Benátsky majster Antonio Solario (Lo Zingaro) a jeho dielo, ktorým sa inšpiroval Caravaggio

Branislav Krasnovský
7. augusta 2025   Kultúra

Zachytil som príjemnú informáciu, že po viac ako päťdesiatich rokoch sa do Talianska vracia ukradnuté umelecké renesančné dielo benátskeho majstra Antonia Solaria, prezývaného Lo Zingaro (Cigán). Antonia Solaria mám rád, hoci nie je barokový, ale renesančný maliar. Dôvod je prozaický – odišiel z Benátok do môjho obľúbeného Neapolska, kde vytvoril umeleckú školu, s ktorej umelcami „Zingareschi“ záverečného obdobia sa osobne spoznal aj Caravaggio, môj najobľúbenejší maliar v dejinách umenia.

Do Talianska sa vrátil Solariov ukradnutý obraz Panny Márie s Ježiškom

Madona s dieťaťom od benátskeho majstra Antonia Solaria bola ukradnutá z múzea v Taliansku v roku 1973. Vrátila ju majiteľka zo svojej súkromnej zbierky.

Antonio Solario, tiež známy ako Antonio de Solario alebo pod prezývkou Lo Zingaro („Cigán“), bol taliansky renesančný maliar pôsobiaci v Benátkach a iných častiach Talianska začiatkom 16. stor. Zanechal po sebe niekoľko majstrovských diel vrátane série fresiek zobrazujúcich život svätého Benedikta, ktoré sa v súčasnosti uchovávajú v bývalom kláštore Santi Severino e Sossio v Neapole, a oltár Withypool, ktorého bočné krídla zobrazujúce svätú Uršulu a svätú Katarínu sa nachádzajú v Národnej galérii v Londýne.

Dokončil aj „Madonu s dieťaťom“, ktorá zobrazuje zamyslenú Madonu s Ježiškom sediacim na pozadí pripomínajúcom Leonardovu „Pannu Máriu v skalách“. Ešte pred 50 rokmi bol tento obraz, tempera na dreve, uchovávaný v Mestskom múzeu v Bellune v Taliansku, ktoré sa nachádza asi 100 kilometrov od Benátok. Potom, v roku 1973, bolo plátno spolu s niektorými ďalšími umeleckými dielami ukradnuté a skončilo na medzinárodnom zozname ukradnutých umeleckých diel, v databáze Interpolu.

Pred niekoľkými mesiacmi sa dávno stratené renesančné umelecké dielo znovu objavilo na umeleckom trhu vo Veľkej Británii, kde ho Barbara de Dozsa dala do aukcie po tom, čo ho zdedila po svojom zosnulom manželovi. De Dozsovej manžel získal obraz v dobrej viere od obchodníka s umením v Rakúsku v roku 1973 a nemal ani potuchy o jeho pôvode. Keď teda jeho vdova dala umelecké dielo do aukcie, bola prekvapená, keď sa dozvedela, že obraz je na zozname „hľadaných umeleckých diel“ v Taliansku a v databázach Interpolu.

Na začiatku sa Barbara de Dozsa odvolávala na britský zákon, ktorý umožňuje majiteľovi ukradnutého umeleckého diela ponechať si ho, ak kúpa viac ako šesť rokov nesúvisí s krádežou. Pre Britov je tento zákon veľmi dôležitý, pretože Briti vždy a všade kradli umelecké diela – počnúc pamiatkami starovekého Egypta, Iraku, Indie, Afganistanu, Ameriky a končiac dnes ukrajinskými pamiatkami, ktoré miznú z ukrajinských múzeí.

Britský právnik Christopher A. Marinello, zakladateľ Art Recovery International, organizácie špecializujúcej sa na vyhľadávanie ukradnutých, ulúpených a stratených umeleckých diel, svojimi argumentami dosiahol, že Barbara de Dozsa zmenila svoj názor. Marinello poukázal na to, že ak sa nachádza obraz v databáze Interpolu, nie je možné ho ďalej predať a na každej aukcii by ho automaticky zabavili. „Pokiaľ ide o vrátenie ukradnutého umeleckého diela a konanie správnej veci, viem byť otravne vytrvalý,“ uviedol britský právnik. Podľa jeho slov Barbara de Dosza spočiatku s Marinellom nespolupracovala, argumenty a Interpol ju však priviedli k veľkej sebareflexii a nakoniec sa stotožnila s tvrdením, že vrátenie obrazu je správne.

„Nakoniec to bolo rozhodnutie Barbary de Dozsa a vybrala si múdro,“ povedala Marinello. „Jej láskavosť mi obnovila vieru v ľudí, ktorí nevedomky dostanú do vlastníctva ukradnuté alebo ulúpené umelecké diela.“ Rozhodnutie Barbary de Dozsa bolo emotívne, odovzdania obrazu do múzea v Bellune sa zúčastnili mnohí zamestnanci a vybrané osobnosti. „Vrátenie tohto obrazu mestu znamená vrátenie časti jeho identity, histórie a duše,“ uviedol pateticky Oscario de Pellegrin, starosta Belluna.

Kto bol Antonio Solario, známy aj ako Lo Zingaro (Cigán)

Antonio Solario, známy ako Lo Zingaro (* cca 1465, Chieti alebo Benátky – † 1530, Neapol), bol taliansky maliar benátskej školy, pôsobiaci predovšetkým v oblasti Neapolska, určité obdobie svojho života žil aj v Anglicku.

Informácie o Solariovom živote a diele sú veľmi vzácne a neisté, dokonca aj jeho miesto a dátum narodenia sú sporné. Podľa historika umenia Gennara Ravizzu sa narodil v Chieti (v okrese Civitella); iní naznačujú, že sa pravdepodobne narodil a študoval v Benátkach, kde podpísal oltárny obraz z Withypoolu menom Antonius Desolario, Venetus 1514. Toto dielo a ďalšie odkazy na diela Johna Lelanda v Anglicku o niekoľko desaťročí neskôr svedčia o návšteve talianskeho maliara v Anglicku. Oltárny obraz sa teraz nachádza v Bristol Museum & Art Gallery, zatiaľ čo Madona s dieťaťom je v Národnej galérii v Londýne.

Medzi rokmi 1502 a 1506 je jeho činnosť zdokumentovaná v talianskom regióne Marche, kde obohatil svoju techniku o vplyvy umbrijsko-marchskej školy, čo neskôr možno vidieť vo freskovom cykle s Príbehmi svätého Benedikta (možno jeho najdôležitejšie dielo) namaľovanom v kláštore Santi Severino e Sossio v Neapole. Z rovnakého obdobia pochádza aj ďalšia verzia Madony s dieťaťom a darcom, ktorá sa dnes nachádza v Národnom múzeu Capodimonte v Neapole.

Jeho diela sa niekedy zamieňajú s dielami jeho súčasníka Andreu Solaria, milánskeho nasledovníka Leonarda da Vinci, ktorý sa tiež vzdelával v Benátkach.

Mne osobne sa páči obraz Panny Márie s malým Ježiškom a sv. Jánom Krstiteľom, ktorý sa dnes nachádza v galérii v Londýne. Obraz vznikol pravdepodobne okolo roku 1510, namaľovaný je pôvodne na dreve, neskôr sa preniesol na plátno. Obraz je ovplyvnený benátskou renesančnou školou, pretože Solario študoval v Benátkach u majstra Giovanniho Belliniho, jeho vplyv je viditeľný aj na tomto obraze.

Postavy Panny Márie, sv. Jána Krstiteľa a Pána Ježiša stoja pred rozsiahlym prostredím, pričom ich výhľad čiastočne zakrýva zelený záves – tradičný motív benátskych majstrov. Kristus stojí na kamennom parapete, ktorý ho oddeľuje od Panny Márie i sv. Jána Krstiteľa, čo zdôrazňuje jeho budúcu vykupiteľskú úlohu. Malý sv. Ján Krstiteľ je odetý v ťavej koži a drží v ruke kríž, tradičné atribúty pustovníka a proroka. Viditeľný je zvitok s nápisom Ecce – úvod do frázy „Ecce Agnus Dei“ (Hľa, Baránok Boží).

Zaujímavý je fakt, že Kristus drží na šnúrke vtáka, zatiaľ čo mu malý sv. Ján Krstiteľ ponúka kobylku (sv. Ján Krstiteľ sa ako pustovník živil kobylkami a medom). Vták je obraz duše, to že Kristus drží vtáčika na povrázku symbolizuje Kristovu moc nad dušou. Nahota Krista zdôrazňuje jeho telo ako stredobod utrpenia, symbolizujúci Kríž. Prekrížené Kristove nohy sú tiež náznakom budúcej Kristovej obety.

Jediný Solariov životopis napísal Bernardo De Dominici, ktorého však mnohí nepovažujú za hodnoverného historika umenia a obviňujú ho, že si mnohé informácie o umelcoch vymyslel len kvôli reklame svojho diela.

Jeho vrcholným dielom sú fresky zo života sv. Benedikta, ktoré sa nachádzajú v benediktínskom kláštore Santi Severino e Sossio v Neapole. Ide o dvadsať veľkých nástenných malieb s rozmanitými scénami života sv. Benedikta. Štýl kombinuje realisticky modelované postavy so starostlivo vymyslenými krajinami – žánrovo nový prístup typický pre Solariovu tvorbu v Neapole začiatkom 16. stor. 

Dekapitovanú hlavu sv. Jána Krstiteľa namaľoval Antonio Solario takisto v Neapole, obraz sa dnes nachádza v Miláne. Ako som už však uviedol v úvode článku, Caravaggio, ktorý dlhšiu dobu pôsobil v Neapole mal možnosť zoznámiť sa aj so Solariovým dielom a dielom jeho posledných žiakov.

Naturalisticky stvárnená dekapitovaná hlava sv. Jána Krstiteľa na mise bola pravdepodobne Caravaggiovi známa a Solario mal vplyv na jeho estetické naturalistické ponímanie umenia. Solario svojím naturalizmom ovplyvnil celú generáciu neapolských umelcov, s poslednými „Zingareschi“ sa osobne spoznal v rokoch 1606 – 1610 aj Caravaggio.

Okrem toho Solario ovplyvnil celú ranú neapolskú školu, vrátanie Belisaria Corenzia či Batistella Caracciola, takže môžeme bez nadsádzky povedať, že Solario pripravil pôdu aj pre vznik Caravaggiovho „chiaroscura“. Nemali by sme zabúdať ani na Nicola Vita, Simone Papa, Angiolillo Roccadirameho, Pietra a Ippolito dal Donzellovcov, ktorí patrili k neskorým „Zingareschi“ a ktorých dielo mohol Caravaggio tiež obdivovať.  

Caravaggio namaľoval viacero variácií obrazov sv. Jána Krstiteľa, ktoré sa vyznačovali naturalizmom, melanchóliou a zmyslovosťou. Naturalizmus, ktorý sa objavoval už o Solaria sa tak dá vnímať ako vizuálna predohra ku Caravaggiovej dramatickej expresii. Aj vyššie spomenutý obraz Panny Márie spoločne so sv. Jánom Krstiteľom a malým Ježiškom nesie prvky, ktoré sa objavujú aj na Caravaggiových obrazoch. Aj Caravaggio zobrazoval sv. Jána Krstiteľa s asketickými atribútmi púšte a zdokonalil ikonograficky veľmi flexibilný význam prepojenia symbolov a reality, ktorý načrtol Solario v duchu neskorého quattrocenta.

Solariov naturalizmus je neodmysliteľnou súčasťou umeleckého dedičstva Neapola, ktoré Caravaggio vnímal a ktorý ho inšpiroval. Pokiaľ Solario rozkolísal ustálenú stredovekú a renesančnú rovnováhu medzi ikonickými obrazmi a živými postavami, Caravaggio nahradil túto rozkolísanosť svojím nádherným dramatickým naturalizmom.

Aký je teda význam Antonia Solaria v dejinách umenia? Priniesol do Neapolu silné prvky benátskej školy a prírodného realizmu. Ovplyvnil všetkých svojich žiakov, s poslednými z nich mal možnosť zoznámiť sa priamo aj geniálny Caravaggio, ktorý študoval ich umelecký odkaz počas svojho života v Neapole v rokoch 1606 – 1610. Bez preháňania môžeme konštatovať, že aj vďaka Antoniovi Solariovi a jeho „Zingareschi“ sa sformoval umelecký štýl geniálneho Caravaggia.

PDF (formát pre tlač)