Detstvo Panny Márie, mladosť svätého Jozefa či vzkriesenie Pána Ježiša: Ako to opisuje blahoslavená A. K. Emmerichová?

Mária Magotsová
9. februára 2023   Cirkev

Pamätám si, že keď som raz bola kdesi na prázdninách, dostalo sa mi do rúk Umučenie Ježiša Krista. Kniha od augustiniánskej rehoľníčky, blahoslavenej Anny Kataríny Emmerichovej, ktorá patrí medzi najväčších mystikov v dejinách Cirkvi. Toto čítanie mi spríjemnilo nielen leto, ale aj mnohé ďalšie roky, kedy som sa k jej knihám vracala a tešila sa z podrobného a emotívneho opisu evanjeliových udalostí. Dnes je to presne 199 rokov, kedy sa Emmerichová po dlhom utrpení vrátila k Otcovi. Pripomeňme si ju krátkymi ukážkami z jej niektorých vízií.

Máriino zasvätenie v chráme

Už niekoľko dní som videla Annu, ako trojročnú Máriu učí modliť sa, lebo čoskoro mali prísť kňazi overiť si, či môžu dievčatko prijať do chrámu. Keď prišli a vyzvali ju, aby povedala, čoho sa mieni v chráme zriekať, odpovedala, že nebude jesť mäso a ryby, ani piť mlieko, bude spávať na zemi a každú noc bude vstávať tri razy, aby sa pomodlila.

Rodičia boli veľmi dojatí, keď to počuli. Plačúci Joachim objal dievčatko a povedal: „Moje drahé dievčatko, to je príliš tvrdý život! Ak chceš žiť tak prísne, tvoj starý otec ťa už neuvidí!“ Ale kňazi povedali Márii, že stačí, keď bude v noci vstávať len raz, a dodali, že počas sviatkov môže jedávať ryby.

O mladosti svätého Jozefa

Často som vídala Jozefa modliť sa pod stĺpmi na dvore. Bol obrátený tvárou k stene a jeho bratia prišli k nemu a udierali ho po chrbte. Raz, keď tak kľačal, jeden z nich ho kopol, a keďže Jozef na to nezareagoval, iný brat kopanec zopakoval s takou silou, že úbohý Jozef spadol tvárou na zem. Pochopila som, že Jozef nebol pri plnom vedomí, ale bol pohrúžený do modlitby. Keď sa spamätal, nerozhneval sa, nepomstil sa, ale našiel si skrytý kútik, kde v pokoji pokračoval v modlitbe.

Pre nepriateľský postoj bratov Jozef nemohol dlho zostať v rodičovskom dome. Videla som, že jeden jeho priateľ mu zaobstaral oblečenie, v ktorom Jozef v noci odišiel z domu a išiel si hľadať prácu ako tesár. Vtedy mohol mať osemnásť až dvadsať rokov.

Zásnuby Panny Márie s Jozefom

Panna Mária žila v chráme spolu s inými pannami pod dohľadom zbožných žien. Dievčatá v chráme tkali koberce a šili rúcha pre kňazov a upratovali chrám. Keď tieto dievčatá dospeli, vydali sa. Nábožnejší Izraeliti dlhú dobu ticho verili, že sa z jedného z takýchto manželstiev raz narodí sľúbený Mesiáš.

Keď Márii povedali, že má opustiť chrám a vydať sa, videla som ju plakať a modliť sa vo svojej izbe.

Videla som aj veľkňaza. Poslal poslov, aby zvolali do chrámu všetkých slobodných mužov z Dávidovho rodu. Potom im dali ratolesť a prikázali im, aby ju označili svojím menom a aby ju držali v ruke počas modlitby a obety. Toho muža, ktorého ratolesť rozkvitne, si vyvolil Pán, aby sa oženil s Pannou Máriou z Nazareta.

Jozef poslúchol príkaz veľkňaza, obliekol si najlepšie šaty a išiel do Jeruzalema do chrámu. Aj on musel pri modlitbe a obete držať v rukách ratolesť. Keď ju položili na oltár, rozkvitol na nej kvietok podobný bielej ľalii. Tak zistili, že Jozef sa má stať ženíchom Panny Márie, a predstavili ho Márii za prítomnosti jej matky.

Mária sa podriadila Božej vôli a pokorne ho prijala za svojho ženícha. Vedela, že Bohu, ktorý prijal jej sľub, že bude patriť dušou i telom len jemu, nie je nič nemožné.

Zvestovanie

Krátko po svadbe som videla Pannu Máriu v Jozefovom dome v Nazarete, ako sa modlí. Prosila o vykúpenie, prisľúbeného Kráľa, a tiež o to, aby mohla svojou modlitbou pomôcť splniť poslanie Vykupiteľa.

Videla som, ako po jej pravici zostúpilo cez strop izby silné svetlo a v tej žiare som uvidela oslnivého mladíka s dlhými vlasmi, ako sa vznáša pred ňou. Bol to archanjel Gabriel. Oslovil ju, pričom mierne vystrel ruky pred seba. Mária sa k nemu otočila s hlavou mierne sklonenou doprava, ale nevyzerala vystrašene. Anjel ďalej hovoril a Mária si úplne zdvihla závoj. Pozrela na anjela a vyriekla sväté slová: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“

Po nejakom čase prišla do Máriinej izby Anna s ostatnými ženami. Zobudili ich úžasné znamenia, ktoré bolo možné pozorovať na prírode: nad domom sa zjavil svetelný oblak. Keď uvideli svätú Pannu kľačať pod svietnikom pohrúženú do extatickej modlitby, ohľaduplne sa vzdialili.

Ecce homo

Ježiša so šarlátovým plášťom na pleciach, s tŕňovou korunou na hlave a trstinou v rukách priviedli do Pilátovho paláca. Pán bol na nepoznanie. Z čela doráňaného tŕňovou korunou sa mu rinula do očí krv a stekala mu po tvári až do úst a na bradu.

Ježiša drábi horko-ťažko vyvliekli hore schodmi pred Piláta. Ten pozeral na dokaličeného Pána a pomyslel si: „Žeby to bol predsa Boh?“ Potom ho zaprisahal, aby mu povedal, či je skutočne prisľúbený židovský kráľ, kam siaha jeho kráľovstvo a k akému druhu božstva patrí. Napokon prisľúbil Ježišovi slobodu, ak mu odpovie na jeho otázky.

Pán mu odpovedal nesmierne vážne. Môžem si spomenúť len na obsah toho, čo hovoril. Vysvetlil Pilátovi, že jeho pravé kráľovstvo je kráľovstvo Ducha Svätého, povedal mu, čo je pravda, a pripomenul mu všetky hriechy, ktoré Pilát tajil, predpovedal mu osud, čo ho čaká, čiže vyhnanstvo, biedu a hrozný koniec. Taktiež mu oznámil, že raz príde, aby ho spravodlivo súdil.

Spasiteľove slová Piláta podráždili a vystrašili. Vrátil sa teda na terasu a potvrdil svoje rozhodnutie prepustiť ho. Vtedy dav, v ktorom sa zišli ľudia z celej Palestíny, jednohlasne zvolal: „Jeho krv na nás a na naše deti!“

Kedykoľvek rozjímam o bolestnom utrpení Krista, vždy počujem tento hrozný výkrik Židov: „Jeho krv na nás a na naše deti!“ Vidím pritom strašidelné výjavy. Krik davu sa nesie k zatiahnutej oblohe plnej krvavočervených mrakov, z ktorých sa mihajú ohnivé lúče a prenikajú až k deťom v lonách židovských žien.

Vzkriesenie Pána

V tú noc som videla vo veľkej žiare Ježišovu dušu medzi dvoma bojovnými anjelmi. Neboli to anjeli v kňazských rúchach, ktorí adorovali pri jeho tele. Okolo neho bolo množstvo žiarivých postáv. Svätá Ježišova duša zostúpila do hrobky a splynula so svätým telom, ktoré sa hneď začalo hýbať.

Žiarivé Pánovo telo vyšlo z obalu z bočnej strany, akoby vyšlo z rany v boku. Pripomenulo mi to Evu, ktorá vyšla z Adamovho boku.

Hrobku zaplavovalo svetlo. V tej chvíli som videla vychádzať z hĺbky pod podstavcom netvora s chvostom hada. Zlostne obracal k Pánovi dračiu hlavu, okrem ktorej mal, ako si spomínam, aj ľudskú hlavu. Vzkriesený Spasiteľ držal v ruke tenkú bielu paličku, na konci ktorej bola malá zástavka.

Ježiš pošliapal dračiu hlavu a paličkou tri razy bodol netvora do chvosta. Pri každej rane sa netvor stiahol a napokon spadol naspäť do priepasti. Keď Ježiš porazil hada, vzniesol sa v žiare cez skalu. Zem sa zatriasla, z neba ako blesk zletel anjel, odvalil kameň spred vchodu do hrobu a posadil sa naň.

V tej chvíli sa zjavil oslávený Spasiteľ svojej Matke na Kalvárii. Jeho rúcho vialo vo vánku a ligotalo sa ako v slnečných lúčoch. Panne Márii ukázal svoje rany. Boli veľké a dal sa do nich vložiť prst. Prenikavo žiarili, lúče svetla vychádzali zo stredu rúk až ku koncom prstov. Okraje týchto rán tvorili čiary troch rovnakých trojuholníkov, ktoré sa navzájom dotýkali v strede kruhu.

Duše praotcov sa pred Božou Matkou uklonili. Keď Panna Mária padla na kolená, aby mu pobozkala nohy, chytil ju za ruku, zdvihol ju a zmizol.

Videla som, že nad Jeruzalemom sa brieždi. Pri hrobke blikotali lampáše.

Bol to úsvit vzkriesenia!

(Zdroj: Život Panny Márie, Umučenie Ježiša Krista, pre redakčné účely krátené)

O súkromných zjaveniach a o tom, ako k nim pristupovať, sme písali podrobnejšie v tomto článku: http://christianitas.sk/sukromne-zjavenia-panny-marie/

PDF (formát pre tlač)