Predseda nemeckých biskupov o stretnutí k 10. výročiu Amoris laetitia v Ríme: Sprevádzať páry žijúce mimo manželstva a sv. prijímanie pre znovu zosobášených -
❯

Predseda nemeckých biskupov o stretnutí k 10. výročiu Amoris laetitia v Ríme: Sprevádzať páry žijúce mimo manželstva a sv. prijímanie pre znovu zosobášených


20. novembra 2026
  Cirkev   ,

Predseda Nemeckej biskupskej konferencie prehovoril o tom, čo sa odohralo na stretnutí biskupov v Ríme venovanom 10. výročiu exhortácie Amoris laetitia, najmä v súvislosti so sv. prijímaním rozvedenými osobami a spolužitím mimo manželstva. Zároveň vyjadruje presvedčenie, že Vatikán nezastaví nemeckú Synodálnu cestu.

V rozhovore pre portál Katholisch.de, neoficiálnu internetovú stránku Nemeckej biskupskej konferencie, sa Mons. Heiner Wilmer, biskup Münsteru a predseda Nemeckej biskupskej konferencie, vyjadril k viacerým otázkam týkajúcim sa katolíckej Cirkvi v Nemecku i univerzálnej Cirkvi.

Mons. Heiner Wilmer, biskup Münsteru a predseda Nemeckej biskupskej konferencie
zdroj: snímka obrazovky, youtube.com

Už neodsudzujeme smilstvo?

V súvislosti s októbrovým stretnutím vyjadril Mons. Wilmer príjemné prekvapenie nad postojmi k otázke spolužitia mimo manželstva, respektíve, ako sa vyjadril samotný biskup, spolužitia „mimo rámca manželstva“. V tradičnej morálnej terminológii Cirkvi ide o problematiku smilstva.

Mons. Wilmer uviedol, že „z pohľadu katechizmu Cirkev hodnotí tieto formy spolužitia veľmi kriticky“. Na stretnutí biskupov však podľa jeho slov naopak panovala „veľká jednomyseľnosť“ ohľadom toho, že údajne„potrebujeme v tejto otázke iný jazyk, ktorý jasne ukáže, že to neodsudzujeme, ale sprevádzame ichna ceste k manželstvu“.

Takéto vyjadrenie vyvoláva množstvo otázok. Znamená to, že väčšina biskupov už neodsudzuje smilstvo? Neuznávajú už učenie Katechizmu katolíckej Cirkvi, ktorý v bode 2353 uvádza, že „smilstvo (…) závažne odporuje dôstojnosti osôb a ľudskej sexuality“?

Ide o ďalší pokus tvrdiť, že náuka zostáva nezmenená, ale v pastorácii sa budeme správať akoby neexistovala? Alebo Mons. Wilmer interpretuje priebeh rímskeho stretnutia jednostranne?

V každom prípade ide o mimoriadne závažnú otázku, pretože jeho slová sa týkajú biskupov z celého sveta, ktorí sa zišli v Ríme, a nielen nemeckých biskupov, ktorých sklony k heterodoxným postojom sú už dostatočne známe.

Redaktor sa Mons. Wilmera opýtal, či naďalej platí, že „rozvedené osoby, ktoré uzavreli nové manželstvo, môžu byť tiež pripustené k svätému prijímaniu“, ako to podľa jeho interpretácie umožnila exhortácia Amoris laetitia z roku 2016.

Nemecký biskup odpovedal: „V tejto otázke zazneli rozdielne názory. Záverečný text ešte nie je k dispozícii. Podľa môjho názoru sa väčšina prikláňala k tomu, že potrebujeme dobré pastoračné riešenia pre ľudí v ich každodennom živote.“

Nemecká Synodálna cesta nedostane od Ríma stopku

Pokiaľ ide o možnosť, že Rím udelí recognitio, teda oficiálne schválenie stanov nemeckej Synodálnej konferencie, podľa ktorých majú laici, kňazi a biskupi spoločne prijímať rozhodnutia, Mons. Wilmer vyjadril optimizmus.

„Rokujeme. Teraz som sa dozvedel, že záležitosť prechádza niekoľkými dikastériami. Výsledok je otvorený. Som však presvedčený, že sa posunieme dopredu.“

Biskup zároveň vyhlásil: „Som si istý, že z Ríma nepríde žiadna stopka,“ v súvislosti s rozhodnutiami nemeckej Synodálnej cesty.

„To neznamená, že tu a tam nemôže dôjsť k určitým úpravám. Nebudú existovať nijaké osobitné nemecké pravidlá. Cirkev je však už dnes synodálna a bude ešte synodálnejšia. Už dnes máme mnoho možností zapájať pokrstené ženy a mužov do rozhodovania, konzultácií a procesu výberu biskupov. To, čo sa týka všetkých, musí byť tiež všetkými schválené.“

Pohľad katolíckej tradície alebo Ako sa biskupi zrejme rozhodli predefinovať katolícku morálku

Pri čítaní vyjadrení Mons. Heinera Wilmera sa človek len ťažko ubráni dojmu, že sa niektorí biskupi už definitívne dostali do sporu s elementárnym rozumom. Samozrejme, nie v medicínskom zmysle slova, ale v tom teologickom a pastoračnom. Zdá sa totiž, že v ich predstavách sa katolícka morálka postupne mení na akýsi nezáväzný historický dokument, ku ktorému možno pri slávnostných príležitostiach prejaviť úctu, ale v každodennom živote ho už netreba brať príliš vážne.

Katechizmus katolíckej Cirkvi v bode 2353 jednoznačne označuje smilstvo za závažné morálne previnenie. Nejde o nejakú zastaranú disciplinárnu smernicu, ktorú možno upraviť na najbližšom zasadnutí biskupskej konferencie. Ide o súčasť tradičného katolíckeho morálneho učenia, ktoré vychádza zo Svätého písma a stáročnej náuky Cirkvi. Ak teda Mons. Wilmer hovorí, že biskupi potrebujú nový jazyk, ktorým vyjadria, že spolužitie mimo manželstva „neodsudzujú“, vzniká celkom oprávnená otázka: Len neodsudzujú človeka, alebo už odmietajú označiť aj jeho konanie za hriešne? Medzi týmito dvoma postojmi je totiž zásadný rozdiel.

Katolícka Cirkev vždy rozlišovala medzi hriechom a hriešnikom. Človeka treba milovať, pomáhať mu a viesť ho k obráteniu. To však neznamená, že v mene pastoračného sprevádzania prestaneme nazývať hriech hriechom. Lekár, ktorý pacientovi zamlčí diagnózu, pretože ho nechce znepokojovať, mu neposkytuje kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť. Podobne ani pastier, ktorý prestane hovoriť o morálnych požiadavkách Evanjelia, automaticky neprejavuje väčšie milosrdenstvo.

Ešte pozoruhodnejšie je Wilmerovo presvedčenie, že Rím nevystaví nemeckej Synodálnej ceste stopku. Nemeckí reformátori tak zrejme nadobudli dojem, že ich projekt predstavuje nevyhnutný smer vývoja univerzálnej Cirkvi. Ak sa vyskytnú nejaké problémy, postačí niekoľko úprav, ďalšie rokovania a všetko bude pokračovať. Akoby sa pravdivosť katolíckeho učenia mala odteraz určovať podľa toho, koľko biskupov sa dokáže zhodnúť na novom pastoračnom slovníku.

Lenže ani jednomyseľnosť biskupskej konferencie nemôže zmeniť morálne učenie Cirkvi, ktoré vyplýva z Božieho zákona. Biskupi nie sú vlastníkmi Zjavenia, ale jeho strážcami. Ich úlohou nie je zisťovať, ktoré Kristove požiadavky ešte dokáže moderná spoločnosť akceptovať, ale verne odovzdávať učenie, ktoré prijali.

Celá situácia navyše pripomína zvláštny paradox súčasného cirkevného života. Tradiční katolíci, ktorí sa usilujú zachovávať stáročnú liturgiu a morálnu náuku, bývajú obviňovaní z rigidity a neschopnosti pochopiť dobu. Naproti tomu požiadavky na prehodnotenie tradičnej sexuálnej morálky sa prezentujú ako prejav otvorenosti, odvahy a pastoračnej citlivosti. Človek potom nadobúda dojem, že v niektorých cirkevných kruhoch už nie je najväčším problémom porušovanie katolíckych zásad, ale nepríjemná vytrvalosť tých, ktorí ich ešte stále pripomínajú.

Možno by preto bolo vhodné pripomenúť biskupom jednu jednoduchú skutočnosť: Kristus neposlal apoštolov do sveta preto, aby zisťovali, aké morálne požiadavky sú práve populárne. Poslal ich, aby učili všetky národy zachovávať všetko, čo im prikázal.

Ak sa dnes niektorým cirkevným predstaviteľom zdá táto úloha príliš náročná, môžu o nej, prirodzene, ešte niekoľko rokov synodálne diskutovať. Nemali by však zabúdať, že počas ich nekonečného rozlišovania zostáva katolícke učenie naďalej v platnosti.

A pokiaľ biskupi skutočne dospeli k presvedčeniu, že najlepším spôsobom, ako privádzať ľudí k obráteniu, je prestať im hovoriť od čoho sa majú obrátiť, potom už zrejme nepotrebujú ďalšiu synodálnu konferenciu. Potrebujú si znovu otvoriť katechizmus.

Branislav Krasnovský

Zdroj: infocatolica.com, titulný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

PDF (formát pre tlač)





Zdieľať