Emanuel Macron sa rozhodol odstrániť z katedrály Notre-Dame staré vitráže v oknách a nahradiť ich modernými. Ľudia protestujú

13. decembra 2023   Krátke správy

Francúzsky prezident Emmanuel Macron navštívil minulý týždeň v piatok katedrálu Notre-Dame v Paríži, aby sa presvedčil či renovačné práce po požiari úspešne napredujú. V rámci svojej návštevy oznámil, že sa rozhodol vymeniť okenné vitráže z 19. storočia za nové, moderné, také, aby symbolizovali ducha 21. storočia. Uviedol tiež, že na vytvorenie moderných vitráží vyhlási súťaž.

Svoje vyhlásenie doplnil o informáciu: „Arcibiskup mi navrhol toto gesto, ku ktorému sa hlásim.“ Parížska arcidiecéza totiž už v roku 2020 vypracovala projekt integrovaného dizajnu, ktorý zahŕňal aj moderné vitráže.

Zdá sa, že nepomohlo ani vtedajšie zdesenie Komisie pre národné dedičstvo, ani jasné odmietnutie vtedajšej ministerky kultúry Roselyne Bachelotovej: „Francúzsko podpísalo Benátsky dohovor z roku 1964, ktorý absolútne znemožňuje odstrániť uvedené vitráže a nahradiť ich modernými dielami.“

To však bolo kedysi, a teraz je teraz. Novej ministerke kultúry Rime Abdul Malakovej inovácia očividne neprekáža, a proti nie je zrejme ani súčasný arcibiskup Laurent Ulrich, ktorý sa vyjadril, že „len 8 % vitráží pochádza zo stredoveku“.

Problém však zrejme bude v tom, že vitráže z 19. storočia tie stredoveké kopírujú v duchu neogotizmu. No a katedrála Notre-Dame ako symbol francúzskeho katolicizmu, ktorý je moderný a pokrokový, by mala mať moderné vitráže a nie také, ktoré pripomínajú stredovek. Už tesne po požiari katedrály sa zastrájali niektorí mimoriadne pokrokoví príslušníci stavu klerického i laického, veriaceho i neveriaceho, že katedrála by sa mala inovovať v duchu 21. storočia.

Pritom o vysokej umeleckej hodnote starých vitráží nemôže byť pochýb. Celú vtedajšiu rekonštrukciu projektoval Eugéne Viollet-le-Duc, hviezda francúzskej architektúry, ku ktorému sa ako svojmu vzoru hlásili architekti ako Antoni Gaudí, Paul Hankar či William Burges, ktorý ho považoval za otca modernej architektúry. Jeho spisy ovplyvnili Johna Ruskina, Williama Morrisa či Edwarda Burne-Jonesa.

Má to však všetko viacero chýb – nie je to moderné, príliš to pripomína temnú dobu, a na rozdiel od moderných kostolov a ich vitráží, to nie je odpudivé.

Tak ako pred tromi rokmi, aj teraz vyvolali vyjadrenia Emmanuela Macrona odmietavú odozvu. Časopis La Tribune de l’Art spustil petíciu proti inovácii a zatiaľ získal okolo 10 000 podpisov. Signatári petície tvrdia, že vitráže, ktoré navrhol Viollet-le-Duc, sú uceleným dielom verným gotickému štýlu katedrály a že by sa nemali vymieňať. Vo svojej nevinnosti zrejme netušia, že práve táto vernosť stredovekému štýlu prekáža ľuďom ako je Emmanuel Macron.

Pripomínajú tiež, že ministerstvo kultúry predtým ubezpečovalo, že o výmene vitráží navrhnutých Viollet-le-Ducom nemôže byť ani reč. Lenže to bolo dávno, to už neplatí. Všetko nakoniec zrejme smeruje k tomu, že tma bude musieť ustúpiť svetlu, spiatočníctvo pokroku. Pán prezident sa kvôli tomu v piatok vyviezol výťahom až do veže katedrály, ako uvádza Le Figaro, a preto by sme o jeho pevnom odhodlaní vysporiadať sa s prežitkami v katedrále aj francúzskej spoločnosti nemali pochybovať.

BM

Zdroj: Le Figaro, Tribune Chrétienne, titulný ilustračný obrázok, zdroj – flickr.com

PDF (formát pre tlač)