Biskup Eleganti odmieta pápežove odpovede na dubia: Neodpovedá jasne – áno/nie. Zvyšuje to pochybnosti o jeho pravovernosti. Neomylná je Cirkev, pápeži iba v mimoriadnych momentoch

5. októbra 2023   Krátke správy

Známy švajčiarsky emeritný biskup Marian Eleganti, o ktorom sme už viackrát písali v súvislosti s jeho kritikou súčasného pontifikátu, pandemickej hystérie a synodálnej cesty:

https://christianitas.sk/biskup-marian-eleganti-kritizuje-papezove-vyroky-vo-filme-francesco/

https://christianitas.sk/biskup-marian-eleganti-cirkev-je-sluzobnickou-spasy-nie-sanitarnej-politiky/

https://christianitas.sk/biskup-ostro-kritizuje-synodalnu-cestu-cirkev-nebola-2000-rokov-na-nespravnej-ceste/

včera reagoval na odpovede pápeža Františka ohľadom dubií piatich kardinálov. Vydal vyhlásenie, v ktorom podrobil jeho odpovede ostrej kritike. Prinášame ho našim čitateľom v plnom znení:

Ježiš hovorí, že naše áno má byť áno a naše nie, má byť nie a všetko, čo je navyše, pochádza od Zlého.

Dlhé odpovede prezentované na najnovšie dubia piatich kardinálov pred týmito Ježišovými slovami neobstoja. Historizácia a regionalizácia nezvratných právd, ako aj tvrdenia o ich kultúrnych podmienenostiach, ktoré sú z dnešného pohľadu neudržateľné, to patrí k nezmenenej argumentačnej schéme už od krízy modernizmu z prelomu 19. a 20. storočia a tá sa označuje aj ako „koniec pravdy“. To by znamenalo, že nemožno nájsť nijaké stále platné pravdy, ktoré platia vždy a pre všetkých, lebo všetko je historicky podmienené, viazané kontextom a regionálne.

Toto však nikdy nebol názor Cirkvi! Ona sa naopak pevne drží nezvratných, zjavených právd bez ohľadu na dobu a región. K takým pravdám v kontexte nedávno formulovaných dubií patria výpovede ako sú nasledovné:

Boh stvoril človeka ako muža a ženu. Homosexualita, transsexualita, nájomné materstvo, umelé oplodnenie, obchod s deťmi pri neplodnosti a homosexualite, spolužitie viacerých partnerov odporujú Bohom stanovenému poriadku a sú objektívne hriešne.

Homosexuálne vzťahy nemožno žehnať, lebo Boh objektívne hriešne správanie nežehná, subjektívne kajúcemu sa hriešnikovi však vždy odpúšťa.

Predpokladom milosrdenstva a odpustenia od Boha je uznanie hriechu, ľútosť a vôľa obrátiť sa a hriech už neopakovať. Kde toto chýba, nemožno pri spovedi udeliť rozhrešenie.

Cirkev nemá splnomocnenie pripustiť ženy ku kňazstvu a vysvätiť ich. Už Kongregácia pre náuku viery s prefektom kardinálom Ratzingerom vyhlásila, že príslušné stanovisko Jána Pavla II. plní neomylnú a nezvratnú náuku Cirkvi. Tradícia je to, čo sa vždy, všade a všetkými verilo.

Synoda nemá vieroučnú autoritu, ale iba poradnú funkciu. Rozhodujúce je, čo pápež z hlasovania na synode urobí. Ale jeho vyhlásenia majú odlišne záväzný charakter.

Sviatostnú hierarchickú štruktúru Cirkvi ustanovil Kristus – vyvolil si apoštolov. Pápež a biskupi preto vykonávajú v Cirkvi vzhľadom na náuku a vedenie najvyššiu autoritu, ktorú nemožno rozdeliť na grémiá a laikov (údajnú kontrolu moci a spolurozhodovanie), ale prenáša sa iba vysviackou.

„Čo zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi,“ (Mt 18,18–20). To neznamená, že pápež a biskupi nepočúvajú laikov a že by odmietali ich mimoriadnu kompetenciu.

Cirkev vo všeobecnosti a pápeži zvlášť nemôžu sami sebe protirečiť. Čo sa im predtým ako pravdy hlásalo a čo ich učili, zostáva aj pre ďalšie generácie záväzné nezávisle od názorov ich doby – od ducha doby. Neexistuje nijaká kultúrna relativizácia alebo regionalizácia právd zjavenia. Platí, že pravda zostáva pravdou: raz pravda – navždy pravda.

To, čo bývalí pápeži a koncily vieroučne ako správne, morálne oprávnené alebo prípustné hlásali, nemôžu neskorší pápeži a koncily vyhlásiť za mylné alebo morálne neprípustné.

Kto na dubia, na ktoré možno odpovedať jednoduchým áno alebo nie vzhľadom na vlastnú ortodoxnosť odpovedá dlhými vetami, dáva za pravdu tým, ktorí pochybujú o jeho pravovernosti. Vyššie uvedené konštatovania trvalého Učiteľského úradu sa potom nemusia ďalej zdôrazňovať a rozvádzať. Či namiesto toho má byť znova všetko otvorené?

Pápež a Cirkev sa nekryjú. Neomylná je Cirkev (Tradícia), pápeži sú neomylní iba v mimoriadnych momentoch a to je zriedkavé (vyhlásenie dogiem), čo možno konštatovať už u sv. Petra! Pripomeňme si Ježišove slová Petrovi: „Odstúp satan!“

Pápeži by nemali príliš často a pri všetkým možných príležitostiach vyjadrovať svoje osobné názory ako napr. v interview, ako je to v ostatných desaťročiach stále častejšie. Veriaci by mali mať jasno v tom, kedy pápeži záväzne učia a kedy nie! Odporujúce si výpovede, zmätenie a revolúcia nie sú znameniami Ducha Svätého.

BM, PM

Zdroj: Kath.net, titulný ilustračný obrázok, zdroj – youtube.com

PDF (formát pre tlač)