Dvojaký liberálny „cólštok“ na meranie nenávisti na Slovensku – iný pre kresťanov, iný pre minority

Branislav Michalka
18. októbra 2022   Spoločnosť   Komentár

Počuli ste už o satanistických vraždách na Slovensku? Že nie? Zvláštne, a pritom sa ich tu uskutočnilo viacero, pričom svojou brutalitou vyrážajú dych. Spomeňme len desivú rituálnu vraždu 19-ročnej Moniky v Bežovciach, ktorú traja mladí satanisti (mladiství!) umučili, ako zistilo vyšetrovanie, za nesúhlas s ich ideovou orientáciou. Nad jej mŕtvolou potom vykonali satanistický rituál. (viď: https://www.pohrebnictvo.sk/satanisticke-zlociny/)

No a pamätáte si na následné masívne reakcie médií a štátnych predstaviteľov? Že nie? Pochopiteľne, pretože žiadne neboli. Nad hradom nebola vztýčená zástava s krížom, ako symbol solidarity s kresťanmi, ktorí sa stali obeťami protikresťanskej nenávisti, médiá ani nadnárodné koncerny si nedávali na svoje logá kresťanské symboly, ulice hlavného mesta sa nezaplnili ľuďmi odmietajúcimi akékoľvek násilie na kresťanoch a akýkoľvek, čo i len najmenší prejav nenávisti k nim.

A čo zavraždenie taxikára z Liptovského Mikuláša mladými satanistami v roku 2013? (viď: https://www1.pluska.sk/krimi/satanisticka-vrazda-taxikara-trojicu-obvinenych-mladikov-vzali-vazby)

Poviete si: veď to boli len psychicky narušení mladiství, nerobí tu ten kresťanský fanatik okolo toho príliš veľkú vedu? Nuž a čo bol potom vrah zo Zámockej, ak nie psychicky narušený mladík? A celý štát je na nohách, vina za vraždu sa dokonca podsúva kresťanom, pričom koniec burcovania davov sa zdá byť v nedohľadne.

Nenávisť sa však samozrejme nekončí vždy vraždou. Sú tu rôzne formy nenávistných prejavov, ako dobre vedia príslušníci mnohých, samozvaných a mimovládnych, ale dnes už aj oficiálnych politicko-korektných skupín pátračov. Každý politicko-nekorektný vtip, každá nadávka, každý prejav rozhnevanej emócie neunikne ich pozornosti. Citlivosť ich politicko-korektných seizmografov doslova vyráža dych a vyzerá to tak, že občania sa už budú nakoniec musieť báť aj dýchať, aby tým náhodou niekoho neurazili. Včerajší článok v denníku SME dokonca s vážnou tvárou zanieteného pedagóga učí čitateľov, že slovo „homosexuál“ je už dnes necitlivé, zraňujúce, a preto by sme ho nemali používať. LGBTI komunita by sa totiž mohla cítiť dotknutá. (viď: https://domov.sme.sk/c/23035971/cim-nahradit-pojem-homosexual-desat-rad-ako-o-lgbti-ludoch-hovorit-citlivo-a-spravne.html)

Pozoruhodná citlivosť. Predpokladám, že šírená všetkými smermi a potierajúca všetky druhy nenávistných prejavov, christianofóbiu nevynímajúc. Alebo, žeby nie?

Kto si ešte dnes spomenie na kontroverzie okolo heavy-metalových koncertov na strednom Slovensku, v rámci ktorých sa prezentovali skupiny s otvorene satanistickým pozadím a spievajúce texty ako: „Predhoďte kresťanov levom…“? Keď sa vtedy kresťania odvážili protestovať, boli zasypaní haldami posmešných a pohŕdavých komentárov, odsudzujúcich ich kultúrnu nevyspelosť, ktorá nerozumie umeleckej nadsádzke a špecifickej forme humoru. Nejaké ohľady na citlivosť kresťanov vtedy evidentne nikoho z predstaviteľov mediálneho liberalizmu netrápili. A pritom texty vyzývali na ich zabitie!

Pozrime sa, ako sa v roku 2015 k tejto problematike postavil Karol Sudor, redaktor denníka SME. V rozhovore (viď: https://dennikn.sk/237342/extremny-metalista-festivaly-chcu-zakazovat-len-ti-co-sa-chcu-zviditelnit/) s predstaviteľom heavy-metalovej scény, ktorého v titulke sám nazýva „extrémnym“ sa ho pýta:

„Arcibiskup Sokol kapelu Black Sabbath označil za šíriteľa satanizmu. Nie je však aj chybou organizátorov a metalovej komunity, ak nedokážu vysvetliť, že umelecká výpoveď, hocako kontroverzná, neznamená skutočnú chuť ubližovať? Že je to len štylizácia?“

Pozoruhodná benevolencia. Takže umelecká výpoveď – „hocako kontroverzná“ – nie je problém? Zaujímavé. Máme tomu rozumieť tak, že aj hudobné skupiny s extrémisticko-nacionalistickou orientáciou sa môžu tešiť, zo strany liberálnych médií, na rovnakú toleranciu? Alebo že umelecké prejavy rockových skupín, ktoré sa budú „štylizovať“ do polohy anti-LGBTI „umeleckej výpovede“, budú s pravou bohémskou bravúrou tolerantne prehliadané? O tom môžeme zaiste s úspechom pochybovať. Publikovanie príručiek citlivého správania voči minoritám svedčí o opaku.

Zdá sa teda, že tu máme pred sebou klasický prípad dvojakého metra: jedného pre dobré minority – citlivého, ustráchaného a ohľaduplného, a druhého pre kresťanov – arogantného, osočujúceho a chrapúnskeho.

Spomeňme si na rôzne „cynické obludy“, ktoré si pravidelne robia vulgárny posmech z cirkevných predstaviteľov, kresťanskej viery a útočia na akýkoľvek prejav vyžadovania kresťanskej morálky. Predstavme si takéto prejavy zo strany kresťanov v oficiálne rešpektovaných médiách stredného prúdu. Toho kriku a zavýjania, toho zalamovania rukami a prorokovania horiacich inkvizičných hraníc, tých plamenných humanistických výziev, čo by sme zažili, to by vystačilo na niekoľko ton bakalárskych, diplomových a doktorandských prác, vrátane prác poslancov parlamentu.

Skrátka, nie je občan ako občan a nenávisť ako nenávisť. Je nenávisť pokroková, satirická a oprávnená, ktorej výstrelky sú benevolentne prehliadané, alebo rovno veselo prijímané, no a potom je nenávisť tmárska, politicky nekorektná, spiatočnícka, ktorá musí byť vykorenená až do zemského jadra.

No a keď to už inak nejde, tak aj osočovaním kresťanov za to, že sú to vlastne oni, kto má na svedomí vraždu na Zámockej. Korunu tejto novej burine, ktorá sa nám rozplemenila po víkende na celej ploche liberálneho politického políčka, nasadil evanjelický pastor Prostredník, člen strany Progresívne Slovensko. Ten dokonca obvinil na Facebooku kresťanov z toho, že mladý vrah zabíjal v ich mene! A to aj napriek tomu, že sa mladý muž otvorene deklaroval ako ateista a zástanca naskrze materialistického a biologického rasizmu, ktorý sa už dvesto rokov dovoláva pokrokovej a protikresťanskej vedy, vrátane Charlesa Darwina.

Prostredník metá na zlých homofóbnych (apropo, je to ešte vôbec citlivé slovo?) kresťanov blesky priam perúnske:

„Vrah zo Zámockej vraždil aj vo vašom mene, homofóbni kresťania. Viem, všetci tí hrdí nositelia kresťanských a národných hodnôt teraz svorne odsudzujú včerajšiu úkladnú vraždu dvoch mladých gejov. Azda to aj myslia úprimne a aj im verím, že väčšina z nich by nesiahla po zbrani a nezabíjala, ako to urobil ten zradikalizovaný mladík včera v Teplárni. A predsa ten vrah zo včera vraždil aj v ich mene. V mene všetkých, čo sa zaštiťujú pokryteckými slovami o rešpektovaní gejov a jedným dychom dodávajú, že im ich náboženstvo nedovoľuje tolerovať ich hriech.“

Nuž pokiaľ považuje protestantský pastor Prostredník kresťanské učenie o praktizovanej homosexualite za chybné a vedúce k vraždám, tak mu zrejme nezostáva nič iné, než zahodiť Sväté písmo do koša a zanechať pastoráciu, pretože v obľúbenej knihe zakladateľa jeho cirkvi, doktora Martina, ktorú ten považoval za jedinú vôdzku kresťanského života, sa nachádza množstvo textov, ktoré hovoria o nedovolenosti praktizovanej homosexuality otvorene. A na tom nič nezmení ani on, ani iní milovníci hermeneutiky kontinuity. Inak by bolo možné obviniť z „pokrytectva“ skôr jeho, pretože na jednej strane odmieta slová Sv. písma a zároveň chce hrať úlohu kresťanského kazateľa.

Inou stránkou veci je jeho podsúvanie zodpovednosti kresťanom za úkladnú vraždu. Pripomeňme si niektoré nemenné zásady katolíckeho morálneho učenia, ktoré sa nám akosi v oficiálnych vyjadreniach stratili, keďže tie reagovali na vraždu homosexuálov, ako na nejakú špeciálnu formu vraždy, vymykajúcu sa z morálneho poriadku. Takže: každá vražda je kresťanovi zakázaná a ide o jeden zo štyroch „do neba volajúcich hriechov“ (pripomeňme, že ako ďalší z týchto „do neba volajúcich“ hriechov je uvádzaná v katolíckych príručkách morálky sodomia). Kresťan preto nemôže ani vykonať, ani iniciovať, ani schvaľovať vraždu a to je postoj, ktorý platí 2000 rokov. Je nutné k tomu niečo dodávať?

Je teda jasné, že žiaden kresťan, ktorý sa chce dostať do Neba nespácha vraždu, čiže „zabitie nevinného“ ako v origináli Sv. písma znie definícia tohto hriechu. Samozrejme, tento zákaz sa nevzťahuje na katov, štátnych sudcov, vlády, armády a ďalšie inštitúcie, ktoré nekonajú v individuálnom kontexte, ale v mene spoločnosti.

Vražda na Zámockej bola jasnou individuálnou vraždou, ktorú spáchal ateista a zrejme aj psychicky narušený jedinec, a preto je úplným nezmyslom obviňovať z nej kresťanov.

Nebolo by to však po prvýkrát, čo sa pokúsili liberálne médiá zneužiť prípad vyšinutého „strelca“ na protikresťanskú propagandu. Spomeňme si na slávny prípad nórskeho národného socialistu a člena nórskej slobodomurárskej lóže Breivika, čiže ideovo jednoznačne protikresťansky zameraného jedinca. Ako reagovali slovenské liberálne médiá na druhý deň po masakre? Zverejnením patetickej karikatúry známeho slovenského karikaturistu v najčítanejšom liberálnom denníku, na ktorej bol zobrazený Breivik ako upír zašpinený od krvi a v ruke držiaci knihu s krížom (žeby modlitebnú?)!!! Karikatúru nie je možné v súčasnosti na internete nájsť a tak sa len môžeme pýtať, či sa neskôr autori ospravedlnili za spájanie tohto masového vraha s kresťanstvom?

O ničom takom samozrejme nevieme. Veď načo by to aj robili, keď meter je jasne „naštelovaný“: ospravedlňovať sa majú kresťania a nie liberáli. … a spiatky ni krok!

PDF (formát pre tlač)