Kresťanská Európa, zobuď sa!

Roberto de Mattei
4. decembra 2019   Politika   Islam

Belgicko je vlasťou Godefroya z Bouillonu, víťazného vodcu prvej krížovej výpravy, ktorá Jeruzalem oslobodila od islamu. Belgická však bola aj vláda, ktorá v roku 1974 oficiálne uznala islamské náboženstvo; belgický kráľovský dekrét schválil aj príchod Svetovej islamskej ligy do Bruselu, do mesta, v ktorom je dnes islam prvým náboženstvom, a v ktorom sa každý tretí občan hlási k islamu a v školách vyučovanie islamského náboženstva navštevuje podstatne viac žiakov a študentov než vyučovanie katolíckeho náboženstva. Príčina? Relativizmus, ktorý ako droga ochromuje Západ a zbavuje ho chrbtice…

Godefroy z Bouillonu, narodený okolo roku 1058 v Brabantsku (dnešné Belgicko), bol víťazným vodcom prvej krížovej výpravy. 15. júla 1099 sa vzoprel búrke šípov a ohňa, ktorá ho zasiahla, vpadol ako prvý na múry Jeruzalema a zlomil všetok odpor moslimov. Sväté mesto okupované islamom bolo na istý čas vrátené kresťanstvu.

Godefroy z Bouillonu, nebojácny bojovník, zosobňuje povolanie k hrdinstvu Belgicka a všeobecnejšie kresťanského Západu. Hrad, kde žil, stojí na skalnatom výbežku vo Valónsku, na hraniciach Luxemburska, zatiaľ čo socha, ktorá ho predstavuje, bola postavená pred kráľovským palácom Palais Royal v Bruseli. A práve v tomto kráľovskom paláci pred štyridsiatimi piatimi rokmi došlo k prvej kapitulácii Európy pred islamom. V roku 1974 belgická vláda ako prvá v Európe oficiálne uznala islamské náboženstvo, a kráľ Balduin daroval Pavillon du Cinquantenaire, nachádzajúci sa len pár krokov od sídla Európskej únie, Saudskej Arábii, ktorá ho prestavala na Veľkú mešitu.

V tejto mešite boli formovaní imámovia ako Rachid Haddach, dnes jeden z najpopulárnejších salafistických kazateľov v Bruseli. A ako dokumentuje Felice Dassetto vo svojom diele L’iris e le croissant (Presses Universitaires de Louvain, 2011), v roku 1983 kráľovský dekrét schválil prítomnosť Svetovej islamskej ligy v Bruseli, saudskej organizácie, ktorej cieľom je šírenie panislamizmu. Saudovia každoročne poskytujú milión eur dvadsiatim mešitám v džihádistickej štvrti Molenbeek v meste, ktoré sa teraz stalo hlavným mestom takzvaného „Belgistanu“.

Brusel je mesto, v ktorom je už dnes islam najrozšírenejším náboženstvom, na školách vyučovanie moslimského náboženstva navštevuje podstatne viac žiakov a študentov než vyučovanie katolíckeho náboženstva. Je to mesto, ktorého každý tretí obyvateľ je moslim a najčastejším menom novorodencov či prisťahovalcov je Muhammad. V Bruseli iba sedem manželstiev zo sto je katolíckych, pokrstených je iba 14,8 % detí, katolíckych pohrebov je 22,6 %. Je to mesto, v ktorom v roku 2035 budú moslimovia predstavovať väčšinu za podpory politických a náboženských autorít mesta. Atentáty z 22. marca 2016 však boli dôkazom definitívneho zlyhania multikultúrnej utópie.

Kde sú korene tohto kolosálneho omylu? Odpoveď na túto otázku je v slove relativizmus. Celá politická trieda, ktorá vedie Západ, od ľavice po pravicu, v každej jednej krajine, je presiaknutá relativizmom. Bol to relativizmus, ktorý viedol k zavedeniu potratov, eutanázie a pseudosobášov homosexuálov dokonca aj v krajinách so starodávnou katolíckou tradíciou. Hlavným nepriateľom relativizmu sú ľudia, ktorí tvrdia, že jestvuje absolútny a nemeniteľný poriadok hodnôt, a týchto ľudí relativisti označujú adjektívom „fundamentalistickí“.

Relativisti si dávajú veľký pozor na to, aby fundamentalizmus moslimov, a tým menej imigrantov nespájali s fundamentalizmom teroristov. Ak je však pravda, že nie všetci moslimovia sú teroristi, je pravdou aj to, že všetci ozajstní moslimovia sú a musia byť fundamentalisti, ak pod pojmom fundamentalizmus rozumieme úplné a dôsledné dodržiavanie islamskej viery na základe úprimného presvedčenia.

Umiernený islam je protirečenie, pretože ak sa moslimovia sekularizujú a integrujú do západnej spoločnosti, prestávajú byť ozajstnými moslimami resp. stávajú sa z nich nepraktizujúci a teda povrchní, zlí moslimovia. Skutočný moslim sa môže vzdať použitia násilia, ale ho vždy bude považovať za legitímny nástroj boja proti neveriacim, pretože toto učí Mohamed, a moslim nemôže celým srdcom netúžiť po rozšírení islamského zákona šaría.

Bez ohľadu na to, či ide o islam „tvrdý“, teroristický, či „mäkký“, imigrantský, obidva majú rovnakú nenávisť voči Západu a rovnaký konečný cieľ: dobytie Ríma, hlavného mesta večného nepriateľa, a podrobenie sveta islamskému zákonu. Stúpenci ISIS to chcú dosiahnuť zastrašovaním a podnecovaním občianskej vojny v Európe, kým umiernení moslimovia sa zameriavajú na demografiu a prisťahovalectvo. Podľa Mattea Villu, výskumného pracovníka ISPI (Inštitút pre medzinárodné politické štúdiá), v roku 2050 počet moslimov v Európe môže dosiahnuť 80 miliónov (Il Giornale, 26. marca 2016), ktorých počet by sa však po vstupe Turecka do Európy zdvojnásobil.

Islam je náboženstvom dobývania, ktoré sa vo svete šíri prostredníctvom „hidžry“, „migrácie“, ktorá predstavuje druhú tvár džihádu, „svätej vojny“ proti neveriacim. Mons. Giuseppe Bernardini, vtedajší biskup Smyrny, na Synode biskupov v roku 1999 citoval slová jednej autoritatívnej moslimskej osobnosti: „Vašimi zákonmi vás dobyjeme, našimi zákonmi vás ovládneme.“

Aspekt islamu, ktorý by nás mal najviac znepokojovať, nie je násilie, zahraniční bojovníci či samovražední kamikadzeovia bývajúci v Molenbeeku, ale prisťahovalectvo, prúd imigrantov vyloďujúcich sa na ostrove Lampedusa.

Šírenie šaríe vo svete nie je cieľom iba moslimských teroristov, ale aj moslimov, ktorí, hoci odmietajú terorizmus, žijú a praktizujú islam v súlade s jeho princípmi a pracujú na tichom dobývaní Európy.

Brusel, hlavné mesto európskych inštitúcií, je taktiež hlavným mestom formujúcej sa Eurábie. Eurábia, ako vysvetľuje Bat Ye’or, nie je výsledkom iba migračnej invázie do Európy, ale aj úplnej transformácie a premeny celého kontinentu: „Táto transformácia zahŕňa jeho demografiu, vnímanie vlastnej histórie a kultúry, vlastnej civilizácie, vlastných zákonov a inštitúcií, vlastnej politiky a všetkých prvkov, ktoré formujú jeho súčasnosť a určujú jeho budúcnosť.“ (Comprendere Eurabia, Lindau, 2015, s. 98).

Eurábia je hospodárskym, politickým a náboženským krížením s arabským svetom, v ktorom nie Európa integruje islam s jeho kultúrou a tradíciami, ale islam pohlcuje európsku kultúru a európsky spôsob života.

Belgicko, ktoré je slabinou Západu, už mnoho rokov smeruje do Eurábie a teraz začína žať plody tejto deštruktívnej stratégie. Belgicko je však naďalej vlasťou Godefreya z Bouillonu, ktorého spomienka je ešte nažive v pamäti tých, ktorí nestratili vieru v naše náboženstvo, ani nádej v znovuzrodenie našej civilizácie. Iba Boh pozná čas, kedy sa kresťanská Európa prebudí.

***

Taliansky historik a profesor, Roberto de Mattei prináša v knihe Druhý vatikánsky koncil s podnadpisom Doposiaľ nenapísané dejiny ucelený pohľad na udalosť, ktorá zásadným spôsobom ovplyvnila život v katolíckej Cirkvi v druhej polovici 20. storočia a nemalou mierou naň vplýva i dnes. Záujemcovia si môžu túto vysokohodnotnú knihu objednať na odkaze: https://www.christianashop.sk/druhy-vatikansky-koncil-doposial-nenapisane-dejiny/.

PDF (formát pre tlač)