nedovolil ani Sovietsky zväz.

A čo pre nás ešte bruselskí páni, za peniaze európskych poplatníkov, plánujú? Samé pekné ekologické veci: obnovu zaniknutých rašelinísk (čiže obnovu európskych trasovísk, ktoré sa ľudia snažili celé stáročia vysušiť), zalesňovanie (napriek tomu, že od roku 1990 stúpla výrazne plocha zalesnenia v Európe a vidiek sa vyľudňuje a zarastá), či zmenu ornej pôdy na trávnaté porasty.

A na čo je to všetko dobré? Pokiaľ si odmyslíme obligátnu propagandistickú omáčku o CO2, ktorej relevantnosti verí len časť (tá pokroková, samozrejme) vedeckej obce a vynecháme aj skúmanie metafyzického pozadia celého tohto ekologického hmýrenia, tak nám zostáva jediné: ide o to, aby si veľkomestský hipster (s partnerkou, partnerom či psíkom, alebo všetci spolu) mohol v obtiahnutých značkových nohaviciach vybehnúť cez víkend do prírody a našiel tam takú prírodu a duševné rozpoloženie, o akých sníval, keď čítal Bhavagadgítu, Thoreaua a Tarzana. Pri zachovaní všetkého komfortu 21. storočia, samozrejme.

BM

Titulný obrázok – Photo Stock Editor

PDF (formát pre tlač)