Aká vlastne bola Ježišova povaha podľa zosnulého kardinála Korca?

Matej Gavlák
23. októbra 2024   Cirkev

Počas krátkeho voľna cez Veľkú noc som v domácej knižnici našiel útlu knižku od zosnulého kardinála Jána Chryzostoma Korca s názvom „Ježiš zďaleka a zblízka“. Kardinál sa v nej pokúsil charakterizovať osobnosť a povahu Pána Ježiša a ide podľa mňa o vskutku nevšedné dielo.

Prisľúbený Abrahámovi

Kardinál v prvom rade ozrejmuje fakt, že židovský národ očakával svojho Mesiáša presne v dobe, kedy prišiel aj Ježiš. Dejiny celého židovského národa už od Abraháma boli poznačené očakávaním jeho príchodu. Kardinál upozorňuje, že už Abrahámovi Pán prisľúbil, že neoddiali žezlo od Júdu, kým nepríde ten, ktorému prislúcha žezlo.

Židia tieto slová pochopili veľmi dobre a uchovávali si ich v srdci podobne, ako si my uchovávame reč Svätopluka o troch prútoch. Židom bolo oznámené, že sú strážcami Pravdy až po čas, kedy príde Ten, ktorý má mať žezlo nad celým svetom. Židovskí predstavení v časoch tesne pred Ježišom akosi vytušili, že tá doba už nastáva. Slovenský kardinál cituje rímskeho historika Suetónia: „Na celom Východe ožila stará a trvalá viera, že osoby pochádzajúce z Judey sa v tom čase zmocnia (Rímskej)ríše.“

Už tu vidno, že Židia nepochopili podstatu Toho, ktorý mal prísť. Áno, bolo im prisľúbené, že z nich vzíde Dedič žezla nad svetom, avšak kardinál Korec prízvukuje, že sľubované kráľovstvo malo byť predovšetkým duchovnou ríšou podľa Božieho prísľubu Abrahámovi „v tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme“ (Gn 12,3). Židovský národ však očakával dobyvateľa a svetovládcu na spôsob rímskych cisárov. Preto nepochopil Ježiša, keď Ten konečne vystúpil, hoci k tomu mali Židia všetky indície.

Mocný v slovách i činoch

„Kristus celým svojím životom dokazoval, že On je ten, na ktorého národ čakal stáročia a z ktorého svet bude žiť naveky,“ uvádza sa v knižke. A skutočne, židovský národ vo svojej predlhej histórii mal množstvo prorokov, „ku ktorým prehováral Boh“, no „doba prorokov“ akoby sa znenazdania skončila. Až prišiel Ján Krstiteľ. Ján bol považovaný za prvého veľkého proroka po 400 rokoch! Dokazuje to aj monumentálne dielo historika z 1. storočia Jozefa Flávia o dejinách Izraela. Ten píše o Jánovi Krstiteľovi „s veľkou úctou“, uvádza kardinál.

Židovskí predstavitelia preto za Jánom posielali kňazov a levitov, aby sa ho spýtali, kým vlastne je? On nezaprel, potvrdil, že nie je Mesiášom. A keď Mesiáš prišiel, vyhlásil: „Toto je ten, o ktorom som vám hovoril“ (Jn 1,15). Z prvého veľkého proroka po 400 rokoch sa teda všeobecná pozornosť v Izraeli rýchlo presunula práve na Ježiša. Potvrdzujú to i evanjeliá:

„I nasledovali ho veľké zástupy z Galiley, z Dekapola, z Jeruzalema, z Judska a zo Zajordánska.“ (Mt 4,23)

Kardinál si ďalej všíma, že je Ježiš mocný v slovách a činoch, čo nemôže nikto poprieť. „Ľud ide za ním, vzdelanci vážne premýšľajú. Politickí vypočítavci sa ho boja.“ Ježiš skrátka znova a znova podával dôkazy, že prorok Ján Krstiteľ o Ňom hovoril pravdu a že On je ten, ktorého očakávali všetci proroci už od čias praotca Abraháma.

Hrdinský charakter

Aký teda bol Ježiš, aká vlastne bola Jeho povaha? Kardinál Korec nám podáva vskutku nezvyčajný opis Bohočloveka, aký azda nikde inde nenájdeme. Píše:

„Ježiš mal rád zvlášť more a vrchy… Poprechodil údolia a vrchy svojej krajiny, putoval z Galiley do Samárie a Judey, až do kraja Týru a Sidonu len s najjednoduchším výstrojom bez kapsy a palice.“

Autor z toho usudzuje, že fyzicky muselo byť Ježišovo telo pomerne zdatné. Stovky nocí musel prespať vonku pod holým nebom, denne sa hodiny a hodiny pohyboval na páliacom slnku, na svojich cestách ťažko pracoval a našiel si aj čas na kázanie zástupom.

Ježiš, prekvapivo, vyjavoval aj znaky prudkej povahy. Podľa kardinála vedel byť prudko rozhorčený nad hriechom a nespravodlivosťou, neraz veľmi ostrý v slovách, keď ide o pravdu nikdy necúva. „Herodesa nazval priamo líškou,“ upozorňuje nitriansky rodák. Nad ostatnými má tak zjavnú duševnú prevahu a moc, že aj tí, čo Ho nepoznajú, sa samých seba pýtajú: „Je toto azda Eliáš?“ Kardinál pokračuje:

„Ježiš mal hrdinský charakter. Ísť hrdinsky za pravdou – to bolo pre neho samozrejmé. Tento postoj ale žiada aj od učeníkov: „Predaj všetko čo máš a poď za mnou.“

Má nás rád

Ako ale Ježiš vnímal svoje poslanie tu na zemi? Ján Chryzostom Korec uvádza nasledovné:

„Jeho úlohou bolo plniť Božiu vôľu – za týmto poslaním šiel jasne a bez zaváhania.“

Ježiš je podľa neho „priamy, mužný a pevný“. Kardinál si ďalej všíma aj Jeho pokojnú povahu v ťažkých situáciách, napríklad keď chceli farizeji kameňovať hriešnicu. Ježiš tiež zvlášť neznáša pokrytectvo a židovským predstaveným ho osobitne vyčíta. Lenže Ježiš je zároveň aj milosrdný. „Nesúďte“, povie tým, ktorí sú príliš prísni,“ uvádza sa v knihe Ježiš zďaleka a zblízka. Túto myšlienku učil aj apoštolov, že majú byť zhovievaví voči slabým. Kardinálova charakteristika pokračuje:

„Ježiš má rád ľudí. Ježiš má rád deti. Je všímavý voči ľuďom i voči prírode.“

Svoj čas okrem kázania, ťažkej fyzickej práce a potuliek po horách Ježiš venoval predovšetkým modlitbe. Jeho modlitby a volania k Otcovi sú mužne priamočiare, skrz-naskrz presiaknuté pravdou, „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia!“

Bezvýhradne oddaný Otcovi

Ku koncu svojej útlej knižky sa otec kardinál Korec vracia k Ježišovej oddanosti Bohu Otcovi. „Nikto nebol tak bezvýhradne oddaný Bohu ako Ježiš,“ prízvukuje. Pre Ježiša nebol svet len bezduchý mechanizmus, hodiny, ktoré, keď sa raz natiahnu, idú si bez pomoci. Ježiš odmieta predstavu nemenného temného osudu – akejsi priamky, po ktorej človek ide a na konci ktorej ho nutne čaká pád do priepasti.

Nie, naše životy riadi Boh. Nám je umožnené učiniť prvý krok, ale to, ako dopadneme, či budeme mať úspech, alebo nie, to závisí od Boha. Ale Boha si môžeme na svoju stranu nakloniť, alebo si ho, naopak, odcudziť. Ježiš, ktorý vo všetkom vyhľadával Božiu vôľu, je nám príkladom ako žiť. Opäť kardinál:

„Plniť Božiu vôľu – to nebola pre neho povinnosť, ani ťarcha. Bola to pre neho česť, radosť, to najkrajšie poslanie.“

Ježiš žil a dýchal, aby plnil vôľu Otca – to je jeho najzákladnejšia charakteristika.

Prečo Ho neprijali?

Prečo teda židovský národ Ježiša neprijal? Iste, boli tam zo strany židovských predstavených prítomné veci ako strach o postavenie a zachovanie existujúceho poriadku, azda závisť a z nich plynúca nenávisť voči Synovi Božiemu. V každom prípade, kniha Ježiš zďaleka a zblízka si zaujímavo všíma, že Ježišovo verejné účinkovanie začalo v Galilei a skončilo v Jeruzaleme. A toto je veľmi dôležité, pretože Jeruzalem bol, samozrejme, hlavné a veľmi významné mesto pre Židov z celej ríše. Galilea bola… provincia. Kardinál vysvetľuje:

„Pôvod z Nazareta bol pre Ježiša a pre neskoršie misie medzi Židmi veľkou záťažou. Údajný Mesiáš prišiel nielen z opovrhovanej Galiley, lež dokonca z ešte zaznávanejšieho Nazareta! To muselo pre židovské uši znieť takmer neznesiteľne.“

Príchod Ježiša z galilejského Nazareta do Chrámu v Jeruzaleme by sme mohli prirovnať k Jeho príchodu zo Sniny do parlamentu v Bratislave. Pre „smotánku“ v hlavnom meste muselo byť naozaj ťažké prijať Ježiša a to aj napriek zázrakom, ktoré robil. A keď už títo vtedajší vládcovia nedokázali čeliť Jeho múdrosti a znameniam, radšej podplatili falošných svedkov, ako nám hovorí Sväté písmo, a podujali sa Ježiša nespravodlivo odsúdiť a zavraždiť.

Kardinál nám však láskavo vysvetľuje, že nie všetci Židia odmietli Ježiša, ale že sa židovský národ rozdelil vo dvoje: áno, väčšia časť neuverila – to sú tí, ktorí „zostali v Izraeli“, respektíve boli vyhnaní po roku 70 do celého sveta, a v roku 1948 obnovili štát Izrael. Menšina, ktorá však uverila, šla do sveta ohlasovať Ježiša – a svet skutočne priviedla k Spasiteľovi presne podľa slov ich prorokov.

***

Článok vyšiel pôvodne v časopise Spojenectvo s Máriou, č. 33 (jún 2024), ktorý pravidelne (6x ročne) zasielame ako dar členom Fatimského Apoštolátu, ako i našim podporovateľom.

PDF (formát pre tlač)