Dvojaký meter z Argentíny alebo Sexuálni predátori pod ochranou pápeža Františka a kardinál Pell vydaný napospas svetu

Branislav Krasnovský
30. septembra 2025   Cirkev   Cirkevná kríza, Komentár

Keď som hľadal ďalšiu zaujímavú krátku správu pre portál Christianitas.sk, naďabil som pri tom na niekoľko pozoruhodných sexuálnych predátorov, ktorí sa tešili nepochopiteľnej ochrane pápeža Františka a jeho okolia. Keďže tieto informácie presahujú rámec krátkej správy, rozhodol som sa ich spracovať v samostatnom článku, pričom by som rád podčiarkol, že tu nejde o vyčerpávajúci zoznam, ale len o „špičku ľadovca“.

Mnohí synodálne vanutí obdivovatelia pápeža Františka zvyknú hovoriť, že nevedel o tom, akí sexuálni predátori sa nachádzajú v jeho blízkosti, no niektorí kritici zase hovoria, že je veľký rozdiel medzi nevedieť a nechcieť vedieť. Ale pokiaľ pápež František skutočne o týchto sexuálnych predátoroch vo svojej blízkosti nevedel, možno to na druhej strane vnímať aj ako prejav určitej duchovnej a intelektuálnej slabosti.

Pápeža Františka totiž mnohí z jeho okolia neustále upozorňovali na fakt, že niektorí cirkevní hodnostári, ktorých poctil svojou dôverou sú toxickí, avšak pápež František tieto informácie odmietal a spomenutých toxických hodnostárov sa snažil chrániť až do poslednej chvíle. Ochrannú ruku nad nimi stiahol až vtedy, keď sa už škandál prevalil a pobúrenie veriacich dosiahlo pomyselný vrchol.

Kauza biskupa Gustava Oscara Zanchettu

Naozaj, je to veľmi čudný synodálne vanutý, modernisticky a progresívne ladený sexuálny predátor, ktorého ešte aj svetský nezávislý súd v Argentíne odsúdil za sexuálne zneužívanie seminaristov. Ale nakoniec to aj tak pre Zanchettu nedopadlo najhoršie, veď mal dobrých protektorov.

https://christianitas.sk/argentinsky-seminarista-prehovoril-o-homosexualnom-obtazovani-biskupom-zanchetom-vzdy-sa-chvalil-svojim-priatelstvom-s-papezom/

Argentínsky súd síce najprv rozhodol, že v prípade biskupa Gustava Oscara Zanchettu neprichádza do úvahy podmienečné prepustenie, avšak názor zmenil. Nakoniec si však Gustavo Oscar Zanchetta svoj trest tak neodsedel v plnej miere, respektíve vôbec – vykonanú časť trestu strávil v domove pre kňazov na dôchodku alebo v rôznych nemocniciach a nakoniec ho minulý týždeň podmienečne prepustili!

Prípad biskupa Zanchettu patrí k jedným z najväčších pochybení pontifikátu pápeža Františka. Jorge Mario Bergoglio poznal Zanchettu ešte z čias svojho pôsobenia v Buenos Aires. Veľmi rýchlo ho vymenoval za biskupa v argentínskom Orane – bolo to jedno z Františkových prvých biskupských menovaní v roku 2013 po tom, ako sa stal pápežom.

Podľa kritikov Zanchettu, nový biskup zneužíval svoju moc na ukájanie svojich nemravných chúťok. Súd nakoniec potvrdil, že udržiaval intímne vzťahy so seminaristami a zneužíval svoje postavenie. Preto bol v roku 2022 odsúdený na trest odňatia slobody.

Informácie o Zanchettovi sa objavili vo Vatikáne pomerne skoro, ale pápež František reagoval pomaly a neskoro. Vzhľadom na závažnosť obvinení Zanchetta nakoniec rezignoval na svoju funkciu biskupa v Argentíne a aby sa vyhol nastúpeniu trestu – utiekol do Ríma. O jeho ukrývaní sa pred spravodlivosťou sme písali aj na portáli Christianitas.sk:

https://christianitas.sk/obvineny-argentinsky-biskup-spat-vo-vatikane/

No a tu prichádza zaujímavá skutočnosť. V roku 2017 pre neho pápež František vytvoril samostatnú, úplne novú pracovnú pozíciu v rámci Rímskej kúrie, ktorú mnohí považovali za prejav klasického protežovania za každú cenu. Situácia bola dvojnásobne škandalózna, pretože Zanchetta nevykonával len nemravnosti so seminaristami, ale okrem toho sa správal aj značne netransparentne vo finančnej oblasti, takže bol nakoniec obvinený ešte aj z finančných machinácii v Argentíne, aj vo Vatikáne.

Je potrebné dodať, že Zanchetta vo Vatikáne žil a pracoval priamo v Dome svätej Marty, kde býval aj pápež František. Až v roku 2019 Zanchetta prestal pracovať vo Vatikáne a odišiel na nútenú dovolenku – pretože kritikov Zanchettu vo Vatikáne bolo už tak veľa, že samotná komisia vo Vatikáne musela priznať a potvrdiť obvinenia zo sexuálneho zneužívania seminaristov. Napriek vyšetrovaniu však neboli biskupovi Zanchettovi uložené žiadne sankcie a ochranná ruka pápeža Františka sa nad Zanchettom neustále vznášala. Biskup Zanchetta sa po niekoľkých mesiacoch strávených v „exile“ nakoniec opäť „vrátil do práce“ a odvolaný bol znova až v polovici roka 2021.

V roku 2022 Zanchettu konečne odsúdili na štyri a pol roka väzenia. Argentínsky súd ho uznal vinným zo sexuálneho zneužívania (konkrétne „abuso sexual continuado y agravado“) a odsúdil ho na 4 roky a 6 mesiacov väzenia. Vzhľadom na zdravotný stav mu bol povolený domáci trest namiesto väzby.

Previezli ho teda do domova pre kňazov na dôchodku, len aby nemusel ísť do väzenia. Argentínske katolícke médiá (v samotnej Argentíne neboli pápež František a jeho synodálna skupina nikdy veľmi obľúbení) písali otvorene o tom, že to bolo spôsobené vonkajším tlakom z najvyšších cirkevných miest.

V argentínskom domove pre kňazov na dôchodku nebol Zanchetta evidentne veľmi šťastný (zrejme mu chýbali seminaristi) a kvôli „svojmu zlému zdravotnému stavu“ požiadal, aby mohol odísť do Ríma a tam si liečiť srdcové neduhy. V Ríme ho prijal pápež František do svojej náruče a do Argentíny sa Zanchetta vrátil až v júni 2025, aby ho mohli – podmienečne prepustiť! Trest 4,5 roka vo väzení sa tak zmenil na úplnú frašku.

Vatikán najskôr zdôrazňoval prezumpciu neviny. Po rozsudku v roku 2022 keď už bolo jasné, že Zanchetta nemôže ďalej vykonávať verejnú službu; boli jeho funkcie pozastavené. Kauza vyvolala rozsiahlu kritiku a pápež František bol obvinený, že ho chránil (keď mu v roku 2017 dal miesto v APSA). Prípad sa stal jedným z najväčších škandálov cirkevnej hierarchie v Latinskej Amerike posledného desaťročia.

Kauza biskupa Gustava Óscara Zanchettu mala negatívny dopad na obraz a „rating“ pápeža Františka, najmä v Argentíne a medzi kritikmi v zahraničí. Správy, že pápež František vedel o podozreniach a napriek tomu Zanchettu v roku 2017 pozval do Ríma, vyvolali podozrenie z protekcionizmu. Mnohí Argentínčania, ktorí očakávali od pápeža prísny postup proti zneužívaniu, boli sklamaní – hovorilo sa, že „chráni svojich ľudí“. Navyše, dôvera v pápeža v jeho rodnej krajine bola vždy celkovo nižšia než v iných častiach sveta; Zanchetta k tomu prispel ako symbol „dvojakých štandardov“.

Kritici z radov obetí zneužívania označili prípad za dôkaz, že František nekoná konzistentne v boji proti zneužívaniu. V médiách sa často opakovala otázka: Prečo bol Zanchetta po rezignácii kvôli „zdravotným dôvodom“ okamžite prijatý do Vatikánu? To spochybnilo transparentnosť a otvorenosť, ktorú pápež František tak rád a ostentatívne deklaroval. Signály o toxicite Zanchettu boli známe už v rokoch 2015 – 2017 a pápež František mohol konať rozhodnejšie. Nešlo síce o kolaps Františkovej popularity, ale trhlina v dôveryhodnosti pápeža v témach, na ktorých si zakladal – ochrana obetí a nulová tolerancia voči sexuálnemu násiliu – bola citeľná.

Kauza čilského vojenského biskupa Juana Barrosa Madrida

Škandál sexuálneho predátora Juana Barrosa Madrida patrí tiež k tým vážnejším krízam pontifikátu pápeža Františka a zároveň ukazuje, ako citlivo a opatrne sa hodnotil jeho dvojaký prístup k zneužívaniu v Cirkvi. Treba však zároveň, že veľmi veľa z týchto informácií sa začalo objavovať až po skone pápeža Františka, keď sa oslabil vplyv jeho verných a možnosť priamo zasahovať vo Vatikáne.

Juana Barrosa Madrida opäť vymenoval do funkcie biskupa diecézy Osorno pápež František. Barros Madrid bol blízkym spolupracovníkom kňaza Fernanda Karadimu, jedného z najznámejších sodomitských páchateľov sexuálneho zneužívania v Čile. Obete tvrdili, že Barros Madrid bol svedkom zneužívania a aktívne ho kryl, resp. ignoroval sťažnosti. Vymenovanie Barrosa Madrida vyvolalo vlnu protestov – odpor veriacich v Osorne, protesty laikov, aj časti kléru.

No a reakcia pápeža Františka? Počas návštevy Čile v roku 2018 pápež František označil obvinenia proti Barrosovi Madridovi za ohováranie a tvrdil, že neexistujú žiadne dôkazy, ktoré by dokazovali jeho vinu. Vyvolal tak v Čile obrovské pohoršenie a ľudia poskytli toľko informácií, že pápež František nakoniec radšej predsa len „hodil“ svojho chránenca cez palubu a zmenil svoj postoj.

Pod tlakom vonkajších udalostí napokon pápež poslal do Čile osobitného vyslanca, ktorý vypočul desiatky obetí. Výsledkom bola správa, ktorá odhalila systematické zlyhanie biskupov v Čile pri riešení sexuálnych sodomitských deliktov. V roku 2018 prijal pápež František rezignáciu Barrosa Madrida a tiež viacerých ďalších biskupov.

Prípad vojenského biskupa Barrosa Madrida sa stal vážnym poškodením dôveryhodnosti pápeža Františka v oblasti boja proti zneužívaniu. Obete a veriaci kritizovali jeho pôvodnú obranu Barrosa Madrida ako necitlivú a urážlivú. Neskôr pápež František pod ťarchou dôkazov verejne priznal, že urobil chybu v hodnotení situácie a ospravedlnil sa obetiam.

Kauza slovinského sexuálneho predátora Marka Rupnika

Prípad Marka Ivana Rupnika SJ je dnes vnímaný ako najväčšia rana pre dôveryhodnosť pápeža Františka v otázke zneužívania a cirkevnej spravodlivosti. Marko Rupnik, dnes z rádu jezuitov vyhodený slovinský jezuita bol vnímaný ako medzinárodne známy umelec – jeho umelecké paškvily hyzdili a, žiaľ, aj naďalej hyzdia (napríklad v prípade Slovenska) aj známe svätyne v Lurdoch, San Giovanni Rotondo, Fatime a dokonca aj kaplnku Redemptoris Mater vo Vatikáne.

Sexuálny predátor Marko Rupnik si vybudoval obrovský duchovný a umelecký vplyv. Keď vyšlo najavo, že zneužíval zasvätené osoby, katolíckym svetom to skutočne otriaslo. Viaceré rehoľné sestry obvinili Rupnika z dlhodobého psychologického a sexuálneho zneužívania, manipulácie a zneužívania duchovnej autority (už od 80. rokov). Tvrdili, že využíval duchovné vedenie a umenie ako prostriedok na sexuálny nátlak, harašenie a týranie sestier.

Pápež František aj nad Markom Rupnikom dlho držal ochrannú ruku. V roku 2019 boli fakty a obvinenia už natoľko závažné, že Rupnika dokonca exkomunikovali za delikt rozhrešenia spolupáchateľa v hriechu proti 6. prikázaniu (teda spoveď ženy, s ktorou mal sexuálny vzťah). Táto exkomunikácia bola však rýchlo zrušená, údajne so súhlasom pápeža Františka. U obetí to vyvolalo zjavné a zásadné sklamanie – taký vážny delikt bol skrátka „zmetený zo stola“.

Takisto bolo šokujúce, že keď sa neskôr zhromaždilo obrovské množstvo dôkazov a svedectiev od zneužívaných sestier, na príkaz z najvyšších miest vo Vatikáne bolo rozhodnuté o premlčaní prípadu. Pápež František mohol osobne premlčanie zrušiť, ale nespravil tak. Určité obdobie napriek obvineniam sexuálny predátor Marko Rupnik naďalej prednášal, tvoril mozaiky a jeho diela boli propagované aj vo Vatikáne. V rokoch 2022–23 boli jeho mozaiky dokonca použité ako súčasť oficiálnej vizuálnej ikonografie.

Ohľadom Rupnika Vatikán dlhodobo poskytoval veľmi mätúce a nejasné vyjadrenia. Pápež František až pod veľkým tlakom (2023 – 2024) pripustil „chyby v procese“ a nariadil znovuotvorenie vyšetrovania. Kritika na adresu pápeža Františka spočívala v tom, že držal nad Rupnikom ochrannú ruku, vyčítal sa mu (opäť) protekcionizmus. Spravodlivosť pre obete sa dostala na posledné miesto.

Komunikačný chaos, ktorý sa tak vo Vatikáne vytváral, bol skutočne obrovský – obete i verejnosť dostávali len čiastočné a protichodné informácie, čo na mnohých pôsobilo doslova ako ignorancia alebo zatajovanie faktov. Podľa kritikov pápeža Františka v prípade Rupnika pápež zlyhal najmä v ochrane obetí a transparentnosti. Vyzerá to tak, že sa dal ovplyvniť blízkymi väzbami a umeleckým vplyvom, čo pôsobí (opäť) ako zrada vlastného princípu nulovej tolerancie.

Kauza sexuálneho predátora Theodora McCarricka

Sodomitu Theodora McCarricka, ktorý už opustil tento svet († 3. apríla 2025 v americkom štáte Missouri vo veku 94 rokov) a odišiel tam, kam si zaslúžil, netreba našim čitateľom špeciálne predstavovať. Theodore McCarrick bol kardinál, arcibiskup vo Washingtone, vplyvná postava v americkej cirkvi. Obvinili ho z dlhodobého sexuálneho zneužívania seminaristov a mladistvých.

Po zvolení pápeža Františka (2013) sa McCarrick ešte niekoľko rokov objavoval v diplomatických a cirkevných službách. Kritici tvrdia, že pápež František ignoroval varovania (napr. listy arcibiskupa Carla M. Vigana, ktorý informoval pápeža Františka o nechutných kauzách McCarricka) a reagoval až pod tlakom dôkazov a rozhorčenia verejnosti.

Ohľadom McCarricka sa preukázali obvinenia, že už ako mladý kňaz v 70. rokoch sexuálne zneužíval maloletých chlapcov. V roku 2018 Newyorská arcidiecéza potvrdila, že obvinenie zo zneužitia 16-ročného miništranta bolo „vierohodné a podložené“. Počas svojho pôsobenia ako biskup a arcibiskup (Metuchen, Newark, Washington) systematicky zneužíval seminaristov vo svojom dome pri mori, alebo na rekreačných pobytoch.

Dlho bol chránený svojím vplyvom: bol skvelý „fundraiser“, diplomaticky aktívny a blízky rôznym vplyvným politikom i cirkevným predstaviteľom. Hoci už za pápeža Benedikta XVI. dostal neformálne obmedzenia (nemal sa objavovať na verejnosti), vplyv si naďalej udržal. Až za pontifikátu pápeža Františka, keď v plnej nahote vyplávali na povrch jeho previnenia, mu boli v roku 2018 odňaté kardinálske insígnie. Bol zbavený všetkých klerických práv a povinností.

McCarrick sa stal symbolom systémového zlyhania Cirkvi, pretože jeho zneužívanie bolo známe už celé desaťročia, no napriek tomu sa reálne konalo až veľmi neskoro. Spôsobil hlboký otras dôvery veriacich v USA i vo svete. Kauza McCarrick podnietila tiež širšiu debatu o transparentnosti a zodpovednosti biskupov.

Kauza nechránenia arcibiskupa George Pella

George Pell, austrálsky kardinál (1941 – 2023), arcibiskup Sydney a od roku 2014 prvý prefekt Sekretariátu pre ekonomiku. Mal blízko k Benediktovi XVI. Jeho prípad v súvislosti so zlyhaním pápeža Františka je však podstatne zložitejší a komplikovanejší ako prípady sexuálnych predátorov Zanchettu, Barrosa Madrida, Rupnika či McCarricka. Nejde tu totiž len o obvinenia zo zneužívania, ale i o vnútorné mocenské boje vo Vatikáne.

Kardinál George Pell ako prefekt Sekretariátu pre ekonomiku (2014 – 2017) siahol na oblasti, ktoré boli desaťročia mimo kontroly. Jeho audit a reformy zasiahli ľudí, ktorí mali v rukách obrovské finančné toky, jeho vyšetrovania ohrozovali viacero vysokých postáv vo Vatikáne. A práve preto sa stal „nepohodlným“.

Dnes vieme, kto bol ohrozený Pellovým vyšetrovaním. Išlo najmä o kardinála Angela Becciu, ktorý mal pod priamou kontrolou disponibilné fondy pápeža, najmä tzv. „Petrov halier“, čo je celosvetová zbierka pre Svätú stolicu. Pellov audit preukázal, že boli presúvané veľké sumy netransparentným spôsobom (napr. do luxusných nehnuteľností v Londýne). Becciu sa stal centrom procesu v roku 2021, na ktorom bol odsúdený (2023) za spreneveru – práve za tie isté finančné machinácie, ktoré Pell pôvodne začal preverovať.

Arcibiskup Pell zaviedol audity cez PricewaterhouseCoopers (PwC), čo sa stretlo s odporom – audítorom bol prístup k účtovníctvu zablokovaný. Zrazu sa zistilo, že Štátny sekretariát a kardinál Becciu disponujú stovkami miliónov eur „mimo účtovníctva“, ktoré nikto nevedel riadne vydokladovať. Kardinál Pell vyšetroval aj Vatikánsku centrálnu banku pre správu majetku a investícií, snažil sa jej hospodárenie dostať pod transparentný dohľad. Ukázalo sa však, že táto banka dlhodobo fungovala ako „čierna skrinka“ – spravovala nehnuteľnosti, investície a kontakty s talianskymi finančnými sieťami. Arcibiskup Pell venoval svoju pozornosť účtom, vedeniu, netransparentným postupom a to narazilo na rozhodný odpor tých, ktorí ťažili zo starého systému existujúceho v ére kardinála Becciu.

Vyšetrovanie arcibiskupa Pella odhalilo rozsiahlu korupciu a sieť osobných záujmov vo Vatikánskej kúrii. Najväčší odpor kládol Becciu a ľudia okolo Štátneho sekretariátu. Aby arcibiskupa Pella zastavili, iniciovali údajne v Austrálii jeho obvinenie zo sexuálnych deliktov. Arcibiskup Pell odišiel v roku 2017 do Austrálie čeliť procesu, pričom bol obvinený zo sexuálneho zneužívania miništrantov v 90. rokoch. V roku 2018 arcibiskupa Pella nespravodlivo odsúdili a nastúpil výkon trestu. V roku 2020 austrálsky Najvyšší súd verdikt zrušil a Pella oslobodil.

Pri procese, ako aj v čase výkonu trestu sa ukázali parametre dvojakého metra, ktorým pápež František pomeriaval na jednej strane starých známych z Latinskej Ameriky alebo príslušníkov vlastnej rehole (Rupnik) a na strane druhej konzervatívneho kardinála, ktorý v Rímskej kúrii stúpil mnohým na otlak.

Pápež František v období rokov 2014 – 2017 Pella najprv podporil, zveril mu obrovskú moc pri kontrole financií. Keď však Pell oznámil, že odchádza v roku 2017 čeliť obvineniam, pápež to verejne ocenil, nechal ho odísť a proces bežal v civilnej réžii. Na rozdiel od Zanchettu, Rupnika či Barrosa Madrida však po vynesení rozsudku k žiadnemu rímskemu „azylu“, ani k zľahčovaniu viny nedošlo. V rokoch 2018 až 2020 – počas Pellovho väznenia bol František zdržanlivý: nikdy ho verejne ostro neodsúdil, ale ani sa nepostavil jasne na jeho obranu. Žiadna ochranná ruka pápeža, akej sa dostalo sexuálnym predátorom Zanchettovi, Barrosovi, McCarmickovi, Rupnikovi, sa nad kardinálom Pellom nevznášala. V roku 2020 po oslobodení Pella pápež síce prijal jeho návrat do Ríma s úctou, ale už mu nevrátil kľúčové miesto pri finančnej reforme.

Hoci arcibiskup Pell čelil nechutnej nespravodlivosti – bol nespravodlivo odsúdený do väzenia a vystavený mediálnej štvanici – od pápeža Františka sa mu dostalo iba veľmi vágnej podpory („musíme rešpektovať rozhodnutie súdu“). To v očiach konzervatívnejších katolíkov pôsobilo ako chladná ľahostajnosť. Po návrate bol Pell v podstate „odsunutý bokom“. Kritici hovoria, že jeho práca ohrozovala záujmy silných kurialistov (napr. kardinála Becciu), a že pápež sa priklonil skôr na ich stranu.

Na rozdiel od McCarricka, Zanchettu a Rupnika kardinál Pell nebol vinný – obvinenia sa ukázali ako nepravdivé. Pápež František zlyhal tým, že počas procesu nechal Pella „napospas“ a po oslobodení mu nevrátil autoritu, ktorú mal pri finančnej reforme, takže pápež František je podľa jeho kritikov priamo spoluzodpovedný za to, že sa snahy arcibiskupa Pella objasniť a zničiť korupciu a netransparentné machinácie vo vatikánskych bankách nepodarili.

Čo však bolo pre Cirkev ešte závažnejšie – na prípade Pell a pri jeho porovnaní s vyššie uvedenými kauzami sa ukázalo to, čo malo zostať ukryté pod vrstvou oficiálneho mediálneho obrazu – dvojaký meter.

PDF (formát pre tlač)