Podľa Františka Mikloška si slovenskí kresťania hľadajú nepriateľov a je to len ich „malý švindeľ“. Máme tiež počúvať, čo od nás očakáva sekulárny svet

3. decembra 2024   Krátke správy

Zdá sa, že kresťania na Slovensku a možno aj vo svete zažívajú najkrajšie časy v dejinách. Dalo by sa tak aspoň usudzovať podľa výrokov definitívneho poslanca Františka Mikloška na podujatí s názvom Vy ste soľ zeme a svetlo sveta – verejná diskusia:

Napriek mnohým výrokom samotného Ježiša Krista o budúcom nepriateľstve sveta, národov, rodiny aj jednotlivcov proti kresťanom:

„Hľa, posielam vás ako ovce medzi vlkov. Buďte teda opatrní ako hady a jednoduchí ako holubice. Chráňte sa ľudí, lebo vás vydajú súdom, budú vás bičovať vo svojich synagógach a pre mňa vás budú vláčiť pred vladárov a kráľov, aby ste vydali svedectvo im aj pohanom. Ale keď vás vydajú, nestarajte sa, ako a čo budete hovoriť, lebo v tú hodinu vám bude dané, čo máte povedať. Veď to už nie vy budete hovoriť, ale Duch vášho Otca bude hovoriť vo vás. Brat vydá na smrť brata a otec dieťa. Deti povstanú proti rodičom a pripravia ich o život. Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno.“ (Mt 10,16–22)

„Spomeňte si na slovo, ktoré som vám povedal: Sluha nie je väčší ako jeho pán. Ak mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj vás; ak zachovávali moje slovo, budú zachovávať aj vaše.“ (Jn 15,20)

„Potom vás vydajú na mučenie, budú vás zabíjať, a všetky národy vás budú nenávidieť pre moje meno.“ (Mt 24,9)

„Budú vás zrádzať aj rodičia, bratia, príbuzní a priatelia a niektorých z vás pripravia o život.“ (Lk 21,16)

napriek dvom tisícročiam nenávisti sveta voči Cirkvi, napriek súčasnému pohonu na všetko kresťanské, sa poslanec za KDH František Mikloško domnieva, že slovenskí kresťania si umelo a pomocou akéhosi malého „švindľa“ vymýšľajú nepriateľov, aby si „uľahčili“ život:

„A obávam sa, že takýmto spôsobom, trošku aj vnímanie kresťanov ide, že miesto toho, aby sme rozmýšľali akým spôsobom zaplniť to vákuum, aby sme vstúpili do toho priestoru, prázdneho a naozaj boli svetlom sveta, tak si pomáhame takým malým švindľom, že sa staviame do role, že niekto nás ohrozuje. Že máme nepriateľa, s ktorým treba zápasiť. Uľahčuje nám to náš život (!), lebo dáva nám to aj nejakú náplň, ale na druhej strane nás to oberá o to, že môžeme byť naozaj autentickým svetlom sveta.“

No vidíte, nesmieme si vymýšľať, že máme nepriateľov a potom budeme konečne (zrejme po stáročiach vymýšľania a švindľovania) autentickými kresťanmi.

Pán poslanec sa k tejto znôške liberálnych floskúl, ktoré sa dokonale kryjú so súčasným progresívnym naratívom v Cirkvi dopracoval po zistení (pozri pasáž pred začiatkom citovaného výroku), že vlastne celé slovenské dejiny boli len bojom proti akýmsi nepriateľom a po roku 1989 slovenský národ vlastne zlyhal, lebo nedokázal autenticky tvorivo žiť a zaplniť vákuum bez nepriateľa. Najnovšie si podľa Mikloška vymyslel slovenský národ ako nepriateľa – liberalizmus:

„My sme ako Slováci zažili v roku 1989 šok. Šok, že odrazu sme stratili nepriateľa. … A teraz je to liberalizmus.“

Ale veď ktože by už prosím vás aj nemal rád kresťanov? A navyše v sladkej Európskej únii! Ale ja vám pán poslanec poviem, kto stojí za týmito trendmi. Rôzni hadi v ľudskej podobe: konšpirátori, dezinformátori, manipulátori, nenávistníci, to oni si vo svojich perfídnych norách vymýšľajú, že kresťania majú nepriateľov a že svet má niečo proti kresťanom. Prečo? Lebo chcú oslabiť našu už aj tak krehkú demokraciu a podryť dôveru v Európsku úniu a západné hodnoty.

Namiesto švindľovania a vymýšľania si nepriateľov sa kresťania podľa pána poslanca musia pýtať sekulárneho sveta (a nie náhodou Boha?), čo od nich očakáva:

„Ale ja som si stále udržiaval kontakt aj s tým sekulárnym disentom. Pre mňa to bolo neuveriteľne obohacujúce. Pretože oni mi zrazu hovorili, ako oni vnímajú svet a to mi nastavovalo zrkadlo, že kto som ja. Ja si myslím, že jednoducho treba sa stretať s inými ľuďmi, a treba ísť tam z toho východiska, ktoré vám dáva tú vnútornú silu. Ale bez toho kontaktu, my upadneme do bubliny. Proste, ten svet sekulárny nám povie akí sme, respektíve, čo on očakáva. A to je kľúčová vec.“

Takže teraz, keď už vieme, čo je pre pána poslanca „kľúčovou vecou“ – to, čo nám o nás povie sekulárny svet a to, čo od nás očakáva – už nám zaiste jeho politická kariéra, gestá a náboženské priority definitívne prestanú byť záhadou. Niekedy nás totiž vyjadrenia pána poslanca dokážu zmiasť, najmä keď v rámci jednej debaty naberú naraz dva protikladné smery a divák môže byť potom, ako hovorieval už súdruh major Haluška „voľajáký zmätený“.

Napríklad: najprv sa sám pán poslanec pustil na začiatku diskusie do striktného posudzovania slovenského národa a do jeho paušalizovania, ako aj do posudzovania kresťanského švindľovania, avšak akonáhle prišla z pléna otázka: Čo s tým, keď prispôsobovanie sa kresťanov svetu prekročí mieru, stal sa zrazu pán poslanec stelesnením opatrnosti, rozlišovania a objektívnosti:

„Ja by som tú faktickú poznámku. Upozorňujem na jedno nebezpečenstvo, že tí, ktorí posudzujú iných (Pán poslanec nikdy?; pozn. red.), že robia povedzme tí druhí kompromisy (Napríklad tým, že si sami údajne hľadajú nepriateľov?; pozn. red.), často je to, kompromisy – vnímajú ten kompromis, akože to je rozpor s ich vnímaním sveta a kresťanstva. Všimnite si koľko ľudí dneska hovorí, že pápež František robí kompromisy. Lebo oni majú nejaké iné videnie a myslia si, že každý kto robí nejak ináč už robí kompromisy so svetom. A to si na to treba dať veľký pozor. … Ale buďme opatrení pri tom, aby sme posudzovali druhých, že kto robí a kto nerobí kompromisy.“

Takže Slováci a kresťania asi nie sú „druhí“, keď ich pán poslanec vehementne posudzuje a hodnotí ich „švindle“ a prekáža mu ich „iné videnie“. Možno sú tretí, alebo štvrtí…

V každom prípade, keďže už Hérakleitos vedel, že svet je súbojom protikladov, končí sa aj záhada, prečo pán poslanec iných posudzuje a zároveň pred posudzovaním varuje. On totiž sústredene načúva, čo „očakáva sekulárny svet“. No a keďže ten svet je plný protikladov, tak pán poslanec zrejme každú chvíľu počuje niečo iné. V snahe reagovať flexibilne na podnety zo sekulárneho sveta, potom musí zrejme v krátkom časovom úseku meniť konanie podľa toho, čo mu jeho ucho od sekulárneho sveta hlási. To na prvý pohľad síce vyzerá ako rozpor alebo účelovosť, ale nie je to tak. My to tak vidíme, lebo hľadáme nepriateľov a nie sme schopní kreatívnosti. V skutočnosti je pán poslanec len zásadový.

BM

Zdroj: Fórum kresťanských inštitúcií, YouTube, titulný ilustračný obrázok, zdroj – youtube.com

PDF (formát pre tlač)